Preskočiť na obsah

Richard Strauss

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Richard Strauß)
Richard Strauss
Richard Strauss
Základné informácie
Narodenie11. jún 1864
Mníchov, Bavorské kráľovstvo
Úmrtie8. september 1949 (85 rokov)
Garmisch-Partenkirchen, Západné Nemecko
Národnosťnemecká
Obdobie tvorby1870 - 1948
Hudobný smerneskorý až dekadentný romantizmus
Dielo
Počet diel148 (88 pod opusovými číslami)
Ťažiskové žánresymfonická báseň, opera, pieseň, koncert
Odkazy
Spolupracuj na Commons Richard Strauss
multimediálny obsah na commons

Richard Strauss (* 11. jún 1864, Mníchov, Bavorské kráľovstvo – † 8. september 1949, Garmisch-Partenkirchen, Západné Nemecko) bol nemecký hudobný skladateľ a dirigent.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Mníchove v hudobníckej rodine. Jeho otec hral výborne na lesnom rohu. Jeho syn bol v hudbe samoukom, no čoskoro dosiahol významné úspechy:

Ako dvadsaťročný mal premiéru v New Yorku, o rok neskôr bol riaditeľom v Meiningene, potom vo Weimare. Po prvej svetovej vojne bol riaditeľom Dvornej opery vo Viedni.

Pôsobil ako predseda Ríšskej kultúrnej komory.

Ku koncu života strávil Strauss niekoľko rokov vo Švajčiarsku a do vlasti sa vrátil pred smrťou. Zomrel v Garmisch-Partenkirchene v roku 1949.

Hrob v roku 2024.

Straussove pozostatky boli spopolnené. Urna je pochovaná na cintoríne Garmisch v Garmisch-Partenkirchene v hrobe, v ktorom je jeho manželka Pauline, rodenej de Ahna (1863–1950), ich syn Franz (1898 – 1980) a jeho manželka Alice (1904 – 1991), vnuk Richard (1927 – 2007) a manželka Gabrielle , rodenej Hotterovej (1939-2020), ako aj vnuka Christiana (1932-2020) a jeho manželky Brigitte, rodenej Eckhardt (1925-1988).

Charakter hudby

[upraviť | upraviť zdroj]

Strauss spočiatku, ovplyvnený konzervatívnou hudobnou výchovou jeho otca, skladal vycibrené, avšak ešte neosobné diela v štýle Mendelssohna-Bartholdyho. Neskôr začal objavovať svoj vlastný hudobný jazyk a koncom 19. storočia už predstavoval jedného z najprogresívnejších hudobných skladateľov, ktorý po harmonickej a výrazovej stránke výrazne obohatil zaužívané postupy. Jeho progresívne tendencie vyvrcholili v dvoch operách, Salome a Elektra, kde často pracuje s disonanciami. Ilustruje to napríklad známy disonantný "Elektrin akord", ktorý v opere predstavuje akýsi leitmotív hlavnej postavy. Skladateľ ho opísal ako "bitonálnu syntézu A dur a Cis dur."

Väčšina Straussových diel je určená pre veľmi veľký orchester, pričom skladateľ sa prejavil ako jeden z najlepších inštrumentátorov v dejinách. Vo svojich symfonických básňach často s programovou jednoznačnosťou hudobne imitoval rôzne výjavy z programu skladieb. Jeho orchestrálne efekty sú veľkolepé, často až bombastické, čo však na druhej strane viedlo k tomu, že mu mnoho kritikov vyčítalo nadradenie efektu nad obsahom a hĺbkou diela. [1]

Symfonické básne

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Don Juan
  • Tak vravel Zarathustra
  • Don Quixote
  • Život hrdinu
  • Sinfonia domestica
  • Alpská symfónia
  • Husľový koncert d mol, Op. 8
  • Koncert pre lesný roh č. 1 Es dur, Op. 11 (1882/83)
  • Hobojový koncert D dur (1945)
  • Guntram (1894)
  • Salome, Op. 54 (1904 - 1905)
  • Elektra, Op. 58 (1907 - 1908)
  • Gavalier s ružou, Op. 59 (1909 - 1910)
  • Ariadna z Naxu (1915 - 1916)
  • Žena bez tieňa (Die Frau ohne Schatten) (1919)
  • Intermezzo (1924)
  • Arabella (1933)
  • Mlčiaca žena (Die schweigsame Frau) (1935)
  • Capriccio (1942)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Schonberg, Harold: Životy velkých skladatelů. Praha: BB Art, 2006. ISBN 807341905X

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]