Preskočiť na obsah

Philomena Lynottová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Philomena Lynott)
Philomena Lynottová
írska spisovateľka a podnikateľka
Iné menáPhyllis, Fairy Godmother of the North West
Narodenie22. október 1930
Crumlin, Dublin, Írsko
Úmrtie12. jún 2019 (88 rokov)
Dublin, Írsko
Zamestnaniespisovateľka, podnikateľka
RodičiaFrank Lynott, Sarah Lynottová
PartnerCecil Parris
Dennis Keeley (1964–?)
DetiPhilip Parris Lynott (* 1949 – † 1986)
Jeanette Parrisová Lynottová (* 1951)
James Arthur Lynott (* 1952)

Philomena „Phyllis“ Lynottová (neprechýlene Philomena Lynott; * 22. október 1930, Crumlin, Dublin, Írsko – † 12. jún 2019, Dublin) bola írska spisovateľka a podnikateľka. Bola matkou frontmana skupiny Thin Lizzy Phila Lynotta a známou sa stala aj vďaka svojej autobiografii My Boy: The Philip Lynott Story, ktorá dokumentovala vzťah medzi ňou a jej synom. Bola tiež majiteľkou hotela Clifton Grange v Manchestri.[1]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Philomena Lynottová sa narodila 22. októbra 1930 v Dubline ako štvrté z deviatich detí Frankovi a Sarah Lynottovým a vyrastala v štvrti Crumlin.[2] Zo školy odišla ako trinásťročná a pracovala v domove dôchodcov.[3]

V roku 1947 Lynottová využila životaschopný pracovný trh v Anglicku, ktorý potreboval pracovnú silu na obnovu škôd spôsobených druhou svetovou vojnou, a našla si prácu ako zdravotná sestra v Manchesteri[4] Začala chodiť s Cecilom Parrisom, ktorý 20. augusta 1949 viedol k Philipovmu narodeniu.[5] Trpela predsudkami, pretože sa nevydala za Cecila Parrisa a bola matkou syna miešanca, o ktorom sa rozhodla, že ho najlepšie vychovajú jej rodičia v Dubline.[6] Lynottová mala ďalšie dve deti (Jeanette a Jamesa Arthura), ktoré odovzdala na adopciu.[7] Svojmu synovi zostala nablízku počas celého jeho života, ale keďže ho videla len sporadicky, mala pocit, že sú skôr sestrou a bratom alebo priateľmi namiesto typického vzťahu matky so synom.[8]

V roku 1964 Lynottová začala chodiť s Dennisom Keeleym a pár prevzal vedenie hotela Clifton Grange vo Whalley Range. Hoci nemali žiadne skúsenosti s prevádzkovaním hotela, nehnuteľnosť kúpili po šiestich mesiacoch a zostali tam ďalších 14 rokov. Hotel sa stal známym v severozápadnom Anglicku tým, že ho navštevovali celebrity.[9] Lynottová využila licenčné zákony na hotely, čo znamenalo, že bar mohol byť otvorený o 2. hodine ráno, keď boli všetky ostatné miestne podniky zatvorené.[10] Keď sa v 70. rokoch Thin Lizzy stala komerčne úspešnou, skupina sa vždy tešila na koncert v Manchestri, kde ich Lynottová ubytovala a usporiadala im pokoncertnú párty.[11] Gitarista Brian Robertson si spomína, ako Lynottová trvala na tom, aby si pred vystúpením v televízii umyl vlasy, a neskôr povedal, že bola „ako mama všetkých z nás, zrolovaná do jednej“.[12] Keď skupina Sex Pistols hrala v decembri 1976 v rámci svojho turné Anarchy Tour v Manchestri, bola Lynottová jedinou hoteliérkou, ktorá im bola ochotná vyhovieť.[13]

V roku 1980 sa Lynottová a Keeley presťahovali do Suttonu, na polostrostrove Howth, severne od Dublinu. Do domu, ktorý pre nich kúpil jej syn Philip, s názvom White Horses.[14][15] Neskôr sa presťahovali do Glen Corr, domu tiež na polostrove Howth, a neskôr opäť späť do White Horses.[14][16][17] Do konca roku 1985 nevedela o synovej histórii užívania drog. Lynottová nebola prítomná ani pri lôžku svojho syna, keď 4. januára 1986 zomrel v salisburskej nemocnici, po prijatí telefonátu v jej dome v Kew zistila, že Philip je mŕtvy. Lynottová po smrti svojho syna trpela depresiami a ťažko sa s tým vyrovnávala.[18] Po smrti syna Philipa mala ťažký vzťah so svojou nevestou Caroline a bola nútená požiadať o súdny príkaz, aby mohla vidieť svoje vnúčatá.[16]

Bronzová socha Phila Lynotta na Harry Street v Dubline v roku 2005

Začiatkom 90. rokov sa vydavatelia obrátili na Lynottovú s otázkou, či by nechcela spísať svoje pamäti. Skúsenosť s prehodnotením vzťahu so synom považovala za ťažkú, ale obohacujúcu. Kniha My Boy: The Philip Lynott Story vyšla v roku 1995 vo vydavateľstve Hot Press Books.[19] Pravidelne navštevovala rockové koncerty v okolí Dublinu[20] a naďalej si pripomínala život Philipa. V roku 2005 bola kľúčovou postavou pri výrobe a umiestnení jeho bronzovej sochy v Dubline[21] a bola špeciálnym hosťom fanúšikov Thin Lizzy.

V roku 2012 Lynottová kritizovala Mitta Romneyho z Republikánskej strany Spojených štátov pre použitie „The Boys Are Back in Town“ od Thin Lizzy ako propagačnej skladby počas jeho volebnej kampane.[22][23]

„ „Pokiaľ ide o mňa, odpor Mitta Romneyho voči homosexuálnym manželstvám a občianskym zväzkom pre homosexuálov ho robí anti-gayom – čo nie je niečo, čo by Philip podporoval.“ “
– Lynottová v rozhovore pre írsky rockový magazín Hot Press[22][23]
Hrob Philomeny a Phila Lynottových na St. Fintan's Lawn Cemetery v Sutton North

Philomena Lynottová zomrela 12. júna 2019 ako 88-ročná, pričom dlhoročne trpela rakovinou pľúc.[24] Írsky prezident Michael D. Higgins ocenil jej prácu v kampani za práva LGBT a proti užívaniu drog.[25]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ TAYLOR, Paul. Phil Lynott's mother recalls exciting days in Manchester [online]. Manchester Evening News, 2011-02-28, [cit. 2021-09-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ PUTTERFORD, Mark. Phil Lynott: The Rocker. [s.l.] : Castle Communications, 1994. ISBN 1-898141-50-9. S. 11.
  3. ↑ BYRNE, Alan. Philip Lynott: Renegade of Thin Lizzy. Mentor Books, 2012. ISBN 978-1-906-62388-3. S. 12.
  4. ↑ TAYLOR, Paul. Phil Lynott's mother recalls exciting days in Manchester. Manchester Evening News, 2011-02-28. Dostupné online.
  5. ↑ BYRNE, Alan. Philip Lynott: Renegade of Thin Lizzy. Mentor Books, 2012. ISBN 978-1-906-62388-3. S. 13.
  6. ↑ PUTTERFORD, Mark. Phil Lynott: The Rocker. [s.l.] : Castle Communications, 1994. ISBN 1-898141-50-9. S. 13.
  7. ↑ . Dostupné online. Archivované 2015-06-26 na Wayback Machine
  8. ↑ PUTTERFORD, Mark. Phil Lynott: The Rocker. [s.l.] : Castle Communications, 1994. ISBN 1-898141-50-9. S. 16, 20.
  9. ↑ PUTTERFORD, Mark. Phil Lynott: The Rocker. [s.l.] : Castle Communications, 1994. ISBN 1-898141-50-9. S. 17.
  10. ↑ Byrne 2006, s. 18.
  11. ↑ PUTTERFORD, Mark. Phil Lynott: The Rocker. [s.l.] : Castle Communications, 1994. ISBN 1-898141-50-9. S. 145.
  12. ↑ PUTTERFORD, Mark. Phil Lynott: The Rocker. [s.l.] : Castle Communications, 1994. ISBN 1-898141-50-9. S. 146.
  13. ↑ TAYLOR, Paul. Phil Lynott's mother recalls exciting days in Manchester. Manchester Evening News, 2011-02-28. Dostupné online [cit. 2015-06-26].
  14. ↑ a b O'HARE, Colm. At Home With Philomena Lynott. Hotpress. Dostupné online [cit. 2023-09-25].
  15. ↑ PUTTERFORD, Mark. Phil Lynott: The Rocker. [s.l.] : Castle Communications, 1994. ISBN 1-898141-50-9. S. 197.
  16. ↑ a b BYRNE, Alan. Philip Lynott: Renegade of Thin Lizzy. Mentor Books, 2012. ISBN 978-1-906-62388-3. S. 268.
  17. ↑ QUINN, James. Black History Month: Phil Lynott [online]. Royal Irish Academy, 2020-10-27, [cit. 2021-05-26]. Dostupné online. Archivované 2021-11-30 z originálu. (po anglicky)
  18. ↑ BYRNE, Alan. Philip Lynott: Renegade of Thin Lizzy. Mentor Books, 2012. ISBN 978-1-906-62388-3. S. 262.
  19. ↑ BYRNE, Alan. Philip Lynott: Renegade of Thin Lizzy. Mentor Books, 2012. ISBN 978-1-906-62388-3. S. 274.
  20. ↑ INTERVIEW Musician Derek McGowan [online]. web.archive.org, 2015-06-13, [cit. 2024-06-14]. Dostupné online. Archivované 2015-06-13 z originálu.
  21. ↑ See tribute to Irish rock legend Phil Lynott at PSL Club - Peterborough Telegraph [online]. web.archive.org, 2015-06-26, [cit. 2024-06-14]. Dostupné online. Archivované 2015-06-26 z originálu.
  22. ↑ a b STONE, Rolling; STONE, Rolling. Thin Lizzy Singer Would Have Objected to GOP Using Band's Music, Mom Says [online]. 2012-09-04, [cit. 2021-09-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  23. ↑ a b TELFORD, Lyndsey. Stop! Phil Lynott's widow orders Mitt Romney not to use Thin Lizzy music. The Independant, 2012-09-14. Dostupné online [cit. 2024-06-14].
  24. ↑ President Higgins leads tributes to Philomena Lynott. RTE, 2019-06-12. Dostupné online [cit. 2021-09-23]. (po anglicky)
  25. ↑ THOMAS, Cónal. President Higgins leads tributes following death of Philomena Lynott [online]. TheJournal.ie, 2019-06-12, [cit. 2024-06-14]. Dostupné online. (po anglicky)

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Philomena Lynott na anglickej Wikipédii.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Philomena_Lynottová&oldid=7966036“