Preskočiť na obsah

Primárny biogénny prvok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Primárne biogénne prvky)

Primárny biogénny prvok (iné názvy: primárny prvok, biogénny prvok/bioprvok prvého rádu, primárny makrobiogénny prvok/makroprvok/makroelement, makrobiogénny prvok, makroprvok, makroelement, hlavná živina, biogénny prvok (v užšom zmysle)) je biogénny prvok tvoriaci viac ako 0,1 % hmotnosti každého organizmu, konkrétne vodík, kyslík, uhlík, dusík, sodík (zaraďovaný aj ako sekundárny biogénny prvok), fosfor a vápnik. Všetky primárne biogénne prvky sú invariabilné biogénne prvky.

Niektoré primárne prvky u človeka

[upraviť | upraviť zdroj]

Uhlík Má priemerné zastúpenie 18% v ľudskom organizme. Zdrojom uhlíka pre živú prírodu je atmosférický oxid uhličitý, ktorý rastlinné organizmy v priebehu fotosyntézy menia na organické zlúčeniny. Ľudské telo obsahuje 12,6 kg uhlíka, je súčasťou a tvorí kostru každej organickej zlúčeniny.

Kyslík Má význam hlavne v oxidačno-redukčných reakciách, ktoré sú hlavným zdrojom energie živej hmoty. Zúčastňuje sa na látkovej premene a biochemickej prestavbe organizmu.Dospelý človek normálne v pokoji spotrebuje asi 20 – 25 litrov kyslíka za hodinu. Kyslík je jediný prvok, ktorý môžu mikroorganizmy, ale aj vyššie rastliny a živočíchy prijímať v elementárnej forme.

Vodík Zúčastňuje sa oxidačnoredukčných procesoch v živej hmote. Základnou formou oxidácie v živej hmote je dehydrogenácia. Vodík odobratý substrátom sa pri oxidácii prenáša v dýchacom reťazci na kyslík a energia ktorá sa pritom uvoľňuje, sa využíva na tvorbu ATP. Jeho význam spočíva aj v schopnosti tvorby vodíkových väzieb, ktoré sú nevyhnutné v štruktúrach polynukleotidov a polypeptidov, teda nukleových kyselín a bielkovín.

Dusík Je stavebnou jednotkou aminokyselín, nukleových kyselín a bielkovín všetkých organizmov. Je absolútne nevyhnutný pre život. Telo človeka obsahuje asi 2,5 % dusíka.

Fosfor Dospelý človek spotrebuje 1,3 – 1,5 g denne. Fosforečné soli sa zúčastňujú na fosforylačných reakciách a výstavbe kostí, na výstavbe štruktúr a na metabolických reakciách. Fosfor je súčasťou mnohých organických zlúčenín (nukleotidy, nukleové kyseliny, fosfolipidy, fosfoproteíny). Fosforečnany sa v alkalickom moči môžu zrážať a vytvárať obličkové kamene.