Pomalky

	Pomalky
	; Hypsibius dujardini
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	prvoústovce (Protostomia)
Línia	zvliekavce (Ecdysozoa)
Nadkmeň (superphylum)	Panarthropoda
Kmeň (phylum)	pomalky (Tardigrada)
Vedecký názov
	Tardigrada; Spallanzani, 1777
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Pomalky alebo tardigrady (lat. Tardigrada) sú kmeň z taxónu Panarthropoda.

Charakteristika

Sú to drobné, najviac 1 mm veľké živočíchy s valcovitým telom so štyrmi pármi bradavicovitých parapódií, ktoré majú na konci pazúriky. Telo je kryté kutikulou z albuminoidu. V ústach majú ostré kutikulárne tŕne, ktorými nabodávajú rastlinnú epidermu; na cicanie rastlinných štiav slúži svalnatý hltan. Nervová sústava je zjednodušená gangliová. Aj ostatné orgánové sústavy v dôsledku mikroskopických rozmerov podľahli zjednodušeniu až redukcii – úplne chýba obehová i dýchacia sústava. Vylučovanie vykonávajú 3 páry ektodermálnych vyliačenín v zadnej časti čreva, ktoré sú niekedy homologizované s Malphigiho trubicami.

Pomalky žijú vo vode, najmä v drobnej vlhkomilnej brehovej vegetácii, mnohé druhy v machu. Pri vyschnutí substrátu sa stiahnu do hrčky a upadajú do anabiózy. V tomto štádiu patria k najodolnejším organizmom na Zemi – pokusne boli niekoľko hodín držané v tekutom vzduchu (–171 °C), a potom 15 minút vo vzduchu zohriatom na 150 °C. Po prenesení do vody izbovej teploty o niekoľko hodín ožili. Niekoľko minút vydržia aj teplotu -272°C, čo je približne o stupeň viac ako absolútna nula. 68 % pomaliek prežilo aj desaťdňový pobyt v otvorenom kozme v roku 2007. Podľa jednej vedeckej štúdie sú najodolnejšími organizmami na svete a odhaduje sa, že tu budú ešte 10 mld rokov, teda kým Slnko nespáli všetko svoje jadrové palivo.

U nás sa najčastejšie vyskytujú Macrobiotus macronyx a Macrobiotus lacustris, určovanie jednotlivých druhov vyžaduje optiku a skúsenosti.

Zaradenie

Pomalky sú v starších systémoch (spolu s Onychophora a Pentastomida) zaraďované do „zberného“ kmeňa mäkkonožce (Pararthropoda), v neskorších systémoch vystupovali ako samostatný kmeň, zaraďovaný k coelomovým živočíchom (Coelomata) do skupiny Articulata. V nedávnej dobe boli silné tendencie zaraďovať pomalky k tzv. schizocoelomátom (Schizocoelomata), do príbuzenstva Nematodes. Tieto snahy sa opierali (a vlastne i opierajú) o viaceré znaky:

pomalky majú determinované brázdenie vajíčka a eutéliu;
svalovina je iba hladká;
hltan má zaokrúhlene trojboký prierez;
kutikula nie je z chitínu (ako sa mylne píše v starej literatúre), ale z albuminoidu (príbuzná látka koralín sa vyskytuje v opornom systéme tak primitívnych živočíchov, ako sú koraly);
celóm sa zakladá len embryonálne, u dospelých úplne zaniká;
úplne chýba čo i len náznak segmentácie parapódií. (Snahy zdôvodňovať to drobučkými rozmermi sa dostávajú do kolízie s faktom, že napr. mikroskopické roztoče majú síce zakrpatené, no vždy článkované končatiny.)
vývin je priamy (u podstatnej väčšiny Articulata nepriamy).

Príbuznosť s článkonožcami v minulosti bola dedukovaná len na základe nemnohých znakov (napr. exkrečné orgány pripomínajúce Malphigiho trubice), tieto však mohli vzniknúť aj konvergentným vývojom.

Pomalky v modernom systéme (Matis et al., 2002) sa „vrátili“ do príbuzenstva Nematoda pred Onychophora a Arthropoda, kde v asi polyfyletickej skupine zvliekavce (Ecdysozoa) môžu vystupovať ako dosť významný spojovací článok.