Rydošová
| Rydošová | |
| vrch | |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko
|
|---|---|
| Regióny | Prešovský kraj, Podkarpatské vojvodstvo |
| Okresy | Snina, Sanok |
| Obce | Osadné, Komańcza |
| Pohorie | Laborecká vrchovina |
| Povodia | Laborec, Oslawa |
| Nadmorská výška | 877,4 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′48″S 22°10′57″V / 49,1799°S 22,1824°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z obce Osadné |
  | |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Rydošová (877,4 m n. m.[1][2]; poľ. Rydoszowa) je vrch v Laboreckej vrchovine, krajinnom celku Nízkych Beskýd.[3] Leží na slovensko-poľskej hranici, nad obcou Osadné, približne 20 km severne od Sniny.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v hlavnom hrebeni vrchoviny.[3] Juhozápadná časť masívu a hrebeňa zasahuje na územie Prešovského kraja, okresu Snina a katastrálne územie obce Osadné, severovýchodná časť patrí poľskému Podkarpatskému vojvodstvu, powiatu Sanok a gmine Komańcza.[5] Najbližšími sídlami sú južne situované Osadné a Parihuzovce a západne ležiaca Vyšná Jablonka, rovnako západne sa nachádzajú aj Svetlice a Oľšinkov, severne poľský Szczerbanówka a východne Solinka.[5] Oblasť je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty v slovenskej a Cisniansko-wetlinského parku v poľskej časti.[4]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Rydošová leží na severovýchodnom okraji Laboreckej vrchoviny a je najvýchodnejším vrchom hraničného hrebeňa. Južným smerom sa nachádza Drozdiačka (659 m n. m.), Skory (857 m n. m.) a Kýčera (721 m n. m.), západným Ščoby (801 m n. m.), Parilov (716 m n. m.), Kýčerský grúň (867 m n. m.), Vysoký grúň (905 m n. m.) a Vrch nad Lazom (864 m n. m.), severným Jasieniowa (735 m n. m.), Chryszczata (997 m n. m.), Kraglica (942 m n. m.), Jaworne (992 m n. m.) a Patryja (1 071 m n. m.) a východným Lopiennik (1 069 m n. m.), Matragona (990 m n. m.), Hyrlata (1 103 m n. m.), Strop (1 011 m n. m.) a Černiny (929 m n. m.).[1] Južné svahy odvodňuje Pálenický potok do Udavy v povodí Laborca, voda zo severných častí odteká potokom Balniczka do rieky Oslawa v povodí Visly. Vrcholom vedie značená Východokarpatská magistrála.[4][5]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je vidieť okolité vrcholy Laboreckej vrchoviny, blízke Bukovské vrchy a okolité vrchy v Poľsku, ojedinele tiež Slanské a Vihorlatské vrchy.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
červeno značenej Východokarpatskej magistrále po hrebeni:
- od severozápadu z Vysokého grúňa cez Kýčerský grúň
- od východu z rázc. Balnica
- po
žlto značenom chodníku z Osadného cez rázc. Balnica[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Bukovské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 47.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-02-27]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-02-27]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-02-27]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-02-27]. Dostupné online.