Žlna sivá
| Žlna sivá | |
 Samec | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Picus canus Gmelin, 1788 | |
 Mapa rozšírenia žlny sivej | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Žlna sivá[3] (zastarano: ďateľ šedivý[4]; lat. Picus canus) je druh z čeľade ďatľovité. Obýva Euroáziu v jej stredných zemepisných šírkach a na východe Ázie sa jej oblasť rozšírenia stáča na juh až po Sumatru.[5] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov žlna sivá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci, podľa výsledkov výskumov v rokoch 1982 – 2013 v Európe stavy stúpajú. Z iných častí jej areálu rozšírenia sú informácií k dispozícii len v limitovanom rozsahu, populácie sú v týchto ostatných oblastiach stabilné.[1]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Je to vták o niečo menší ako hrdlička záhradná. Dosahuje dĺžku tela 25[6] – 28 cm[7], rozpätie krídel 38 – 40 cm[6] a maximálnu hmotnosť 150 g[8]. Je šedozelená s bridlicovo šedým krkom a hlavou. Samec má jasne červenú škvrnu na čele. Mláďatá sú na bruchu a chvoste škvrnité. Lieta vlnkovite.
Hlas
[upraviť | upraviť zdroj]Má podobný revírny hlas ako žlna zelená (chechtavé „glyk glyk glyk glyk“), na rozdiel od nej je tento chechtavý hlas viac pískavý, ku koncu spomaluje a rozvláčnejší, znie melancholicky, ako "püpüpü-pü-pü-pü pü pü pü"[6], často iba troj až štvorslabičný (hlavné samice). Pri agresívnom správaní, pri varovaní a všeobecnom vzrušení volajú "kük", často husto za sebou a prechádza až do hlasu "kek"'.
Výskyt a stav na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Pravidelne a dosť hojne sa vyskytuje v podhorských oblastiach na celom území Slovenska až do výšky 1 400 m n. m.[5] V rovinách južného Slovenska je zriedkavejšia, hniezdi tu v rozsiahlych lužných lesoch a parkoch.[5] Žlna sivá je stály vták.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 1980 – 1999 bol 1 500 – 2 000, zimujúcich jedincov 3 500 – 6 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytovala boli stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[5] a 2001 žiadny.[9] Európsky ochranársky status SPEC3 – druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia D – ustupujúci druh.[5]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 – 2012 bol 2000 – 3000 párov. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2012) boli stabilné. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov ako aj z pohľadu dlhodobého trendu bola stabilná.[10] V roku 2014 LC – menej dotknutý.[2][11][12]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013 – 2018 bol 2000 – 3000 párov. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2007 – 2018) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2018) boli stabilné. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov ako aj z pohľadu dlhodobého trendu bola stabilná.[13]
Biotop
[upraviť | upraviť zdroj]Žlna sivá žije v listnatých a zmiešaných lesoch od nížin až po hornú hranicu lesa. Veľmi dôležitý je výskyt buka.[5]
Hniezdenie
[upraviť | upraviť zdroj]Hniezdi najmä v bukoch raz ročne. Hniezdo je umiestnené vo vytesanej dutine s okrúhlym alebo jemno elipsovitým otvorom priemerne 5 – 6 cm. Hĺbka asi 30 cm. Často v strome alebo konári, ktorý je mierne naklonený, aby do hniezdnej dutiny nepršalo. Samica znáša 6 – 7 (8)[8] bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia (v noci samec) počas 15 až 17 dní a mláďatá kŕmia tiež obaja rodičia počas asi 20 dní na hniezde a potom ešte 14 dní prikrmujú.
Potrava
[upraviť | upraviť zdroj]Živia sa mravcami a ich larvami a iným hmyzom.
Ochrana
[upraviť | upraviť zdroj]Pre užitočnosť a biocenologický význam v krajine je v zozname chránených druhov, spoločenská hodnota je 995,81 (Vyhláška MŽP č. 579/2008 Z.z.).
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
-
Potravu si hľadajú aj nízko, na pňoch i v tráve -
Samec v zime na kŕmitku -
-
-
Kŕmenie mláďat vo vchode do hniezdnej dutiny
.jpg)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b IUCN Red list 2019.2. Prístup 28. októbra 2019
- ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
- ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
- ↑ ZÁTURECKÝ, A. P.: Naše vtáctvo. In: Dom a škola: Vychovateľský časopis pre rodičov a učiteľov. č. 1, ročník X, január 1894, str. 106-113. s. 108 dostupné online
- ↑ a b c d e f DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Rudolf Kropil. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Žlna sivá, s. 395 – 397.
- ↑ a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
- ↑ PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
- ↑ a b FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
- ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
- ↑ Černecký, J., Darolová, A., Fulín, M., Chavko, J., Karaska, D., Krištín, A., Ridzoň, J. Správa o stave vtákov v rokoch 2008 – 2012 na Slovensku. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2019-10-15]. S. 790. Dostupné online.
- ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
- ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
- ↑ Černecký, J., Saxa, A., Čuláková, J., Andráš, P. Správa o stave vtákov za obdobie rokov 2013 – 2018. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2019, [cit. 2019-10-15]. Dostupné online.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Grauspecht na nemeckej Wikipédii.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žlna sivá
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Žlna sivá
Wikislovník ponúka heslo Žlna sivá
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- hlasová ukážka z projektu Českého rozhlasu Hlas na každý deň
- Hlas žlny sivej na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
- Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Picus canus na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Picus canus na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)