Preskočiť na obsah

Uhličitan draselný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Potaš)
Uhličitan draselný
Uhličitan draselný
Uhličitan draselný
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec K2CO3
Synonymá potaš
Vzhľad biela kryštalická látka
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 138,2055 g/mol
Rozpustnosť vo vode 112 g/100 mL (20 °C)

156 g/100 mL (100 °C)

Teplota topenia 891 °C (1,636 °F; 1,164 K)
Hustota 2.43 g/cm3
Bezpečnosť
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Dráždivá látka
Dráždivá
látka
(Xi)
Ďalšie informácie
Číslo CAS 584-08-7
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Uhličitan draselný K2CO3, triviálnym názvom potaš, alebo salajka, je soľ kyseliny uhličitej.[1] Je to tuhá látka, termicky stála a dobre rozpustná vo vode. Vodný roztok je zásaditý, lebo uhličitanový anión hydrolyzuje.[2]

Používa sa prevažne pri výrobe skla, v textilnom a papierenskom priemysle, v poľnohospodárstve ako umelé hnojivo alebo aj na prípravu silného jedu kyanidu draselného. Taktiež sa využíva aj v organickej syntéze či pri rýchlych neutralizáciách, ak sa nesmie použiť príliš bázické prostredie.[chýba zdroj]

Vyrába sa reakciou hydroxidu draselného s oxidom uhličitým.[2] V prvotnej fáze prebieha elektrolýza chloridu draselného za vzniku hydroxidu draselného, vodíku a chlóru. Vzniknutý hydroxid draselný sa následne sýti oxidom uhličitým. Reakciou hydroxidu draselného a oxidu uhličitého vzniká uhličitan draselný.[3]

2 KOH + CO2 → K2CO3 + H2O

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. GAŽO, Ján a kol.. Všeobecná a anorganická chémia. 2. vyd. Bratislava : ALFA SNTL, 1978. 808 s. Kapitola Zlúčeniny alkalických kovov, s. 509.
  2. a b ONDREJOVIČ, Gregor, a kol. Anorganická chémia 2. 2. vyd. Bratislava : Slovenská technická univerzita, 1995. 564 s. Kapitola Zlúčeniny alkalických kovov, s. 323.
  3. MYERS, Richard L.. The 100 Most Important Chemical Compounds: A Reference Guide. Westport : Greenwood Press, 2007. 326 s. ISBN 978-0313337581. Kapitola Potassium Carbonate, s. 224-226.