Preskočiť na obsah

Senior

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Seniori)
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Senior pozri Senior (rozlišovacia stránka).

Senior je starší človek, ale aj najstarší a spravidla vážený člen nejakého spoločenstva.[1]

Ako jediným objektívnym faktorom, pri posudzovaní toho, kto je senior, sa stal kalendárny vek jedinca. Kalendárny vek je relatívne jednoducho štatisticky zachytiteľný[2] na rozdiel od tzv. biologického alebo funkčného veku[3]. Najobvyklejšou vekovou hranicou pre označenie senior je najčastejšie vek viacej ako približne 60 – 65 rokov.[4] Stanovenie tejto vekovej hranice so sebou prináša isté budúce komplikácie, pretože s predlžujúcou sa dĺžkou života bude nevyhnutné vekovú hranicu revidovať, aj keď nie neustále.[2]

Obyvateľstvo Česka podľa veku

Odchod do starobného dôchodku alebo iného dôchodku mení označenie jednotlivca na dôchodca. Sociálna politika štátu určuje aké podmienky treba splniť na odchod do dôchodku. Nie je to len vek. V súčasnosti na Slovensku Sociálna poisťovňa umožňuje odchod do riadneho dôchodku vo veku 62 až 64 rokov, pričom závisí aj od pohlavia a počtu vychovaných detí.[5] Vek odchodu sa mení a je politickým rozhodnutím. Povinnosťou poisťovne je ho zverejniť 5 rokov v predstihu pred možnosťou odchodu (v roku 2024 sú zverejnené veky odchodu pre osoby narodené pred rokom 1967). Podmienky odchodu do predčasného dôchodku sa aktuálne menia. Odchod do starobného dôchodku teda nemôže byť objektívnym kritériom, kedy jedinca priradíme medzi seniorov, je však výrazným medzníkom v živote človeka.[2]

Gerona – (grécky starec) – staršie označenie pre seniora, ktoré sa dnes prakticky nepoužíva, od tohto pojmu sa však odvodzuje veda zvaná – gerontológia (veda o starnutí).[1]

Starnutie a staroba

[upraviť | upraviť zdroj]

Starnutie – je celoživotný biologický proces, ktorý je neodvratný a ktorého výsledkom je zvýšený vek.[4] Tiež Zavázalová Helena uvádza, že starnutie je proces všeobecný (starne celá populácia) a zároveň individuálny (starne konkrétny jedinec).[6]

Vek – (senium) toto obdobie označuje neskoršie fázy ontogenézy, prirodzeného priebehu života. Je dôsledkom a prejavom geneticky podmienených involučních procesov modifikovaných ďalšími faktormi (choroby, životné prostredie, spôsob života [7])

Staroba ako etapa ľudského života je najčastejšie determinované na základe vývojovej psychológie. Obvykle sa v odbornej literatúre stretávame s nasledujúcim delením staroby:

  • 60 – 74 rokov = raná staroba
  • 75 – 89 rokov = pravá staroba
  • 90 a viac rokov = dlhovekosť [8][9][4]

Je však nutné poznamenať, že mnohí autori zároveň dodávajú, že o starobe spravidla hovoríme až od veku 65 rokov. Podľa českého štatistického úradu k 31. 12. 2013 dosiahlo zastúpenie osôb vo veku 65 a viac rokov 17,4% [10].

Zmeny v starobe – jednotlivé zmeny môžeme rozdeliť do troch základných oblastí:

  • Fyzické zmeny – Seniorský vek so sebou spravidla prináša Dispert (chorobnosť). Objavujú sa choroby kardiovaskulárneho systému, chrbtice, problémy so zmyslovými receptormi.[2] Možno sem zaradiť poruchy s príjmom potravy, poruchy termoregulácie, inkontinenciou, hypomobilitou (obmedzená pohyblivosť kĺbov) a svalová slabosť.[4] Zhoršujúci sa zdravotný stav sa celkom prirodzene odráža aj v náraste neaktívnych seniorov. Do tejto kategórie patrí aj vizuálna premena – vrásky, sivé vlasy, atď.[2]
  • Psychické zmeny – V tejto oblasti je typický úbytok mozgového tkaniva (cca o 10 – 15 %), čo má za následok celkové spomalenie seniora. Ten potrebuje viac času na vykonanie nejakej úlohy. Seniori dlhšie spracovávajú informácie a predlžuje sa reakčný čas. Veľakrát nastáva u seniorov dobrovoľná sociálnej izolácie.[2] Do tejto kategórie patria tiež demencie, depresie, delírium, poruchy správania, poruchy adaptácie.[4]
  • Socioekonomické a sociálne zmeny – Medzi hlavné zmenu patrí odchod do dôchodku a s tým spojený úbytok finančných zdrojov. V súvislosti s odchodom do dôchodku sa tiež obmedzuje kontakt s bývalými spolupracovníkmi. Seniori zrazu majú veľa voľného času, ktorý sa musia naučiť využívať.[2] Sociálnymi zmenami v živote seniora môžu byť aj strata sebestačnosti, závislosť od pomoci druhých, sociálna izolácia, týranie a zneužívanie seniorov, atď [11]

Index starnutia vyjadruje, koľko v populácii pripadá osôb vo veku 65 a viac rokov na 100 detí vo veku 0-14 rokov.

Seniori na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Populácia Slovenska starne, čoho dôkazom je zvyšujúci sa priemerný vek aj index starnutia. Je to spôsobené predovšetkým vývojom pôrodnosti, ktorý hlavne ovplyvňuje vekové zloženie obyvateľstva. Okrem úmrtnosti a pôrodnosti sa na formovaní vekovej štruktúry podieľa aj migrácia. Na Slovensku máme v súčasnosti (od roku 2020) regresívny typ vekovej štruktúry (počet obyvateľov sa znižuje). Je charakteristický nielen starnutím zdola a zhora, ale aj so začínajúcimi sa prejavmi starnutia zo stredu. Až v roku 2008 došlo k očakávanému nárastu plodnosti, čo sa pozitívne prejavilo vo zvýšení počtu detskej časti populácie. Naopak nárast početnosti 65-ročných a starších je najmä v dôsledku pokračujúcich zlepšujúcich sa úmrtnostných pomerov.[12] Rozlišuje sa však pritom pohlavie, ženy sa dožívajú obyčajne o desatinu vyššieho veku. Hodnoty ovplyvňuje stav ekonomiky, zdravotníctva, úroveň kriminality, vojenský stav štátu, životné prostredie a veľa ďalších faktorov.

Od začiatku 90 rokov minulého storočia na Slovensku došlo k znižovaniu, predtým stagnujúcej úmrtnosti, čo viedlo k pozitívnemu trendu predlžovania života ľudí. Týka sa to nielen najmladších vekov, ale rast strednej dĺžky života možno identifikovať aj v seniorskej zložke populácie. Napríklad medzi rokmi 2000 a 2018 sa vo veku 65 rokov stredná dĺžka života predĺžila u mužov z necelých 13 rokov na viac ako 15 rokov. U žien to bolo z necelých 16,4 roka na 18,8 roka. Pozitívny trend sa týka osôb všetkých vekových kategórií, rýchlejšie sa však predlžuje život u mladších seniorov a u osôb v preddôchodkovom veku (50-64 rokov). Dynamickejšie sa pritom úmrtnostné pomery zlepšujú v mužskej časti populácie, čím dochádza k zmenšovaniu diferencií medzi pohlaviami a mužskej nadúmrtnosti aj v seniorskom veku. Väčšina prognózy populačného vývoja Slovenska počítala s ďalším kontinuálnym predlžovaním života starších ľudí. Demografická prognózy z roku 2018 predpovedala predĺženie strednej dĺžky života vo veku 65 rokov do roku 2030 u mužov o 17 (65 + 17 = 82) rokov a u žien o 20 (na 85) rokov.[13]

Podiel seniorov (obyvateľov nad 65) rokov na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Očakávaná dĺžka života pri narodení na Slovensku je od roku 2014 pre ženy viac ako 80 rokov a pre mužov okolo 73 rokov.[14] Podľa výsledkov Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) z roku 2021 bol podiel obyvateľov nad 65 rokov 17 %.[15] Oproti roku 2011 (predchádzajúce sčítanie, keď bol 12,38%) to predstavuje výrazný nárast a to vo všetkých krajoch,[15] najviac však v Trenčianskom kraji.[16]

V roku 2004 bol podiel obyvateľov nad 65 rokov na celkovom počte 11, 6% a postupne stúpal:

  • 2008 bol 12,1%,
  • 2011 bol 12,38 % (672 724 ľudí nad 65 rokov),
  • 2014 bol 13,5%,
  • 2018 bol 15,5%,
  • 2021 bol 17 %.[17]
    Obyvateľstvo vo veku 60+ v Česku

Seniori v Česku

[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj indexu starnutia od roku 2006 do roku 2013 má v Česku stúpajúcu tendenciu. To znamená, že sa zvyšuje počet seniorov nad 65+ rokov oproti deťom do 14 rokov. Boli doby, keď detí bolo vždy viac než seniorov, od roku 2006 sa pomer obrátil a pribúda seniorov. V roku 2006 bol index staroby 100,2, to znamená, že pomer seniorov a detí bol takmer v rovnováhe. Od tej doby je v Česku viac seniorov ako detí [18].

Podľa Českého štatistického úradu a jeho prognóz bude v roku 2050 s najväčšou pravdepodobnosťou najviac občanov vo vekovej skupine 70 – 80 rokov. V súčasnej dobe je najpočetnejšia skupina obyvateľstva vo veku 30 – 40 rokov (viď obrázok 1).[4]

Z druhej tabuľky možno vyčítať aké bolo a aké pravdepodobne bude percentuálne zastúpenie seniorov v Česku v nasledujúcich rokoch. V priebehu 100 rokov sa počet seniorov zvýši o cca 2 400 tisíc.[4][10]

Seniori v Európe

[upraviť | upraviť zdroj]

V anglicky písanej literatúre sa termín senior objavuje zriedka. Užíva sa pojem "older people", popr. "Elderly", ..., pre danú vekovú skupinu bol Európskou komisiou navrhnutý termín "skúsenejší".[1]

Z uvedeného grafu je zrejmé, že najväčší pomer seniorov má Taliansko, tj. 21,4% obyvateľstva. Naopak najmenej má Turecko, tj. 7,7%.[10] Aj v roku 2018 pokiaľ ide o podiel osôb vo veku 65 alebo viac rokov na celkovej populácii, najvyššie hodnoty zaznamenali Taliansko (22,6 %) a Grécko (21,8 %), pričom v Írsku sa zistil najnižší podiel (13,8 %). V roku 2008 bol podiel obyvateľov nad 65 rokov na Slovensku 12,1% a v roku 2018 15,5%.[19]Nárast na Slovensku za 10 rokov medzi 2008 a 2018 predstavoval 3,3% a v Česku 4,6%.[19]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c HAŠKOVCOVÁ, Helena. Sociální gerontologie, aneb senioři mezi námi. 1. vyd. Praha : Galén, 2012. ISBN 978-80-7262-900-8.
  2. ↑ a b c d e f g ONDRÁKOVÁ, Jiřina. Vzdělávání seniorů a jeho specifika. 1. vyd. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. ISBN 978-80-7465-038-3.
  3. ↑ MIADOKOVÁ, Eva. Starnutie z pohľadu génov alebo Prečo koronavírus ohrozuje najmä seniorov? [online]. [Cit. 2020-02-17]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d e f g ONDRUŠOVÁ, Jana. Stáří a smysl života. 1. vyd. Praha : Karolinum, 2011. ISBN 978-80-246-1997-2.
  5. ↑ Dôchodkový vek [online]. Sociálna poisťovňa, [cit. 2024-09-25]. Dostupné online.
  6. ↑ ZAVAZALOVÁ, Helena. Vybrané kapitoly ze sociální gerontologie. 1. vyd. Praha : Karolinum, 2001. ISBN 80-246-0326-8.
  7. ↑ MÜHLPACHR, Pavel. Gerontopedagogika. 1. vyd. Brno : Masarykova univerzita, 2004. ISBN 80-210-3345-2.
  8. ↑ HAŠKOVCOVÁ, Helena. Fenomén stáří. 2. vyd. Praha : Havlíček Brain Team, 2010. ISBN 978-80-87109-19-9.
  9. ↑ SÝKOROVÁ, Dana. Autonomie ve stáří: kapitoly z gerontosociologie. 1. vyd. Praha : Sociologické nakladatelství, 2010. ISBN 978-80-86429-62-5.
  10. ↑ a b c ČESKÝ STATISTIKÝ ÚŘAD, Senioři. [Cit. 2016-11-04]. Dostupné online. (po česky)
  11. ↑ TOPINKOVÁ, Eva. Geriatrie pro praxi. 1. vyd. Praha : Galén, 2005. ISBN 80-7262-365-6.
  12. ↑ Populačný vývoj v krajoch a okresoch Slovenska od začiatku 21. storočia [online]. infostat.sk, [cit. 2022-02-17]. Dostupné online.
  13. ↑ Národný program aktívneho starnutia – MPSVR SR [online]. www.employment.gov.sk, [cit. 2022-02-17]. Dostupné online.
  14. ↑ Enviroportál – životné prostredie online [online]. www.enviroportal.sk, [cit. 2022-02-17]. Dostupné online.
  15. ↑ a b AKTUALITY.SK. Na Slovensku žije 5 449 270 obyvateľov [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-12-20]. Dostupné online.
  16. ↑ Prvé výsledky z tohtoročného sčítania obyvateľov sú vonku. Potvrdzujú, že Slovensko starne [online]. TA3, [cit. 2022-11-18]. Dostupné online.
  17. ↑ AKTUALITY.SK. Na Slovensku žije 5 449 270 obyvateľov [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-12-20]. Dostupné online.
  18. ↑ ČESKÝ STATISTICKÝ ÚŘAD. Senioři [online]. [Cit. 2016-11-04]. Dostupné online. (po česky)[nefunkčný odkaz]
  19. ↑ a b Archive:Štruktúra a starnutie obyvateľstva [online]. ec.europa.eu, [cit. 2022-11-18]. Dostupné online. (po anglicky)

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Senior na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Senior&oldid=7917089“