Sergej Alexandrovič Jesenin
| Sergej Jesenin | |
| ruský lyrický básnik | |
 Jesenin v roku 1922 | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Rodné meno | Sergej Alexandrovič Jesenin |
| Pseudonym | Ariston, Valerian, Ramus, Marija N., Sergej K. |
| Narodenie | 3. október 1895 |
| Konstantinovo, Ruské impérium (dnešné Rusko) | |
| Úmrtie | 28. december 1925 (30 rokov) |
| Leningrad, Sovietsky zväz (dnešný Petrohrad v Rusku) | |
| Zamestnanie | lyrický básnik |
| Rodičia | Alexandr Jesenin (otec) Tatiana Jeseninová (matka) |
| Manželka | Anna Izriadnovová (1913 – 1916) Zinaida Rajchová (1917 – 1921) Isadora Duncanová (1922 – 1923) Sofija Tolstá (od 1925) |
| Deti | 4 |
| Dielo | |
| Literárne hnutie | imagizmus |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Sergej Alexandrovič Jesenin na esenin.ru | |
 | Sergej Alexandrovič Jesenin (multimediálne súbory na commons) |
Sergej Alexandrovič Jesenin (rus. Сергей Александрович Есенин; * 21. septemberjul./3. októbergreg. 1895, Konstantinovo, Ruské impérium – † 28. december 1925, Leningrad, Sovietsky zväz) bol ruský lyrický básnik.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Od roku 1912 pracoval ako predavač, neskôr ako korektor v tlačiarni, a až v roku 1915 sa v Petrohrade začal živiť písaním. V roku 1916 vyšla jeho prvá básnická zbierka Dúha [rusky: Radunica].
Sergej Jesenin bol celkovo štyrikrát ženatý. V roku 1913 sa civilne zosobášil s Annou Izriadnovovou, s ktorou mal syna Jurija. V roku 1917 sa oženil so Zinaidou Rajchovou (rozvod v októbri 1921), s ktorou mal dcéru Tatianu a syna Konstantina. V roku 1922 sa zosobášil s americkou tanečnicou Isadorou Duncanovou (rozvod v roku 1923) a v septembri 1925 so Sofijou Tolstou (vnučka Leva Tolstého).
Jesenin bol hlavným predstaviteľom ruského imagizmu. Bol prírodný a milostný lyrik, mal sympatie pre staré patriarchálne Rusko a ruskú prírodu, ktorú v básňach idealizoval. Ako citlivý človek sa nedokázal vyrovnať s prvou svetovou vojnou a boľševickou revolúciou, ktorá v ňom vzbudila mnoho rozporov.
Po revolúcii viedol bohémsky život, upadal do depresií a psychické problémy riešil alkoholom. Na istý čas bol hospitalizovaný v psychiatrickej liečebni. Na konci roka 1925 spáchal v hoteli Internacional v Leningrade samovraždu obesením. Existuje teória, že bol fyzicky odstránený sovietskym režimom. Deň pred samovraždou dal svojmu priateľovi Volfovi Erlichovi lístoček, ktorý si mal prečítať až neskôr, bolo na ňom napísané krvou:
| До свиданья, друг мой, до свиданья. |
Dovidenia, drahý, dovidenia, |
| Милый мой, ты у меня в груди. |
v mojom srdci zostaneš naveky. |
| Предназначенное расставанье |
Osud je spočítaný, nie je na výber |
| Обещает встречу впереди. |
Zvedie nás až zajtrajšok ďaleký.' |
| В этой жизни умирать не ново, |
Umierať – na tom nič nového nie je. |
| Но и жить, конечно, не новей. | Ani žiť však nie je novšie |
Reakcia Majakovského na jeho smrť: „V živote tomto umrieť ťažké nie je, je omnoho ťažšie život vytvárať.“
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Sergej Jesenin ve vzpomínkách. Praha : Lidové nakladatelství , 1975. 240 s.
- PAŠTEKOVÁ, Soňa: Bunin, Andrejev, Jesenin : Štúdie z ruskej moderny a avantgardy. Bratislava : Veda , 1998. 112 s. ISBN 80-224-0520-5
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sergej Alexandrovič Jesenin
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka (po rusky)