Šumivé víno
Šumivé víno (zriedkavo: šumovina[1]; zastarano: peňavé víno[2]; neodborne: šampanské (víno) [resp. varianty tohto názvu uvedené v článku šampanské okrem názvu pravé šampanské]; v subštandarde: šampus, šampáňo, šampíčko[3]; v niektorých kontextoch: sekt - o názvoch pozri aj nižšie) je druh vína. V EÚ je šumivé víno definované ako produkt,:
- - ktorý sa získava prvotným alebo druhotným alkoholovým kvasením z čerstvého hrozna, z hroznového muštu alebo z vína;
- - a z ktorého sa pri otvorení nádoby uvoľňuje oxid uhličitý pochádzajúci výhradne z kvasenia;
- - a ktorý, ak sa uchováva v uzavretých nádobách pri teplote 20 °C, má v dôsledku prítomnosti oxidu uhličitého v roztoku pretlak najmenej 3 bary;
- - a v ktorom celkový obsah alkoholu cuvée na jeho prípravu je najmenej 8,5 obj. %.
Podtypmi šumivého vína sú akostné šumivé víno a aromatické šumivé víno. Podľa inojazyčných znení príslušného predpisu EÚ je špeciálnou obmenou šumivého vína aj sýtené šumivé víno (v slovenskom preklade označované len ako sýtené víno, napriek tomu, že existuje aj sýtené perlivé víno, čo môže viesť k zámenám). [4]
Terminológia
[upraviť | upraviť zdroj]Šumivé víno je v podstate opak pojmov perlivé víno (pretlak 1 - 2,5 bar) a tiché víno (pretlak menej ako 1 bar).
Názvom šampanské sa v bežnej reči označujú všetky šumivé vína[5], odborne sa tak ale označuje iba druh šumivého vína z oblasti Champagne vo Francúzsku.[6]
Sekt
[upraviť | upraviť zdroj]V súčasnosti sa výraz sekt podľa slovenského zákona č. 319/2009 Z. z. má používať iba ako súčasť tradičných výrazov sekt vinohradníckej oblasti (sekt V. O.) a pestovateľský sekt, ktoré za určitých okolností môžu byť uvedené na víne (porov. aj delenia vín v článku víno). Spomínané výrazy sú podtypy akostného šumivého vína. Sú konkrétne definované v zákone č. 319/2009 Z.z. v spojení s Prílohou č. 22 k vyhláške č. 350/2009 Z. z., ako aj v databáze eAmbrosia Európskej komisie.[7][8][9] V rokoch 2005-2009 boli definované v zákone č. 182/2005 Z. z. a do roku 2018 aj v tabuľkovej prílohe nariadenia Komisie (ES) č. 607/2009.[10][11]
Podľa čl. 45 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33 sa výraz sekt môže uvádzať na všetkých (t. j. teoreticky nielen šumivých) vínach okrem tzv. ešte kvasiaceho mladého vína a hroznových muštov (medzi ktoré patrí aj burčiak). [12]
Neoficiálne alebo staršie alebo sčasti v zahraničí sa ako sekt označuje:
- akékoľvek akostné šumivé víno (v širšom zmysle, t.j. vrátane toho, čo sa v slovenských predpisoch označovalo/označuje ako akostné aromatické šumivé vína [=aromatické sekty], akostné šumivé vína vinohradníckej oblasti [=sekty vinohradníckej oblasti] a pestovateľské sekty)[13][14][15][16];
- alebo akékoľvek šumivé víno [17][18][19];
- alebo akékoľvek šumivé víno okrem pravého šampanského (a okrem sýteného šumivého vína)[20][21];
- alebo akékoľvek nemecké šumivé víno[16].
Pôvodne, t.j. do 19. (sčasti až začiatku 20.) storočia, sa ako sekt označovali južné (väčšinou nešumivé) vína, najmä španielske a najmä sladké silné (špan. vino seco).[22][16][23][24]
Dejiny na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Bratislava bola, po francúzskej Champagni, prvým miestom v Európe kde sa začala produkcia šumivého vína metódou champenoise, tzn. metódou kvasenia vo fľašiach. Na počiatku 19. storočia, sa ranený napoleónsky vojak J. E. Hubert, vracajúci sa z ruskej vojny, zamiloval v Prešporku do zdravotnej sestry. Láska k tej žene a malokarpatskému vínu zadržali Huberta v Bratislave do konca života. Založil (vďaka podpore vtedajšej šľachty) prvý závod produkujúci šumivé víno francúzskou technológiou mimo územie Francúzska. Výroba sa rozrastala aj po jeho smrti pod vedením jeho syna Heinricha. Odvtedy až do 50. rokov 20. storočia existovalo najmenej 15 rôznych firiem produkujúcich šumivé vína. Ich kvalita bola preverovaná na rôznych medzinárodných súťažiach napr. v Budapešti v roku 1842 alebo 1896 vo francúzskom Bordeaux. Najznámejšie boli vína Palugyay a Lenart a Laban.[chýba zdroj]
Členenie šumivého vína podľa obsahu cukru
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa delegovaného nariadenia Komisie EÚ 2019/33 sa šumivé vína (vrátane sýtených šumivých vín) delia takto: [25]
- brut nature - menej ako 3 g.l−1 cukru (bez pridania cukru do šťavy)
- extra brut - 0–6 g.l−1 cukru
- brut (tvrdé) - do 12 g.l−1 cukru
- extra sec (extra dry, extra suché) - 12–17 g.l−1 cukru
- sec (suché) - 17–32 g.l−1 cukru
- demi-sec (polosuché, polosladké) - 32–50 g.l−1 cukru
- doux (sladké) - viac ako 50 g.l−1 cukru
Staršiu verziu tohto delenia možno nájsť napríklad vo vyhláške 147/1998 Z. z.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ šumovina. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
- ↑ Obzor. [s.l.] : D. Lichard, 1867. 298 s. S. 124.
- ↑ ORAVEC, P. Slovník slangu a hovorovej slovenčiny, 2014. S. 249
- ↑ NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007
- ↑ šampanské. In: Krátky slovník slovenského jazyka 2020
- ↑ lezo. Silvestrovský manuál: Spoznajte rozdiel medzi perlivým, šumivým, šampanským či proseccom. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2017-12-31. Dostupné online [cit. 2022-01-02]. ISSN 1336-1996.
- ↑ zákon č. 319/2009 Z.z.
- ↑ vyhláška č. 350/2009 Z. z.
- ↑ eAmbrosia Traditional Terms [1]
- ↑ zákon č. 182/2005 Z. z.
- ↑ nariadenia Komisie (ES) č. 607/2009 z 14. júla 2009 , ktorým sa ustanovujú určité podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008, pokiaľ ide o chránené označenia pôvodu a zemepisné označenia, tradičné pojmy, označovanie a obchodnú úpravu určitých vinárskych výrobkov
- ↑ delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33
- ↑ vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky 147/1998 Z. z. z 23. marca 1998, ktorou sa vykonáva § 18 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 332/1996 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve ... (v znení od februára 2003)
- ↑ zákon NR SR č. 332/1996 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve (v znení od roku 2003)
- ↑ zákon č. 182/2005 Z.z. o vinohradníctve a vinárstve
- ↑ a b c Sekt. In: Lexikon [2]
- ↑ sekt. In: Malá slovenská encyklopédia 1993, S. 641
- ↑ sekt. In: Krátky slovník slovenského jazyka
- ↑ lezo. Silvestrovský manuál: Spoznajte rozdiel medzi perlivým, šumivým, šampanským či proseccom. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2017-12-31. Dostupné online [cit. 2022-01-03]. ISSN 1336-1996.
- ↑ víno. In: Masarykův slovník naučný
- ↑ hubertautor. Všetko, čo ste chceli vedieť o sekte, ale báli ste sa opýtať [online]. hubertsekt.sk, 2011-09-20, [cit. 2022-01-03]. Dostupné online.
- ↑ sekt. In: Ottův slovník naučný
- ↑ Sekt. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 18. Leipzig 1909, S. 310.
- ↑ Sekt. In: Brockhaus' Kleines Konversations-Lexikon, fünfte Auflage, Band 2. Leipzig 1911., S. 685.
- ↑ DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/33 zo 17. októbra 2018, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o žiadosti o ochranu označení pôvodu, zemepisných označení a tradičných pojmov v sektore vinohradníctva a vinárstva, námietkové konanie, obmedzenie používania, zmeny špecifikácií výrobkov, zrušenie ochrany a označovanie a obchodnú úpravu (Poznámka: Predtým toto bolo v: Nariadenie Komisie (ES) č. 607/2009 z 14. júla 2009 , ktorým sa ustanovujú určité podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008, pokiaľ ide o chránené označenia pôvodu a zemepisné označenia, tradičné pojmy, označovanie a obchodnú úpravu určitých vinárskych výrobkov)