Philippe Pétain
| Henri Philippe Benoni Omer Joseph Pétain | |
 francúzsky generál, vodca Vichystického Francúzska | |
| Narodenie | 24. apríl 1856 Cauchy-à-la-Tour, Francúzsko |
|---|---|
| Úmrtie | 23. júl 1951 (95 rokov) Port-Joinville, Francúzsko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Philippe Pétain |
Henri Philippe Benoni Omer Joseph Pétain (* 24. apríl 1856, Cauchy-à-la-Tour – † 23. júl 1951, Port-Joinville), známy aj ako Philippe Pétain alebo Maršal Pétain, bol francúzsky generál a neskôr hlava Vichystického Francúzska.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v Cauchy-à-la-Tour na severe Francúzska. V roku 1876 vstúpil do armády, absolvoval viaceré vojenské školy vrátane École spéciale militaire v Paríži. Počas prvej svetovej vojny sa vyznamenal v prvej bitke na Marne aj počas bitky o Verdun. Vďaka svojim vojenským schopnostiam a veľkej popularite sa v roku 1917 stal vrchným veliteľom francúzskej armády. Po vojne dosiahol v roku 1934 post ministra vojny. Nasledujúci rok sa stal štátnym sekretárom, v tejto funkcii presadzoval politiku appeasementu voči Nacistickému Nemecku.
Na začiatku druhej svetovej vojny ho ministerský predseda Paul Reynaud spolu s generálom Maximom Weygandom a plukovníkom de Gaullom uviedol do funkcie vo vojenskej rade. Toto trio malo za úlohu vniesť do francúzskej armády novú silu a patriotizmus. Ale sociálne a politické roztrieštenie vo Francúzsku bolo príliš veľké, ochota obyvateľstva postaviť sa Nemcom na odpor nebola veľká. Mocné útoky Wehrmachtu nakoniec zmarili všetky snahy Francúzov o obranu krajiny. Práve v tej dobe vtedajší prezident Albert Lebrun vyzval Pétaina, aby po rezignácii Maxima Weyganda vytvoril novú vládu. 22. júna podpísal s Nemeckom prímerie, ktoré prenechávalo nacistom kontrolu nad severom a západom krajiny, vrátane Paríža a celého atlantického pobrežia. Zvyšok, asi 2/5 krajiny, však zostal neokupovaný, novým administratívnym centrom sa stalo mesto Vichy (Paríž de jure zostal hlavným mestom).
Po vojne bol odsúdený na trest smrti za vlastizradu. Generál de Gaulle (ktorý nastúpil na Pétainovo miesto po konci 2. svetovej vojny) mu trest zmiernil na doživotné väzenie.
Pétain zomrel 23. júla 1951 vo veku 95 rokov, počas internácie na ostrove Yeu, kde bol i pochovaný.
Kontroverzia
[upraviť | upraviť zdroj]Pétain bol pre svoje zásluhy v prvej svetovej vojne vo Francúzsku oslavovaný ako hrdina. Pre kolaboráciu s nacistami (spojenú s mnohými nevynútenými činmi, ktoré často porušovali ľudské práva mnohých obyvateľov krajiny) však bol zatratený ako vlastizradca. Dodnes je obvinenie z pétainizmu vážnou politickou urážkou.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- PETRUF, Pavol: Trpký osud francúzskeho maršala (Philippe Pétain). In: História : revue o dejinách spoločnosti, roč. 4., 2004, č. 9 – 10, s. 12 – 15.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Philippe Pétain
| Predchodca Ferdinand Foch |
Kreslo 18 Francúzska akadémia 1929-1945 |
Nástupca André François-Poncet |