Preskočiť na obsah

Kapusta obyčajná ružičková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Ružičkový kel)
Ružičkové kely na poli

Kapusta obyčajná ružičková alebo ružičkový kel (lat. Brassica oleracea var. gemmifera; ďalšie názvy pozri nižšie) je taxón z druhu kapusta obyčajná.

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské názvy sú: ružičkový kel[1], kel ružičkový[1], kapusta obyčajná ružičková[1], kapusta ružičková[2], ružičková kapusta[3], kapusta púčková[4], púčková kapusta[5], kel púčkový[6], púčkový kel[7]; zastarano: kapusta obyčajná pupencová[8], kapusta pupencová[2], pukovica[2], kel pupencový[9], (kelové) šprosle[9][10], kapusta pukonosná [11].

Vedecké názvy sú: Brassica oleracea var. gemmifera[1], Brassica oleracea convar. gemmifera[12], Brassica oleracea skupina Gemmifera[1], Brassica oleracea Skupina Gemmifera[13], Brassica oleracea Skupina Brussels Sprouts[14], Brassica oleracea cv. group Brussels Sprouts[15], Brassica oleracea subsp. oleracea convar. gemmifera[16], Brassica oleracea convar. gemmifera var. gemmifera[17], Brassica oleracea ssp. capitata convar. gemmifera (var. gemmifera + var. polycephala)[18], Brassica oleracea ssp. capitata var. gemmifera[19], Brassica oleracea subsp. gemmifera[20], Brassica oleracea var. bullata subvar. gemmifera[17], Brassica gemmifera[17], Brassica oleracea convar. fruticosa var. gemmifera[17], Brassica oleracea convar. oleracea var. gemmifera[21], Brassica oleracea gemmifera[2][22], Brassica oleracea var. polycephala[18], Brassica oleracea subsp./var. gemmifera[23]

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Pestuje sa po celom svete. Významná je táto rastlina najmä v západnej a strednej Európe, Japonsku a severnej Amerike.[17]

Charakteristickým znakom je fakt, že na stonke tejto rastliny najprv vyrastajú po bokoch (aj na vrchu) veľké od seba vzdialené listy s dlhými stopkami a následne v každom mieste stonky, kde sa začína stopka takéhoto listu (teda v tzv. pazuchách listov), vyrastie aj jedna malá viac-menej uzavretá 1 – 5 cm listová hlávka (vlastne púčik so zakrpatenou osou), nazývaná (listová) ružička. Okrem toho pri niektorých kultivaroch vzniká voľná veľká listová hlávka aj na vrchole stonky. Na jednej stonke je teda nakoniec popri klasických stonkových listoch aj veľký počet (25-55) listových ružičiek a prípadne aj jedna veľká kvázi-hlávka na vrchole. Kapusta obyčajná ružičková je dvojročná bylina; kvitne až na druhý rok, keď dosahuje výšku 80 cm až 1,2 m. Stonky sú mierne skrátené, častejšie predĺžené (v každom prípade nie až tak skrátené ako napr. pri hlávkovej kapuste), sú priame, tuho dužinaté, neskôr mierne drevnatejú, sú 2-5 mm hrubé. Stonkové listy majú oválne až lýrovité čepele, ktoré bývajú trochu pľuzgiernaté. Vegetačná doba je väčšinou 150 až 160 dní. Existujú formy, ktoré sú celé zelené, formy, ktoré sú celé fialovo červené, a formy, ktoré majú síce zelené čepele, ale fialovo červené stonky, stopky a žily listov. Z iného hľadiska sa rozlišujú skoré a neskoré formy. Konzumujú sa (v surovom alebo varenom stave) ružičky ako zelenina, ale rastlina (aj listy) slúži aj ako krmovina. Ružičky sú vhodné na zmrazovanie.[18][19][24][25]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e GOLIAŠOVÁ, Kornélia, ed.; ŠÍPOŠOVÁ, Helena, ed. Flóra Slovenska V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2002. ISBN 80-224-0710-0. S. 704.
  2. ↑ a b c d MARTINKA, Jozef. Cudzie názvy záhradných rastlín : názvy odrôd kapusty. Slovenská reč (Turčiansky Svätý Martin: Matica slovenská), október-november 1941, roč. 9, čís. 2-3, s. 66-67. Dostupné online [cit. 2017-12-05]. ISSN 1338-4279.
  3. ↑ HORECKÝ, M. Doteraz mi chýbajú naše rozhovory. In: Ján Lenčo 1933- 2012 Zborník z odborného seminára z cyklu Osobnosti Žiliny. 2017 dostupné online Archivované 2017-12-23 na Wayback Machine S. 27
  4. ↑ kapusta. In: Slovník slovenského jazyka, 1959-1968. dostupné online
  5. ↑ BREINER, P. Cudzie nechceme, svoje sme si zatiaľ rozkradli, ale… In: SME online 21. marca 2013 dostupné online
  6. ↑ KAYS, Stanley J.. Cultivated Vegetables of the World (A Multilingual Onomasticon). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2011. 828 s. ISBN 978-90-8686-720-2. S. 105-110.
  7. ↑ kel. In: Slovník slovenského jazyka, 1959-1968. dostupné online
  8. ↑ Komisia pre botanickú terminológiu: Nomenklatúra československej kveteny III. In: Slovenské odborné názvoslovie, roč. II, 1954, č. 2 dostupné online S. 45
  9. ↑ a b Živena: časopis pre kultúrne a ženské záujmy, ročník 20, 1930, S. 190
  10. ↑ BABILON, J., IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M., ŠTUKOVÁ, Ľ. Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči. Bratislava: Tatran, 1989 (pôvodne: 1870). Kapitola “Slovníček” dostupné online
  11. ↑ REUSS, G. Května Slovenska. Banská Štiavnica (Tiskem Františka Lorbera), 1853. S. 38
  12. ↑ ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 134 – 135.
  13. ↑ Brassica oleracea. In: Pl@ntUse, dostupné online [1] a [2], prístup 11. 12. 2017
  14. ↑ WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: World Economic Plants (A Standard Reference) . 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 114
  15. ↑ SIEMONSMA, J. S., PILUEK, K. (eds). Plant Resources of South-East Asia No. 8 - Vegetables. Wageningen: Pudoc Scientific Publishers, 1993. ISBN 978-90-220-1058-7, S. 108 dostupné online
  16. ↑ DOSTÁL, J., ČERVENKA, M. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Bratislava: SPN, 1991. ISBN 80-08-00273-5. položka 647
  17. ↑ a b c d e HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1443
  18. ↑ a b c GLADIS, T., HAMMER, K. Die Brassica-oleracea-Gruppe. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V. , 2003. SBN 3-9807551-0-X. S. 31-32. dostupné online: [3]
  19. ↑ a b JÄGER, E. J. (ed.) et al. Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland - Krautige Zier- und Nutzpflanzen. Berlin: Springer-Verlag, 2007. ISBN 978-3-662-50419-2. S. 250
  20. ↑ BREŽNEV, D. D. et al. Kuľturnaja flora SSSR – XI – Kapusta. Leningrad: Kolos, 1984. S. 41
  21. ↑ HELM, J.: Morphologisch-taxonomische Gliederung der Kultursippen von Brassica oleracea L. In: Die Kultupflanze. dec. 1963, roč. 11, s. 92-210 dostupné online, prístup 13. 12. 2017
  22. ↑ Derwent Publications. Thesaurus of Agricultural Organisms: Pests, Weeds and Diseases. Volume One A to M. London: Chapman and Hall, 1990. ISBN 0-412-37290-8. S. 176
  23. ↑ RHODES, D.: Classification of Brassicas (HORT410 - Vegetable Crops, Department of Horticulture and Landscape Architecture - Purdue University), dostupné online: [4], dátum prístupu 13. 12. 2017 (a [5])
  24. ↑ kapusta růžičková. In: Zahradnický slovník naučný. Praha: Ústav zemědělských a potravinářských informací, 1997. ISBN 80-85120-62-3.
  25. ↑ STRÁNSKÁ, K. Atlas abc – Košťáloviny. In: ABC, roč. 34, č. 4, 1989
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kapusta_obyčajná_ružičková&oldid=7927036“