Nekropola pri Gíze
 |
Tomuto článku chýbajú odkazy na použité zdroje. Tento článok síce obsahuje zdroje, ale tie nie sú uvedené pri konkrétnych vetách a odsekoch, takže nie je zrejmé, na ktoré informácie v článku sa vzťahujú. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku odkazy na použité zdroje. |
.svg)
Nekropola pri Gíze (iné názvy: Pohrebisko pri [nepresne: v] Gíze/Al-Džíze, Pyramídové pole pri [nepresne: v] Gíze/Al-Džíze) je nekropola v Egypte, ktorá sa nachádza na plošine Hadaba al-Džíza (doslova "Gízska plošina") bezprostredne vedľa mestského okresu (arab. kism) Al-Ahrám, ktorý je súčasťou mesta Gíza/Al-Džíza. Nekropola je známa najmä pyramídami, nazývanými Pyramídy pri Gíze/Al-Džíze (arab. Ahrám al-Džíza), pričom tento názov sa často používa aj pre celú nekropolu.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Areál pyramíd sa nachádza na východnom okraji Guvernorátu Al-Džíza (=Guvernorátu Gíza). Pokiaľ ide o menšie územnosprávne jednotky:
- Hlavné vchody do areálu sa nachádzajú v mestskom okrese (arab. kism) Al-Ahrám, čo doslova znamená "Pyramídy". Mestský okres Al-Ahrám sa nachádza vedľa vidieckeho okresu (arab. markaz) Al-Džíza a zároveň blízko (ale nie vedľa) rovnomenného mestského okresu (kism) Al-Džíza. Vidiecky aj mestský okres Al-Džíza sa nachádza vedľa Káhiry (Káhira je guvernorát a zároveň mesto).
- Samotné územie areálu pyramíd nie je administratívne zaradené do žiadneho mestského či vidieckeho okresu, je len bližšie nezaradenou súčasťou Guvernorátu Al-Džíza.
V iných kontextoch platí:
- Spomínaný mestský okres Al-Ahrám je súčasťou mesta Al-Džíza (nie je zhodné s mestským či vidieckym okresom Al-Džíza). Napriek tomu, že nejde o vyslovene územnosprávnu jednotku, s pojmom "mesto Al-Džíza" pracujú aj oficiálne egyptské texty.
- Mestský okres Al-Ahrám, vidiecky okres Al-Džíza i mestský okres Al-Džíza (resp. mesto Al-Džíza) sa považujú za súčasť tzv. Veľkej Káhiry, keďže de-facto všetky tieto územia (spolu s ďalšími) tvoria jeden sídelný celok.
Zdroje tejto kapitoly: [1][2][3][4][5][6][7]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Nekropola sa preslávila ako miesto, kde sa nachádzajú niektoré z najvýznamnejších starovekých pamiatok na svete vrátane niekoľkých kráľovských zádušných chrámov a ďalších náboženských stavieb, Veľkej Sfingy, Veľkej (Chufuovej) pyramídy a veľa menších pyramíd. Níl kedysi pretekal priamo cez Hadaba al-Džíza, takže egyptské pyramídy čneli priamo oproti starovekej metropole Memfisu, ktorý ležal približne na území dnešnej Káhiry.
V lokalite Vádí el-Džarf blízko pobrežia Červeného mora boli v roku 2013 objavené papyrusy zo 4. dynastie, ktoré poskytujú informácie o stavbe tzv. Veľkej pyramídy, pyramídy panovníka Chufua. Ich autorom je úradník Merer, organizujúci prepravu blokov bieleho vápenca z Tury do Gízy.[8]
Tím odborníkov, ktorý vedie slovenský egyptológ Martin Odler a český archeometalurg Jiří Kmošek, publikoval prvé analýzy nástrojov a fragmentov nástrojov zo sídliska robotníkov pri Gíze. Boli vytvorené z tzv. arzénovej medi.[9] Rovnaký tím spolupracuje aj na súčasných amerických výskumoch v Gíze a analyzuje materiál vykopaný v posledných 30 rokoch.[10]
V komplexe sa nachádza:
- Veľká pyramída
- Menkaureho pyramída
- Rachefova pyramída
- niekoľko vedľajších pyramíd
- vzostupné cesty (rampy) k Veľkej pyramíde, Rachefovej pyramíde a k Menkaureho pyramíde
- jamy s loďami
- prídavné pyramídy kráľovien pri Veľkej pyramíde
- okrsky mastáb (cintoríny) pri Veľkej pyramíde
- Hemiunuova hrobka
- skalný hrob kráľovnej Hetepheres pri Veľkej pyramíde
- zádušný chrám pri Rachefovej pyramíde a zádušný chrám pri Menkaureho pyramíde
- hroby tesané do skaly pri Rachefovej pyramíde
- 91 chodbových priestorov pri Rachefovej pyramíde
- Rachefov lom, Menkaureho lom a Chufuov lom
- Hrobka Chamerernebti I.
- Veľká Sfinga
- Chrám Sfingy
- Údolný chrám pri Sfinge
- Údolný chrám pri Hrobke kráľovnej Chentkaus
- Chrám Hauron-Haremachet
- Hrobka kráľovnej Chentkaus
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Ägypten: Verwaltungsgliederung [online]. citypopulation.de, [cit. 2021-11-26]. Dostupné online.
- ↑ Egypt Markazes [online]. statoids.com, [cit. 2021-11-26]. Dostupné online.
- ↑ Janvani. Pyramids of Giza: The Complete Guide for First-Time Visitors [online]. earthtrekkers.com, 2020-04-14, [cit. 2021-11-26]. Dostupné online.
- ↑ Alary, Veronique & Corniaux, Christian & Galal, Shazli & Aboul-Naga, A. & Radwan, Mohamed & Abdelghany, Sherif. (2017). Atlas of the Traditional Milk Sector around Greater Cairo in Egypt. 10.13140/RG.2.2.12612.53123. [1]
- ↑ Experts Group Meeting: GLOBAL STATE OF METROPOLIS 2020 [2]
- ↑ Ägypten [online]. citypopulation.de, [cit. 2021-11-26]. Dostupné online.
- ↑ Home - Tourism(English) [online]. giza.gov.eg, [cit. 2021-11-26]. Dostupné online.
- ↑ AKTUALITY.SK. Denník kráľovského úradníka prezrádza, kto v skutočnosti staval pyramídy [online]. Aktuality.sk, 2017-03-01, [cit. 2023-05-10]. Dostupné online.
- ↑ Výroba kovů v časech faraonů Chufua a Rachefa byla mnohem sofistikovanější, než se myslelo [online]. Deník N, 2021-03-08, [cit. 2023-05-10]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ ODLER, Martin; KMOŠEK, Jiří. Copper at Giza: the Latest News. Aeragram (Boston), 2019, roč. 20, čís. 2, s. 12–17. Dostupné online [cit. 2023-05-10]. ISSN 1944-0014.