Preskočiť na obsah

Ľudmila Podjavorinská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Podjavorinská)
Ľudmila Podjavorinská
slovenská spisovateľka
slovenská spisovateľka
Narodenie26. apríl 1872
Bzince pod Javorinou, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie2. marec 1951 (78 rokov)
Nové Mesto nad Váhom, Česko-Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ľudmila Podjavorinská

Ľudmila Podjavorinská (vl. menom Ľudmila Riznerová, pseudonymy Božena, Damascena, Ľ. Šeršelínová, Ľ. Špirifangulínová, Ľudka, Ľudmila, Ľudmila Ružodolská, Ľudmila Veselohorská, Ľ. Vrzalovská, M. Ružodolský, Milko Ružodolský, Nechtík, Nevädza, Podjavorinský, Sojka, Teta Ľudmila a i.) (* 26. apríl 1872, Horné Bzince, teraz Bzince pod Javorinou[1] – † 2. marec 1951, Nové Mesto nad Váhom) bola slovenská prozaička a poetka, autorka lyricko-epických i epických básní.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa v učiteľskej rodine Karola Rudolfa Riznera a jeho manželky Márie rodenej Klimáčekovej. V roku 1910 sa rodina presťahovala do Nového Mesta nad Váhom. Vzdelanie získala v Bzinciach. Jej prvé literárne ambície podporovali strýko Ľudovít Rizner a miestny evanjelický farár a spisovateľ Ján Pravoslav Leška. Neskôr pracovala krátko ako úradníčka Červeného kríža, ako nevydatá pomáhala otcovi v škole, no väčšinu života žila len zo skromných príjmov za literárnu prácu v periodikách.

Svoje prvé práce uverejňovala v peštianskych Slovenských novinách a časopise Vlasť a svet v rokoch 1887 – 1888. Na Slovensku jej prvé diela vychádzali od roku 1892 v Národných novinách a Slovenských pohľadoch, neskôr spolupracovala s detskými časopismi Zornička a Dětský máj. Začínala vydávaním básní, no už čoskoro sa rozhodla venovať i próze. Vo svojich dielach zobrazovala trpké osudy obyčajných ľudí, no tiež hlboko nazrela do ľudských duší. Vo svojich dielach z vidieckeho a malomestského prostredia opísala s kritickým nadhľadom každodenné rodinné starosti. I keď v začiatkoch literárnej kariéry využívala často komickosť postáv i situačnú komiku, neskôr vyostrila konflikty, či už sociálne alebo etické, čím sa jej diela stali hlbšími, vážnejšími a postavy tragickejšími. Svojou tvorbou sa od začiatku radí do obdobia realizmu, kde sa približuje kvalitou takým autorom, ako sú Svetozár Hurban Vajanský, Martin Kukučín alebo Jozef Gregor Tajovský. Vo svete slovenskej literatúry sa však zapísala najmä ako zakladateľka modernej slovenskej literatúry pre mladších.

Tvorba pre dospelých

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1892Kmotrovia figliari
  • 1892Za neistými túžbami, humoreska
  • 1893Sokovia, humoreska
  • 1893 – Protivy
  • 1894Rôznymi cestami
  • 1895 – Dozvuky
  • 1895Z vesny života, zbierka lyrických veršov
  • 1896„Ideál“
  • 1896 – Pozde
  • 1897Za šťastím
  • 1897 – Ondráš
  • 1898Z domova
  • 1899Fako Ďura Kotúlku, humoreska
  • 1899Pod svietňom ,
  • 1900 – Postupne
  • 1903Po bále, veršovaná novela (Slovenské pohľady)
  • 1905Na bále, veršovaná novela (Slovenské pohľady)
  • 1905V otroctve, novela
  • 1906Blud, novela
  • 1906Kde sa vzal
  • 1909Dvaja bratia a Nešťastie pôvodcom šťastia
  • 1910Žena, novela
  • 1914 – Otrok
  • 1915Prelud, veršovaná novela (Slovenské pohľady)
  • 1930Balady, poézia
  • 1932Baránok boží - končí samovraždou dieťaťa alebo tragickou nehodou a smrťou dieťaťa, po pokuse napadnúť nožom dospelú ženu ako následok dlhodobého psychického týrania dieťaťa
  • 1937Mária z Magdali, poézia
  • 1942Piesne samoty, poézia
  • 1946Balady a povesti, poézia
  • 1951Smrť, balada

Tvorba pre deti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1908Slovenská chalúpka, báseň
  • 1909Oráč, báseň
  • 1909Sadaj, slnko, sadaj, báseň
  • 1921Kytka veršov pre slovenské dietky, zbierka veršov pre deti
  • 1930Zajko Bojko, veršovaná rozprávka
  • 1930Veršíky pre maličkých
  • 1930Medový hrniec
  • 1931Čarovné skielka, knižka rozprávok a poviedok
  • 1939Škovránok
  • 1942 – Zvonky
  • 1943Čin-čin, veršovaná rozprávka
  • 1947 – Klásky

Ďalší život diela

[upraviť | upraviť zdroj]

Jedna z balád Podjavorinskej bola zhudobnená ako kantáta. Dielo českej skladateľky Vítězslavy Kaprálovej má názov Ilena, op. 15, pre sóla, zbor, recitátora a orchester.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Záznam o narodení a krste v matrike evanjelického cirkevného zboru Horné Bzince, záznam č. 16; priezvisko písané "Riezner"

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]