Hra na hrdinov

Hra na hrdinov alebo rolová hra (zriedkavo hra s hraním rolí; angl. role-playing game, skr. RPG) je typ spoločenskej hry, pri ktorej sa hráči vžívajú do úloh imaginárnych osôb, alebo postáv, umiestnených do fiktívneho, alebo historického prostredia a snažia sa ako tieto postavy konať. Rozlišujú sa stolové, elektronické a hry naživo.

Daná postava môže, ale nemusí predstavovať virtuálnu reprezentáciu hráča (tzv. avatar), a hra umožňuje zdokonaľovanie schopností tejto postavy a jej rozvoj (hráč predstavuje určitú rolu). Zmyslom hry na hrdinov je vytvoriť pre hráčov umelý (neskutočný/virtuálny) svet, v ktorom môžu získať neskutočné schopnosti a zažiť neskutočné dobrodružstvá.

Názov

Slovenský preklad v podobe „hra na hrdinov“ je v porovnaní s anglickým „role playing game“ (doslova hra s hraním rolí/rolovohrová hra) zavádzajúci, pretože nemusí ísť o „hrdinov“, ale podľa témy hry môže ísť o fantastické postavy (rytier, zlodej, bard, drak, démon, atď.), vedecko-fantastické postavy (robot, android, stroj, mimozemšťan atď.) alebo iné postavy. Môže ísť aj o vyslovene nehrdinské povolania, napr. obuvník, stolár, kováč alebo iné.

Charakteristika

Podstatou RPG je forma interaktívneho a spoločného rozprávania príbehu. Film, literatúra alebo televízia sú vo svojej podstate pasívne formy rozprávania (existujú výnimky, ako tzv. Game Books, čo sú knihy, v ktorých sa čitateľ sám alebo pomocou náhody rozhoduje, ako bude dej pokračovať, alebo pokusy o interaktívnu televíziu pomocou hlasovania napr. cez SMS alebo Internet). RPG naopak aktívne zapája účastníkov hry do diania a tvorenia vlastného príbehu (dobrodružstva). Hráč môže byť divákom, protagonistom a dokonca aj tvorcom príbehu.

Rozdiel medzi aktívnou RPG a pasívnou formou ostatných zábavných médií sa dá dobre ukázať na príklade scény z hororového filmu. Divák vie, že na protagonistu čaká v ďalšej scéne nebezpečenstvo, možno aj smrť (obľúbená býva napr. scéna v sprche), divák tuší, čo sa asi stane, ale je len pasívnym pozorovateľom a nemôže dej ovplyvniť. Naopak v RPG sa hráč môže rozhodnúť, či do danej miestnosti vstúpi, môže sa rozhodnúť, čo predtým urobí, ako sa na možnú situáciu pripraví. Hráč, keďže presne nevie, čo ho čaká, ale napriek tomu má možnosť vývoj nasledujúcich udalostí ovplyvniť, má z hrania podobný zážitok, ako z napínavého filmového dobrodružstva.

Vo väčšine RPG hráči predstavujú postavy vo vymyslenom svete, ktorý organizuje, rozhoduje a niekedy vytvára tzv. pán hry (angl. gamemaster), ktorý sa tiež označuje ako rozprávač, rozhodca alebo pán jaskyne (angl. dungeonmaster). Pán hry má dve úlohy:

• predkladá hráčom svet a postavy v ňom vystupujúce (obsadenie alebo aj postavy príbehu), s ktorými môžu hráči interagovať (obchodovať, získavať informácie),
• rozvíja príbeh alebo zápletku, ktorú ovplyvňuje do určitej miery nepredpokladateľné správanie hráčov.

RPG prináša aj prvok spolupráce. Vo väčšine prípadov voči sebe hráči nesúperia, nekonkurujú si. Väčšina športov, stolových hier alebo kartových hier stavia hráčov proti sebe ako súperov a ich cieľom je poraziť toho druhého. Pri RPG nie je cieľom poraziť protihráča, ale vychutnať si hru a zabaviť sa účasťou v nej. Ďalším prvkom spolupráce je tvorba príbehu. Na tvorbe príbehu sa podieľajú všetci hráči ako skupina. Po ukončení dobrodružstva by totiž hráči mohli všetky udalosti a svoje rozhodnutia zapísať a tým by vlastne spoločne rozpovedali príbeh hry.

Aj napriek nesúperivej povahe RPG existuje možnosť súperiť medzi hráčmi navzájom. Hráči si často chcú overiť kvality svojej postavy, ukázať ostatným hráčom, že ich postava je najlepšia (ako sa uvádza nižšie, RPG postavy sú vďaka systému tvorby postáv jedinečné pre daného hráča, majú rozličné schopnosti a líšia sa navzájom asi ako hráči samotní), alebo len majú radi konfrontáciu. Takéto súboje dvoch alebo viacerých hráčov sa označujú ako PvP (angl. Player versus Player, teda Hráč proti hráčovi) a je to súboj dvoch alebo viacerých postáv (používajú sa tiež názvy duel, turnaj alebo súboj na život a na smrť, angl. deathmatch).

RPG sa vyvinuli z hry na vojnu (angl. wargaming), ale sú jednoduchšie, skôr fantastické a neskutočné ako realistické a historicky presné a nie sú tak náročné na priestor a vybavenie alebo príslušenstvo, ako hra na vojnu.

Druhy

Stolová rolová hra

Názov RPG najčastejšie označuje tradičný typ hrania takýchto hier - s perom a papierom formou stolovej hry, s kockami a viacerými hráčmi. Často sa pri RPG používa aj niekoľko viacstenných kociek, niekedy sa stretneme aj s používaním figúrok (alebo modelov) na hracom plániku (šachovnica alebo šesťuholníkový plánik), to hráčom umožňuje zachytiť strategický a taktický rozmer niektorých situácií v hre, najčastejšie pri súboji.

Figúrky nie sú nevyhnutnou súčasťou hrania RPG a môžu sa používať aj iné metódy značenia počas hry (napr. tabuľka s kriedou alebo žetóny). Čo sa týka figúrok, hráči RPG sú často aj ich zberateľmi a maľovanie a úprava figúrok zvyčajne patrí k ich záľubám (hobby).

Rolová hra naživo (LARP)

Pri rolovej hre naživo (angl. live action role-playing - LARP) hráči skutočne imitujú činnosti, ktoré vykonávajú ich postavy, zvyčajne majú oblečený kostým a používajú aj kulisy alebo nástroje (luk, meč, atď.). Takýto typ hry je skôr zameraný na charakterizáciu a improvizačné stvárnenie deja a menej na súboj alebo fantastické javy (napr. lietanie alebo mágia).

Elektronická rolová hra

Označenie RPG sa používa aj pre video hry (pre počítač, herné konzoly, alebo iné herné zariadenie). Pri týchto hrách zvyčajne úplne vypadáva používanie pera a papiera na zapisovanie udalostí a iných informácií, všetky tieto činnosti totiž zabezpečuje samotný softvér hry a hráč sa môže sústrediť len na činnosti svojej postavy, tak ako by tomu bolo aj v skutočnosti. (V skutočnosti by hráč nemusel hodiť kockou, aby zistil, či sa mu nepriateľa podarilo prekvapiť, alebo nie, ale dozvedel by sa to. Ak mechanickú časť hrania RPG zabezpečuje softvér, hráč má bezprostrednejší a intenzívnejší herný zážitok. Navyše elektronická verzia RPG často hráčovi umožní hrať RPG aj v režime pre jedného hráča, pričom úlohy pána hry a ostatných hráčov zabezpečuje v tomto prípade počítač.)

Od 70. rokov 20. storočia získavajú elektronické RPG na popularite. Elektronické tituly ponúkajú okrem hrania samotnej hry aj formu spoločenského styku vďaka sieťovému hraniu a Internetu. Od textových diskusných miestností sa tento spoločenský styk presunul až k stretávaniu sa v hernom svete. Hráči sa často nepoznajú, ale po spoločných dobrodružstvách vo virtuálnom hernom svete sa z nich môžu stať priatelia a začať sa stretávať častejšie, aby ďalej pokračovali v objavovaní herného sveta a ďalších dobrodružstvách.

Najlepším príkladom takýchto hier sú Neverwinter Nights, World of Warcraft, ale i povestná a legendárna Ultima Online. RP, ako komunita týchto hráčov nazýva hru na hrdinov, nie je totožná so schématizmom a zameraním hry typu PVP. Aj napriek slabšej popularity existuje niekoľko RP serverov

Externé odkazy

• Hry na hrdiny - informačný server o hrách a hraní na hrdinov
• Immortal Fighters - česko-slovenský informačný a herný server podľa pravidiel stolných RPG