Preskočiť na obsah

Vlajka Poľska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Poľská vlajka)
Vlajka Poľska

Vlajka Poľska má obdĺžnikový tvar a je pozdĺžne rozdelená na dva pruhy: biely na vrchu a červený na spodku. Farby Poľskej vlajky pochádzajú z poľského znaku, bielej orlice s korunou v červenom poli, ktorý vznikol v roku 1228. Tieto farby sú ustanovené v poľskej ústave.

Symbolika farieb

[upraviť | upraviť zdroj]

Biela farba reprezentuje túžbu po mieri a červená bola v období rokov 1945 – 1989 symbolom socializmu.

Biela a červená farba pochádza z erbov z 13. storočia, ale oficiálnymi národnými farbami sa stali až 7. novembra 1831, počas Novembrového povstania, schválil poľský parlament (po poľsky Sejm) rozhodnutie, že Poľská vlajka bude biela a červená (podľa farieb znaku Poľsko-Litovskej únie). Vlajku schválili 1. augusta 1919. V ústave stojí: Farbami Poľskej republiky sú biela a červená v pozdĺžnych súbežných pásoch, z ktorých horný je biely a dolný červený [1]. V roku 1992 nová poľská vláda potvrdila, že zástava zostane v platnosti aj naďalej. Vlajka bez znaku s orlicou sa používa na súši.

Vlajka s orlicou

[upraviť | upraviť zdroj]
Vlajka Poľska so štátnym znakom

Od roku 1955 sú v Poľsku dva vzory vlajok. Jeden, už opísaný vyššie a druhý, na ktorom je uprostred horného bieleho pruhu zobrazená poľská orlica. Poľskú vlajku s orlicou v strede používajú poľskí námorníci počas plavieb po mori. Táto vlajka bola taktiež schválená v roku 1919 a bola určená pre poľské zastupiteľské úrady v zahraničí a obchodné lode. V rokoch 1928 – 1938 bola vlajka s orlicou len námornou vlajkou na odlíšenie sa od bežnej vlajky. Od roku 1938 ju opäť používajú poľské úrady v zahraničí.

Dekrét zo 7. decembra 1955 potvrdil toto užívanie vlajky a rozšíril ho o letiská a lietadlá lietajúce do zahraničia. Ústava z 31. januára 1980 rozšírila používanie vlajky o prístavné úrady. Obrys orlice červeným lemom v bielom páse sa tiež zmenil so zmenou štátneho znaku.

Vlajku s orlicou Poľskej republiky používajú podľa článku 8 ústavy z roku 1997:

  • Diplomatické a konzulárne zastupiteľstvá a tiež iné oficiálne úrady za hranicami Poľska na budovách alebo pred nimi
  • Predstavitelia týchto úradov na svojich rezidenciách a dopravných prostriedkoch podľa medzinárodného práva
  • Civilné letiská
  • Civilné lietadlá pri letoch mimo Poľska
  • Správne úradovne prístavov na svojich budovách či pred nimi

Deň Vlajky Poľskej republiky

[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 2004, je 2. máj dňom vlajky Poľskej republiky.

Rozmery vlajky

[upraviť | upraviť zdroj]

Obdĺžnik o rozmeroch strán v pomere 5:8 je rozdelený na dva vodorovné pásy: biely a červený.

Rozmery poľskej vlajky

Odtieň červenej farby na poľskej vlajke

[upraviť | upraviť zdroj]
Porovnanie odtieňov
karmazín rumelka červený karmazín 2
#DC143C #FF4D00 #FF0000 #D4213D
1919-28 1928-80 appoximate od 1980

Z ústavy prijatej v roku 1919 nebolo zrejmé, aký má byť odtieň červenej farby. Až o dva roky neskôr vydalo Ministerstvo vojny brožúrku Godło i barwy Rzeczypospolitej Polskiej (Znak a farby Republiky Poľskej, autor: Stanisław Łoz), ktorá zobrazovala farebne znak a vlajku krajiny. Červená farba na vlajke mala kramazínový odtieň. 13. decembra 1927 prezident Poľska svojim nariadením zmenil odtieň červenej na rumelkový. Toto rozhodnutie nadobudlo účinnosť 28. marca 1928 a dovoľovalo používanie starších vlajok do 28. marca 1930. Rumelkový odtieň ostal na poľskej vlajke do roku 1980.

V ústave z 31. januára 1980 je červená farba opísaná podľa vzoru CIELUV (Farebné rozhranie):

farba x y Y E
biela 0,315 0,320 82,0 4,0
červená 0,570 0,305 16,0 8,0
„Trojfarebné rozdelenie farieb x, y, a ich zložky Y a tiež dovolený rozdiel E v pomere farieb CIE 1976 (L* u* v*) je stanovená podľa vzoru CIELUV pri osvetlení C a pomere d/0“.

Červená na farebnom vzore prijatá v ústave je o niečo tmavšia ako rumelková.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 Barwami Rzeczypospolitej Polskiej są kolory biały i czerwony. – článok 28 Poľskej ústavy z 2. mája 1997

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Z anglického originálu Ultimate Pocket Flags of the World, Dorling Kindersley Limited, Londýn, 1997. preložil Martin Albrecht, 2000, Ikar, Bratislava, ISBN 80-7118-767-4.