Karpatske planine
| Karpatske planine (u Srbiji) | |
| Pohorie | |
 Pohľad na Rtanj
| |
| Štát |  Srbsko
|
|---|---|
| Časť | Karpaty |
| Najvyšší bod | Rtanj |
| - výška | 1 570 m n. m. |
| Rozloha | 730 km² (73 000 ha) |
| Geologické zloženie | dolomit |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
 Srbské Karpaty vyznačené ružovou farbou (č. 8)
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Karpatske planine (iné názvy: Karpati, srbské Karpaty, staršie Juhoslovanské Karpaty/juhoslovanské Karpaty, staršie [často vrátane územia až približne po Dimitrovgrad] Východosrbské vrchy, Východosrbské rudohorie; po srbsky Каrpatske planine (u Srbiji) - doslova: Karpatské pohorie (v Srbsku), Karpati (u Srbiji) - doslova: Karpaty (v Srbsku), zastarano Srbsko rudogorje - doslova: Srbské rudohorie) je skupina pohorí v Srbsku považovaná buď za najjužnejšiu časť Karpát, alebo za časť Starej planiny, alebo za samostatné pohorie. V užšom zmysle siahajú od Dunaja po Kučajske planine, v širšom zmysle siahajú až po Niš.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádzajú sa vo východnom Srbsku, medzi riekou Morava (Južná Morava), rumunskými hranicami a riekou Timok pri bulharských hraniciach.
Nadväzujú na Západorumunské Karpaty (Banátske vrchy v užšom zmysle), od ktorých ich oddeľuje prielom Dunaja.
Susedia:
- na severe s Banátskymi vrchmi v užšom zmysle, ktoré sú časťou Karpát v užšom zmysle (Banátske vrchy v širšom zmysle a Karpaty v širšom zmysle zahŕňajú aj srbské Karpaty)
- na západe s Panónskou panvou
- na východe s Dolnodunajskou nížinou
- na juhu a juhovýchode s tzv. Balkanske planine, t.j. s pohoriami Suva planina, Svrljiške planine a Stará planina
Karpatske planine spolu s Balkanske planine spolu tvoria tzv. Karpatsko-balkanske planine.
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Bežne presahujú 1 000 m n. m. a ich najvyššou časťou (pri širšej definícii ich rozsahu) je Rtanj planina, ktorá dosahuje vrcholom Rtanj výšku 1 560 m n. m.
Delenie
[upraviť | upraviť zdroj]Pod Karpatske planine patria okrem iného (t.j. v ich najvyššej, strednej časti) nasledujúce horské celky:
- Miroč planina (768 m n. m.)
- Homoljske planine (940 m n. m.)
- Veliki i Mali Krš (1 156 m n. m.)
- Deli Jovan
- Beljanica planina (1 336 m n. m.)
- Kučajske planine
- v širšom zmysle aj:
- Rtanj planina (1 560 m n. m.)
- Ozren i Devica (1 186 m n. m.)
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Ladislav Jirásko, Luděk Leder, Josef Lorenc: Jugoslávské hory. Olympia, Praha, 1987
- Václav Král: Fyzická geografie Evropy. Academia, Praha, 2001. ISBN 80-200-0684-2.
- Velký atlas světa. Geodetický a kartografický podnik, Praha, 1988
- [1]
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Srbské Karpaty na českej Wikipédii.