Postindustriálna spoločnosť
Postindustriálna spoločnosť je nová etapa spoločnosti, ktorá nasleduje po etape priemyselnej (industriálnej spoločnosti). Postindustriálna spoločnosť sa vyznačuje rozhodujúcim podielom sektoru služieb, vedy a vzdelania, zásadnými technologickými premenami, vysokošpecializovanými mocenskými elitami.[1]
Termín „postindustriálna spoločnosť“ zaviedol Daniel Bell.
Teória postindustriálnej spoločnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Teória postindustriálnej spoločnosti je koncepcia futurológie vychádzajúca z industrializmu, podľa ktorého je vývoj každej spoločnosti určovaný vyvojovou úrovňou priemyslu, vyjadrenou zovšeobecneným ukazovateľom výšky hrubého národného produktu.
Hrubý národný produkt, charakteristický pre väčšinu ázijských, afrických a latinskoamerických krajín bez ohľadu na ich spoločenské zriadenie, predstavuje štádium predindustriálnej spoločnosti.
Vysoká úroveň hrubého národného produktu, charakteristická pre európske a severoamerické krajiny, predstavuje rozličné štádiá industriálnej spoločnosti.
Pre postindustriálnu spoločnosť je príznačná ešte vyššia úroveň hrubého národného produktu; prevažujú v nej zamestnanci vo výrobe informácií deväť desatín i viac zamestnaných), znižuje sa podiel zamestnaných v priemyselnej výrobe (jedna desatina a menej) a v poľnohospodárskej výrobe až na jednu stotinu. Približne rovnaká je aj korelácia medzi vysoko-, stredne- a nízkokvalifikovanými pracovníkmi s príslušnou úrovňou vzdelania. Podstatne sa znižuje ročný pracovný čas; zastavuje sa rast obyvateľstva v dôsledku zníženej pôrodnosti a preorientovania ekonomiky a kultúry na zvyšovanie kvality života, t. j. na uspokojovanie prevažne kultúrnych potrieb a pod..[2]