Slovenské lučobné závody
| Slovenské lučobné závody a.s. Hnúšťa | |
| Právna forma | akciová spoločnosť |
|---|---|
| Odvetvie | chemická výroba |
| Založená | 1876 |
| Sídlo | Hnúšťa, Slovensko |
| Pôvod | Slovensko |
| Zánik | 2010/2019 |
Slovenské lučobné závody a.s. Hnúšťa[1] (-názov od roku 1992; 1989 - 1992: Slovenské lučobné závody, š. p., Hnúšťa; 1966-1989: Slovenské lučobné závody, n. p.[2]; skr. SLZ) bol podnik v Hnúšti so zameraním na výrobu dreveného uhlia, chemických produktov, neskôr gumárensky priemysel a vojenskú výrobu.
Spoločnosť bola pred rokom 1989 najväčším závodom v okrese Rimavská Sobota, zamestnávala až 2400 ľudí (1985).
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Slovo lučobný je zastarané slovo, ktoré znamená chemický. Je to prídavné meno od slova lučba, ktoré je starším slovenským ekvivalentom slova chémia; bolo prevzaté z češtiny.[3][4][5][6]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Do druhej svetovej vojny
[upraviť | upraviť zdroj]Podnik bol založený v roku 1876 ako železiarsky podnik.[7]
Areál bývalých železiarní odkúpil Dr. Eugen Blasberg z Düsseldorfu a v roku 1924 v ňom spustil chemickú výrobu. Podnik dostal názov Rimavsko-dolinský lučobný priemysel - Dr. Blasberger a spol.. Nosným programom bola suchá destilácia dreva, teda výroba drevného uhlia. Vedľajšími produktmi, ktoré vznikali pri destilácii, boli acetón, butylacetát, decht a ocot.[8] Vlastníkom podniku bol od roku 1927 nemecký podnik I. G. Farben a od roku 1938 Česká banka Union.[2]
Obdobie 1945 - 1989 (národný podnik)
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1945 bola továreň znárodnená a premenovaná na Lučobné a farmaceutické závody, n. p., Likier. V roku 1958 bola továreň začlenená do národného podniku Chemické závody W. Piecka v Novákoch. Od roku 1966 bola továreň znova samostatným podnikom a dostala názov Slovenské lučobné závody (presnejšie názvy pozri v úvode článku).[2]
Po roku 1945 bola v závode spustená aj výroba lakov a farieb, postupne sa pridávala aj výroba formaldehydu, cementačných práškov a čistých chemikálií. V rokoch 1958-1960 došlo k výraznej modernizácii podniku. V 70. a 80. rokoch 20. storočia pribudli do portfólia SLZ aj výrobky z gumy. Nové haly pre gumárenskú výrobu sa začali stavať v roku 1978 a postupne sa tu vyrábali rôzne tesnenia, dušové a bezdušové ventily, domové rohože a autorohože. Spoločnosť začala produkovať aj zvláštnu vojenskú výrobu – licencované filtre do ochranných masiek s majoritným odbytom do Sovietskeho zväzu.[8]
Medzi produkty vyrábané v SLZ, n.p. patrili:
- Drevné uhlie
- Aktívne uhlie
- Cementačné prášky
- Kyselina octová
- Metanol
- Acetón
- Estery kyseliny octovej (Metylacetát, Etylacetát, Butylacetát)
- Chloroform
- Paraformaldehyd
- Kryštalické soli kys. octvej (octan sodný, draselný, amónny, olovnatý, meďňatý)
- Uhličitan meďňatý
- Dechty
- Vojenská výroba (filtre do plynových masiek, preukazníkové trubičky pre detekciu bojových plynov ako Sarin, Soman, Yperit a pod.)
- Konštrukčná kyselinovzdornáhmota Faolit
Po roku 1989 (akciové spoločnosti)
[upraviť | upraviť zdroj]V rámci privatizácie bol v roku 1992 podnik rozdelený na podniky Slovenské lučobné závody a. s. Hnúšťa a Technická guma a.s. Hnúšťa [1]. Prvý podnik mal v roku 1992 1700 zamestnancov a druhý 500 zamestnancov. Výroba oboch podnikov však upadala. Najdlhšie vydržala výroba drevného uhlia.[8]
Základné imanie podniku Slovenské lučobné závody a. s. bolo v roku 2003 458 mil. slovenských korún[9].
Na spoločnosť Slovenské lučobné závody bol v roku 1999 vyhlásený konkurz a z obchodného registra bola vymazaná k 15. marcu 2019; na spoločnosť Technická guma bol konkurz vyhlásený v roku 2002 a z obchodného registra bola vymazaná k 2. júnu 2010.[1]
Dnes na území závodov mesto vytvorilo priemyselný park pre zahraničných investorov.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Obchodný register [1]
- ↑ a b c Slovenské lučobné závody. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok V. R – Š. Bratislava : Veda, 1981. 792 s. S. 456.
- ↑ lučba. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok II l – o. Bratislava : Vydavateľsto SAV, 1960. 648 s. Dostupné online. S. 62. ; lučobný. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok II l – o. Bratislava : Vydavateľsto SAV, 1960. 648 s. Dostupné online. S. 62.
- ↑ lučba. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Diel II. E – M. Bratislava–Praha : Litevna, 1932. 379 s. S. 313.
- ↑ lučební, lučba. In: Slovník spisovného jazyka českého [2]
- ↑ GREGOR, Ferenc. Jančovičov slovník a niektoré jeho vzťahy k spisovnej slovenčine. Slovenská reč, 1991, roč. 56, čís. 1, s. 3 – 14. Dostupné online [cit. 2021-08-09]. ISSN 1338-4279.
- ↑ Slovenské lučobné závody. In: Malá encyklopédia Slovenska A – Ž. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1987. 664 s. S. 481.
- ↑ a b c Keď závod skrachoval, nastala bieda [online]. TASR, 2015-05-02, [cit. 2021-08-05]. Dostupné online.
- ↑ SITA. Slovenské lučobné závody sú v konkurze [online]. Bratislava: News and Media Holding, 2004-02-03, [cit. 2021-08-09]. Dostupné online.