Preskočiť na obsah

Sixtínska Madona

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Sixtínska madona)
Sixtínska Madona

Základné informácie
AutorRaffael
Rok1513 - 1514
Technikaolej na plátne
Rozmery270 × 201 cm
GalériaGaléria starých majstrov, Drážďany

Sixtínska Madona (tal. Madonna Sistina) je názov obrazu talianskeho renesančného maliara a architekta Raffaela Santiho.

Obraz objednal u Raffaela v roku 1512 pápež Július II., ktorý ním chcel osláviť pripojenie Piacenzy k cirkevnému štátu. Prostredníctvom neho chcel zviditeľniť i svoju rodinu della Rovere.

Ikonografia a symbolika

[upraviť | upraviť zdroj]

Obraz zobrazuje Pannu Máriu držiacu na rukách Ježiša, stojacu na oblaku pred roztiahnutou oponou. Mária, svojou pózou sťa stelesnenie vznešenosti a humánnosti, práve zostupuje, ako to naznačuje poloha jej nôh a pohyb rúcha. Pred ňou kľačia dve postavy - po jej pravej ruke je to pápež Sixtus II. s črtami tváre objednávateľa diela, po ľavej ruke sv. Barbora. Pápež Sixtus II. v hlbokej úcte rukami naznačuje jej cestu z oblakov na zem, do kostola San Sisto v Piacenze (benediktínsky kostol zasvätený sv. Sixtovi a sv. Barbore dostal tento obraz po dokončení od Júliusa II. do daru). Kľačiaca sv. Barbora upiera svoj pohľad na dvojicu anjelikov znudene sa opierajúcich o spodný rám obrazu a sledujúcich výjav nad ich hlavami.

Obraz obsahuje symbolické prvky. Tie možno vybadať z polohy Dieťaťa na Máriiných rukách, rozhrnutého závesu a tiary ležiacej pri pápežových nohách. Podľa katolíckeho chápania sa chlieb a víno „premieňajú“ na telo a krv Kristovu. Svätí rozhrnuli záves aby umožnili návrat Krista na Máriiných rukách k svätej obete; pápež im ukazuje cestu do chrámu. Mária ponúka Krista ako eucharistiu: neobjíma ho tak ako si matka túli dieťa, ale drží ho pred sebou.

Tiara pri pápežových nohách je priamym poukázaním na rodinu pápeža Júliusa II.. Symbolizuje ju žaluď korunujúci tiaru; Július II. sa vlastným menom volal Giuliano della Rovere (z tal. „rovere“ t. j. dub).

Generácie návštevníkov drážďanskej Gemäldegalerie obdivujú spôsob, akým vykreslil svoju predstavu Panny Márie v tomto diele Raffael. Jeho Sixtínska Madona patrí k najznámejším svetovým dielam o čom okrem iného svedčí aj nespočetné množstvo reprodukcií.

Umiestnenie diela

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne bol obraz pravdepodobne určený ako umelecký doplnok hrobu pápeža Júliusa II., keďže sv. Sixtus II. bol patrónom rodiny della Rovere. Doplnenie obrazu dvojicou anjelov, ktorí bývajú takto často zobrazovaní na náhrobkoch, túto úvahu potvrdzuje.

Obraz bol dvestopäťdesiat rokov umiestnený na svojom pôvodnom mieste v kostole San Sisto v Piacenze. V roku 1754 sa stal majetkom saského kurfirsta Fridricha Augusta II.. V roku 1855 sa obraz dostal do zbierok drážďanskej Gemäldegalerie Alte Meister odkiaľ bol počas 2. svetovej vojny prevezený do Sovietskeho zväzu. Od roku 1956 je opäť v Drážďanoch.

Autoportrét
Autoportrét
Prehľadný zoznam obrazov Raffaela
pozri

Zoznam Raffaelových diel
  • R. H. Johannsen, Slávne maľby, Slovart, Bratislava, 2004
  • Dielo na www.wga.hu