Pentapolitana

Pentapolitana (iné názvy: Pentapolis, Päťmestie; latinsky Quinque liberae regiaeque civitetas partium superiorium) bol mestský zväz, združenie najvýznamnejších miest na severe Uhorska, v súčasnosti na východnom Slovensku (slobodné kráľovské mestá Košice, Levoča, Bardejov, Prešov a Sabinov). V popredí tohto spojenectva stáli prevažne obchodno-ekonomické záujmy členských miest. Pentapolitana zohrávala významnú úlohu najmä v tranzitnom obchode, keďže v príslušnom regióne sa križovali staré tranzitné cesty v smere juh – sever a západ – východ.

Dejiny mestského zväzu

Prvou písomnou zmienkou o zväzku je záznam zo zhromaždenia všetkých piatich miest v Košiciach v roku 1412. Okrem iného sa tu delegáti dohodli na spoločnom postupe proti previnilcom, resp. dlžníkom. Zo záznamu vyplýva, že schôdze členských miest sa konali už pred týmto rokom. Mesto Sabinov sa pridružilo k spolku natrvalo od 80. rokov 15. storočia aj na príhovor kráľa. Hoci malo malý počet obyvateľov, právne bolo rovnocenné (prevzalo košické mestské právo) a opevnené. Až od polovice 17. storočia mestá ku sebe pribrali aj Kežmarok, s ktorým bola Levoča v storočnom spore o právo skladu. Z Päťmestia sa tak v jeho záverečnej fáze stalo Šesťmestie.

Vedúce postavenie v tomto združení mali Košice, kde sa najčastejšie konali pravidelné porady zástupcov miest. Služby Pentapolitany a jej výborné zahraničné kontakty využíval aj panovník, kráľovské úrady a veľmoži. Politický i hospodársky význam Pentapolitany vzrástol po bitke pri Moháči (r. 1526). V roku 1549 prijali tieto mestá v rámci šírenia reformácie spoločné vierovyznanie, tzv. Confessio Pentapolitana, v ktorom sa prihlásili k evanjelickému augsburskému vyznaniu. Text konfesie pripravil bardejovský humanistický mysliteľ Leonard Stöckel. Mestské zväzy aj Pentapolitana zanikli začiatkom druhej polovice 19. storočia v období bachovho absolutizmu.

Fungovanie mestského zväzu

Vrcholným orgánom nadmestskej samosprávy Pentapolitany bolo zhormaždenie delegátov, ktoré malo v hospodárskej oblasti remeselnej výroby a cechov úlohu celokrajového regulátora – snemu. Jeho uznesenia sa týkali všetkých miest a trhových osád v kraji. teda aj banských a zemepanských. Zhromaždenie rozhodovalo, či sa má, alebo nesmie zvolať celokrajové snemovanie niektorého remesla. Často si zhromaždenie privlastňovalo aj právo udeľovať cechové artikuly, riešiť spory medzi cechmi a majstrami, kontrolovať dielne, zasahovať do vnútorného života a súdnictva cechov, do vzťahu cechov k metropolitnému cechu, obmedzovať nákladnosť v šatení a hostinách jednotlivých vrstiev mešťanov a podobne. Od zhromaždenia Pentapolitany taktiež záviselo zvolávanie celokrajových schôdzí kňazov alebo cirkevnej synody všetkých stanov kraja do niektorého mesta.

Právo zvolať zhromaždenie malo každé z piatich miest, ak sa o mieste dohodlo aspoň s jedným susediacim členom. K naliehavým dôvodom zvolania patrili nové kráľovské opatrenie, správy z cudziny, správy o vojne alebo horziacom útoku zbojníkov, konflikty a násielie úradov a šľachty, požiadavky hornouhorského kapitána, Kráľovskej komory, resp. Spišskej komory. Ďalšími dôvodmi zvolania boli prírodná katastrofa, dar a účasť na kráľovskej svadbe či korunovácii, slávnosť uvedenia do najvyšších hodností v kraji a krajine, vyslanie posolstva do cudziny, na snem, dvor, ochranný sprievod avizovanej karaváne kupcov, peniaze na podplatenie colníkov, hodnostárov a pod.

Pentapolitana mala dobre vypracovaný systém spravodajstva. Poštu doručovali kuriéri – bežci, doručený list muselo dotyčné mesto odpísať a čo najrýchlejšie odoslať susednému mestu v smere Košice – Prešov – Bardejov – Sabinov – Levoča, resp. Levoča – Košice, Levoča – Prešov a podobne. Ich kontakty so zahraničím boli všeobecne známe a využíval ich aj panovník, kráľovské úrady a dôležití šľachtici.

Pentapolitana bola rešpektovaným stavovským orgánom mešťanov. kráľ, hornouhorský kapitán, gróf Spišskej komory, domáce i zahraničné mestá a kniežatá sa často obracali len na jedno z miest (najčastejšie Košice) s tým, aby ono už informovalo ostatné mestá. Spoločne sa zväzu ukladali aj povinnosti, vyslanie žoldnierov, kontribúcia, výzbroj, peňažné dávky a pod. Takéto povinné výdavky, ale aj výdavky reprezentačné (delegácie, dary, pohostenia) delili si členské mestá podľa starého zvyku v pomere:

1/3 Košice
1/4 Levoča
zo zvyšku 2/5 Bardejov a Prešov a 1/5 Sabinov

V prípade vzniku sporov medzi jednotlivými mestami konali sa čiastkové zasadnutia. Tak tomu bolo počas sporu s Košicami pre neprepúšťanie vín, s Bardejovom pre bielenie tkanín v Prešove (monopol mali Bardejov a Košice), s Levočou pre odopieranie poslušnosti košickým metropolitným cechom. Napriek spomenutým konfliktom bolo spoločenstvo súdržným zväzom a po každom takomto konflikte sa zhrnul program obnovy konkordie (concordia – tak samo seba označovalo spoločenstvo). V roku 1571 boli dohodnuté tieto body, ktoré charakterizujú atmosféru doby:

obnotiť starú konkordiu miest
spoločný postup vo veciach straty, na dopyty v tej veci dá mesto mestu odpoveď
na požiadavku cisárskych veliteľov neodpovie nijaké mesto bez porady s ostatnými mestami
oponovať skladu v Humennom a Stropkove
zachovávať košické miery a váhy
keď komora limituje vysoko cisárske tridsiatky, požiada sa Jeho veličenstvo o zníženie
nedovoliť obchod tureckým kupcom, majú kupovať od miest
ohľadom mýt, mestám sa nebudú ukladať
ohľadom obchodu s vínom, mestám je zakázaný a cudzí obchodujú aj dole pod Košicami
ohľadom remeselníkov na jarmokoch, jedno mesto druhému má ponechať úplne slobodné jarmoky
ohľadom remeselníkov, že od nich šľachta poberá vysoké poplatky, zasadiť sa hrozbou represálií na svojich jarmokoch
na dedinách (miest) netrpieť poburovačov
jedno mesto nemá druhému škodiť, keď sa uberajú do otvorených trhových osád, ale sa podporovať
pridržiavať sa verne a usilovne nemeckej reči v mestách
držať sa uznesení ohľadom požiadaviek Spišskej komory, ktoré zaťažujú mestá, či sa nepodá odvolanie
oponovať skladu pri Magocziho kláštore v Lechnici
rehabilitovať dávny zväzok ctihodných miest voči sebe ohľadom previnilcov
Moravanom a Liptákom brániť, aby svoje súkna merali na našich jarmokoch na lakte
nech sa jedno mesto voči druhému, najmä v malichernostiach nestavia pritvrdo, ale jedno druhému popustí a ustúpi
ohľadom miesta a času k požiadavke Jeho veličenstva ujať sa aj strany iných miest a znovu sa dostaviť do Košíc po Veľkej noci

Posledný bod odkazoval na mestá Zväzu hornouhorských banských miest, do ktorého patrili (v hodnostnom poradí) Gelnica, Smolník, Rudabánya, Jasov, Telkibánya, Rožňava a Spišská Nová Ves. Spoločenstvo siedemych banských miest s pentapolitanou úzko spolupracovalo vo vojenských záležitostiach. Tieto mestá sa tiež finančne podieľali na vylepšovaní košického mestského opevnenia. Vo veciach remesiel a cechov bol banským mestám odvolacou inštanciou metropolitný cech v Košiciach, resp. zhromaždenie Pentapolitany.

Literatúra

HALAGA, Ondrej Richard. Spoločenstvá miest. 1. vyd. Martin : Vývoj správy miest na Slovensku, 1984. ISBN Osobitný výtlačok Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach Chybné ISBN.
SZEGHYOVÁ, Blanka. Súdnictvo a súdna prax v mestách Pentapolitany v 16. storočí. Bratislava : VEDA, 2016. ISBN 978-80-224-1499-9. S. 185.

Pozri aj

Košický portál
Historický portál