Preskočiť na obsah

Pstruh potočný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Pstruh riečny)
Pstruh potočný
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Salmo trutta
Linnaeus, 1758
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Ojedinele sa názov pstruh potočný používa na označenie celého druhu Salmo trutta, t.j. ako synonymum výrazu pstruh morský v širšom zmysle[1][2][3][3], pozri pstruh morský

Pstruh potočný (nesprávne: pstruh riečny, ľudovo: potočiak, potočák[4]; o latinskom názve pozri nižšie) je potočná forma komplexu druhov pstruh morský (Salmo trutta). Patrí do čeľade lososovité.

Nomenklatúra a zaradenie v systéme

[upraviť | upraviť zdroj]

A) V jednom (skôr novšom) type systematiky sa rod Salmo delí na desiatky (často takmer 50) druhov. Väčšina týchto druhov je veľmi príbuzná a preto tvorí tzv. „komplex druhov pstruh morský“ („komplex druhov Salmo trutta“). Všetky druhy z tohto komplexu druhov majú okrem iného potočné formy, ktoré sa v latinčine označujú pridaním prívlastku „...morpha fario“ („...m. fario“) alebo „...forma fario“ („...f. fario“) k názvu toho-ktorého druhu alebo poddruhu. V tomto type systematiky by teda latinský ekvivalent pre názov pstruh potočný ako celok bol zápis v štýle „Salmo trutta morpha fario + Salmo labrax morpha fario + Salmo caspius morpha fario + ...“ atď. (namiesto „morpha“ môže byť „forma“), čiže by sa ako potočné formy museli vymenovať všetky druhy, ktoré patria do komplexu druhov Salmo trutta. Na Slovensku sa podľa tejto systematiky vyskytuje len:

  • „Salmo trutta morpha fario“ - t.j. pstruh morský [trochu presnejšie: pstruh atlantický] forma potočná, a
  • „Salmo labrax morpha fario“ - t.j. pstruh pont(okasp)ický (nazývaný aj: čiernomorský) forma potočná (existencia Salmo labrax na Slovensku je však vzhľadom na masívne introdukovanie Salmo trutta dnes už sporná).

B) V alternatívnom (skôr staršom) type systematiky sa rod Salmo delí len na niekoľko málo druhov (v extrémnom prípade len na dva: losos atlantický a pstruh morský). To znamená, že namiesto vyššie uvedeného komplexu druhov je v tejto systematike spravidla len jediný veľký druh – pstruh morský (Salmo trutta). V takejto systematike je teda možné latinský ekvivalent pre názov pstruh potočný ako celok zapísať stručne ako „Salmo trutta morpha fario“ (resp. „Salmo trutta forma fario“), t.j. po slovensky aj pstruh morský forma potočná [resp. ... formy potočnej] (alebo staršie: pstruh obyčajný forma potočná [resp.... formy potočnej] alebo losos pstruhovitý forma potočná [resp. .. .formy potočnej]) resp. potočná forma pstruha morského/prstruha obyčajného/lososa pstruhovitého; alternatívne sa niekedy potočná forma ako celok klasifikuje ako poddruh, v takom prípade je latinský zápis „Salmo trutta fario“). Na Slovensku sa podľa tejto systematiky vyskytujú 2 (potočné) poddruhy druhu Salmo trutta:

  • “Salmo trutta trutta morpha fario“ – t.j. pstruh morský atlantický forma potočná; a
  • “Salmo trutta labrax morpha fario“ – t.j. pstruh morský pontický forma potočná (existencia Salmo trutta labrax na Slovensku je sporná – porov. vyššie).

Vysvetlenie inými slovami a zdroje pozri v článku Salmo (rod).

Pstruh potočný je rozšírený prakticky v celej Európe (a introdukovaný aj na iných kontinentoch). Na Slovensku sa vyskytuje v stredných a horných úsekoch tokov, v horských potokoch aj vo veľkých nadmorských výškach (vo Vysokých Tatrách až 1 500 m n. m.). Dôležitými faktormi pre jeho výskyt sú najmä teplota vody, jej čistota a obsah kyslíka vo vode. Môžeme ho však nájsť aj v úsekoch riek pod priehradnými nádržami, kde nachádza vhodné životné podmienky.

Pstruh má vretenovité, svalnaté telo, ktoré je zo strán mierne sploštené. Má pomerne veľkú klinovitú hlavu, s hlboko rozštiepenými a širokými ústami. Silné čeľuste majú drobné zuby. Má zaokrúhlené brušné a chrbtové plutvy, ktoré sú pomerne krátke. Pre pstruha je typická tuková plutvička. Pstruh sa vyskytuje v mnohých podobách. Existujú jedince s vysokým a krátkym telom, v priereze oválnym alebo splošteným, alebo jedince s telom pretiahnutým a nízkym, spravidla však majú tvar medzi oboma uvedenými variantmi.Chrbát býva sfarbený zeleno alebo žltočierno, existujú však aj ďalšie farebné varianty. Brušná časť býva vždy svetlejšia, s odtieňmi do žltej či špinavo bielej. Na chrbte, bokoch i na chrbtovej a tukovej plutve bývajú červené škvrny, ktoré sú väčšinou na bokoch svetlo olemované. Niekedy tieto škvrny môžu chýbať, alebo majú iný odtieň. Samce majú dlhšiu hlavu ako samice, u starších jedincov sa objavuje hákovité zahnutie spodnej čeľuste.

Pstruhy sa živia najmä larvami vodného hmyzu, predovšetkým potočníkov, podeniek a pakomárov. Ale tiež náletovým suchozemským hmyzom. Väčšie jedince sa živia aj menšími rybkami, obojživelníkmi a malými cicavcami. V stojatých vodách tvorí zložku jeho potravy aj zooplanktón.

Rozmnožovanie a vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]

Pstruhy v stredoeurópskych podmienkach dospievajú medzi druhým a tretím rokom života. Relatívna plodnosť samíc kolíše v intervale 2 000 – 3 000 ks/kg, ale v málo výživných horských potokoch je to menej. Ikry bývajú žlté a relatívne veľké, majú priemer 4 až 6 milimetrov. K treniu dochádza v októbri a novembri a závisí predovšetkým od teploty vody v danom toku. Do neresiska migrujú dlho, pričom sú schopní prekonávať pomerne vysoké vodné prekážky, ako sú vodopády a hrádze. Ako neresiská si vyberá miesta s piesčitým alebo štrkovým dnom, s pomalšie prúdiacou vodou a hĺbkou do 0,5 metra. Na dne bruchom vytvárajú oválne jamky až 50 centimetrov dlhé, do ktorých v niekoľkých dávkach ukladajú ikry, ktoré samec oplodňuje. Počas trenia obaja rodičia víria piesok a drobný štrk, ktorým ikry následne zakryjú. V prírodných podmienkach dochádza k vyliahnutí lariev vo februári až marci.

Pstruh sa dožíva veku 3 až 5 rokov, staršie jedince sa vyskytujú veľmi zriedka. Jeho rast je závislý od množstva potravy v danej lokalite, v málo výživných tokoch dorastá vo veku 5 rokov do veľkosti približne 20 centimetrov, v lepších podmienkach väčších riek viac ako 30 centimetrov. Vyhovujúce podmienky a dostatok potravy majú zásadný vplyv na jeho rast a dĺžku života. Rekordný jedinec na Slovensku dorástol do dĺžky 98 cm. Jeho trofej a jeho "životopis" sú uložené na rybej farme v Demänovej pri Liptovskom Mikuláši.

Pstruh potočný je citlivý na znečistenie vody, v ktorej žije. Ako hraničná hodnota, ktorú nie je schopný už prežiť, sa uvádza koncentrácia 0,025 až 0,075 mg anorganického hliníka v litri vody pri pH 4,5 až 5,3.[5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability: Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad [online]. minv.sk, [cit. 2016-11-15]. Dostupné online. . S. 225
  2. KOŠČO, J. et al. "Ichtyológia II: Učebné texty k elektronickému kurzu Ichtyológia II". Prešov: Prešovská univerzita v Prešove (PULIB), 2015. ISBN 978-80-555-1240-2. s. 53 (nejasne) dostupné online
  3. a b Časopis Poľovníctvo a rybárstvo – Hra farieb [online]. polovnictvo.pluska.sk, [cit. 2016-11-15]. Dostupné online. Archivované 2016-11-22 z originálu.
  4. potočiak, potočák in: Slovenský národný korpus
  5. Voda v Českej republike. Praha: Consult, 2006. ISBN 80-903482-1-1 s. 12.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]