Preskočiť na obsah

Vodný tok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Prirodzený vodný tok)

Vodný tok alebo tok[1] je vodný útvar (vrátane jeho prirodzeného [vrátane upraveného] alebo umelého koryta a vrátane splavenín a plavenín), pre ktorý je charakteristické trvalé alebo občasné tečenie vody (presnejšie: pohyb vody v smere celkového sklonu koryta, t.j. vlastným spádom), a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru[2][3][4][5][6][7][8][9][10].

Niektoré (staršie) zdroje z definície vylučujú umelé vodné toky[11][8], slovenský vodný zákon z definície vylučuje čisto podzemné vodné toky[2] (do roku 2002 vylučoval aj občasné povrchové vody[12]) a iné zdroje z definície vylučujú napájanie z iného vodného útvaru [6][7].

Prirodzený vodný tok je vodný tok, ktorého koryto vzniklo pôsobením tečúcej vody a ďalších prírodných faktorov (napr. potok, rieka...). Umelý vodný tok je vodný tok, ktorého koryto bolo vytvorené umelo (napr. kanál, náhon...).[13]

Definícia podľa slovenského vodného zákona

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasný vodný zákon uvádza nasledujúcu definíciu: "Vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte. Vodným tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi...Prirodzeným korytom je pozdĺžne ohraničený zemský povrch, ktorý vznikol pôsobením tečúcej vody a ďalších prírodných faktorov. Za prirodzené koryto sa považuje aj koryto upraveného vodného toku. Umelým korytom je koryto, ktorého dno a brehy sú umelo vytvorené a do ktorého je voda odvedená, najmä vodný kanál, vodný náhon a prieplav...Riečny materiál v koryte je súčasťou vodného toku." [2]

Od 70. rokov 20. stor. do roku 2002 platila nasledujúca definícia: "Vodné toky sú vody trvalo tečúce po zemskom povrchu medzi brehmi buď v prirodzenom (prípadne upravenom) koryte, ako bystriny, potoky, rieky, alebo v umelom koryte, ako prieplavy, vodné kanále, nádrže a pod., alebo vody nachádzajúce sa v slepých ramenách vodných tokov, včítane ich korýt." [12][7]

Delenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Delenie vodných tokov nie je ustálené. Nasledujú príklady:

Vodné toky

[upraviť | upraviť zdroj]

Delenie 1 [4][7]:

Delenie 2 (z hľadiska významu; len povrchové toky) [2]:

Delenie 3 (z hľadiska využitia; len povrchové toky) [2]:


Prirodzené vodné toky

[upraviť | upraviť zdroj]

Delenie 1 (podľa stálosti toku) [14][15][16][17][18][19][20]:

Delenie 2 (podľa veľkosti, konkrétne podľa plochy povodia alebo podľa prietoku alebo podľa šírky koryta) [8][21][22][23]:

Delenie 3 [9]:

Delenie 4 (podľa spádu) [8]:

Delenie 5 (ČSN/STN 736530 [norma už neplatí]) [15][24]:

  • bystrina - krátky horský tok s povodím do 50 km2; koryto je hlboko zarezané s nepravidelným pozdĺžnym profilom a jeho dno má sklon väčší ako 20 ‰
  • horský potok - prechod medzi bystrinou a potokom; povodie do 100 km2; koryto je vyvinuté a vytvára aj meandre a jeho dno má sklon do 20 ‰
  • potok - v nížinách a pahorkatinách; povodie do 100 km2; dno koryta má sklon 0,5 až 2 ‰, ale niekedy až 10 ‰; máva vyvinuté údolie, vytvára meandre a zanáša sa splaveninami
  • riečka - povodie 100 - 150 km2; vytvára už vlastnú hydrografickú sieť
  • rieka - v nížinách; povodie 150 - 2000 km2; koryto má vyvinutý pozdĺžny profil a jeho dno má sklon len 0,2 - 2 ‰; máva široké údolie; splaveniny sú jemnejšie (kal, piesok, drobný štrk)
  • veľtok (v podstate podtyp rieky) - mohutná, dlhá rieka; ústi priamo do mora alebo do veľkého jazera

Delenie 6 [8]:

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Portál vied o Zemi

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ tok. In: Technický naučný slovník T – Ž. Praha, Bratislava : SNTL, SVTL, 1964. S. 100.
  2. ↑ a b c d e §43 zákona č. 364/2004 Z. z. - zákon o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)
  3. ↑ vodní tok. In: Technický slovník naučný 8 T – Ž. Praha : Encyklopedický dům, 2005. ISBN 80-7335-080-7. S. 361.
  4. ↑ a b vodný tok. In: ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 720 s. (Encyklopédie Obzoru.) S. 672.
  5. ↑ LEHOTSKÝ, M. Slovensko-anglické názvoslovie morfológie vodných tokov. In: Geomorphologia Slovaca et Bohemica, vol. 15, 2015, issue 1, str. 47
  6. ↑ a b vodný tok. In: Malá encyklopédia Slovenska A – Ž. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1987. 664 s. S. 601.
  7. ↑ a b c d vodný tok. In: Pyramída - 6 Životné prostredie a život na Zemi. S. 237-238
  8. ↑ a b c d e vodní tok. In: Technický naučný slovník T – Ž. Praha, Bratislava : SNTL, SVTL, 1964. S. 332.
  9. ↑ a b vodné toky. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 783. (Poznámka: Text prevzal aj Filit.)
  10. ↑ 7. Plaveniny [online]. shmu.sk, [cit. 2018-07-08]. Dostupné online.
  11. ↑ vodní toky. In: Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí , díl 7. Š – Ž. Praha: Československý kompas, 1933. S. 705
  12. ↑ a b Zákon č. 138/1973 Zb. Zákon o vodách (vodný zákon)
  13. ↑ LEHOTSKÝ, M. Slovensko-anglické názvoslovie morfológie vodných tokov. In: Geomorphologia Slovaca et Bohemica, vol. 15, 2015, issue 1, str. 35,45
  14. ↑ LEHOTSKÝ, M. Slovensko-anglické názvoslovie morfológie vodných tokov. In: Geomorphologia Slovaca et Bohemica, vol. 15, 2015, issue 1, str. 29, 40 (Poznámka: S chybami.)
  15. ↑ a b DZUROVČIN, L.: Geomorfológia. PU FHPV, Katedra geografie a geoekológie. ISBN 80-88885-79-5. S. 124
  16. ↑ rieka. In: Pyramída
  17. ↑ řeka. In: Universum: všeobecná encyklopedie. [CD]. 5. digitálna publikácia 1. knižného vydania. Praha: Odeon, 2006 (2001). ISBN 80-207-1060-4.
  18. ↑ rieka. In: PAULIČKA, Ivan, ed. Všeobecný encyklopedický slovník M – R . 1. slovenské vyd. Praha: Ottovo nakladatelství - Cesty, 2002. ISBN 80-7181-708-2. S. 917
  19. ↑ §43 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z.
  20. ↑ vodný tok; efemérny tok. In : ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. S. 672, 150
  21. ↑ SOLÍN, Ľ., MARTINČÁKOVÁ, M. Niekoľko poznámok k metodológii tvorby povodňových máp Slovenska . In: Geografický časopis, 59, 2007, 2, S. 142 [1]
  22. ↑ LEHOTSKÝ, M. Slovensko-anglické názvoslovie morfológie vodných tokov. In: Geomorphologia Slovaca et Bohemica, vol. 15, 2015, issue 1, str. 32
  23. ↑ GREŠKOVÁ, A. Hydromorfologický prieskum a hodnotenie vodných tokov. In: Fyzickogeografický sborník 2 - Kulturní krajina (Příspěvky z 21. výroční konference Fyzickogeografické sekce České geografické společnosti konané 16. a 17. února 2004 v Brně). Brno, 2004 [2]
  24. ↑ KUNAKOVÁ, L. et al.: Akvatické krajinné prvky Medzibodrožia na Slovensku. In: Folia geographica, Acta facultatis studiorum humanitatis et naturae Universitatis Prešoviensis, Prírodné vedy Volume 58, 2016, No. 2, FHPV PU Prešov. ISSN 1336-6157 [3]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodný_tok&oldid=6782142“