Scénografia
Scénografia je v dramatických umeniach „výtvarné a architektonické stvárnenie priestoru, v ktorom sa odohráva dramatická akcia“.[1]
Scénografia existovala už v antickom divadle (scénické maľby pre Aischylosove hry či spis Vitruvia). V stredoveku sa scénografia od antickej odlišovala v tom, že divadlo nemalo stále miesto a teda ani architektonicky uzavreté javisko – odohrávalo sa na námestiach. Renesancia priniesla samostatnú divadelnú architektúru, ktorá umožňovala náročnejšie predstavenia. Začali vznikať kulisy, najprv podľa antického vzoru iba tri druhy: pre tragédie, komédie a pre satirické predstavenia. Ďalšie zmeny umožnilo teláriové javisko, ktoré nasledovalo antické periakty. Barok k scénografii pridal priestorovú hĺbku.[2]
Vzhľadom na svoj materiálny charakter je scénografia divadla v stredoveku, renesancii a období baroka.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b scénografia. In: Encyklopédia dramatických umení Slovenska. 1. vyd. Zväzok 2, M – Ž. Bratislava : Veda, 1990. 712 s. ISBN 80-224-0001-7. S. 305.
- ↑ SCÉNOGRAFIE. In: Základní pojmy divadla : teatrologický slovník. 1. vyd. Praha : Libri; Národní divadlo, 2004. 348 s. ISBN 80-7277-194-9, 80-7258-171-6. S. 250 – 253.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Scénografia
|
Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |