Preskočiť na obsah

Kapusta obyčajná kŕmna

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Tisíchlavý kel)
Kapusta obyčajná kŕmna

Kapusta obyčajná kŕmna alebo kŕmna kapusta (lat. Brassica oleracea var. ramosa; ďalšie názvy pozri nižšie) je taxón z druhu kapusta obyčajná.

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské názvy sú: kŕmna kapusta[1], kapusta kŕmna[1], kapusta obyčajná kŕmna[1], tisíchlavý kel[2], kel tisíchlavý[3] (o tisíchlavom keli pozri nižšie).

Vedecké názvy sú: Brassica oleracea var. ramosa[1], Brassica oleracea var. racemosa[4][2], Brassica oleracea convar. ramosa[5], Brassica oleracea skupina Ramosa[1], Brassica oleracea Skupina Thousand Head Kale[6], Brassica oleracea Skupina Ramosa[7], Brassica oleracea cv. group Thousand-headed Kale[8], Brassica oleracea var. frutescens[9], Brassica oleracea var. silvestris f. ramosa[10], Brassica oleracea subsp. oleracea convar. ramosa[9], Brassica oleracea ssp. oleracea var. silvestris f. ramosa[11], Brassica oleracea convar. fruticosa var. ramosa[10], Brassica oleracea ssp. capitata (convar. fruticosa) var. ramosa[11][12], Brassica oleracea convar. oleracea var. ramosa[13], Brassica oleracea subsp./var. acephala podskupina millecapitata[14], Brassica oleracea fruticosa[15], Brassica oleracea ramosa[15], Brassica oleracea var. millecapitata[8][2] (porov. nižšie), Brassica oleracea millecapitata[15] (porov. nižšie).

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o jednoročné alebo ozimné byliny, prípadne dvojročné byliny. Stonka je zdrevnatená a nie je zhrubnutá (na rozdiel od Brassica oleracea var. medullosa), je silno rozkonárená a listy zakrývajú celú stonku (na rozdiel od Brassica oleracea var. viridis). Stonka je 50-80 cm vysoká. Okraj listov je hladký, čepeľ je plochá, čiže teda nie je ohnutá nahor ani nadol (na rozdiel od napr. Brassica oleracea var. sabellica), a je lýrovito laločnatá. V pazuchách listov bývajú 1-2 cm veľké (hlávkovité) púčiky. Kvitne len zriedkavo. Vegetačná doba je asi 250 dní. Rastlina znesie teplotu až -12 °C. Rastlina býva zelená alebo červenkastá, zriedkavo s bielymi škvrnami či okrajmi na listoch. Listy a mladé výhonky sa niekedy jedia ako zelenina, ale primárne ide o krmovinu (dobytok žerie bohato prítomné listy); formy s bielymi škvrnami/okrajmi sú okrasné rastliny. Pestuje sa dnes už pomerne zriedkavo v rôznych častiach sveta, najmä v severnej a strednej Európe už je veľmi zriedkavá.[11][16][10][12][2]

Tisíchlavý kel

[upraviť | upraviť zdroj]

Do tohto taxónu patrí aj tzv. tisíchlavý kel (kel tisíchlavý), ktorý sa v minulosti niekedy zaraďoval ako samostatný taxón (Brassica oleracea var. millecapitata). Ako samostatný taxón ho zaradil napr. Mansfeld (1959) či Hegi (1963), ale Helm (1963) ho zaradil pod var. ramosa a odvtedy sa zvykne uvádzať ako úplné synonymum taxónu ramosa.[17][2][8][18][10]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e GOLIAŠOVÁ, Kornélia, ed.; ŠÍPOŠOVÁ, Helena, ed. Flóra Slovenska V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2002. ISBN 80-224-0710-0. S. 704.
  2. ↑ a b c d e STRÁNSKÁ, K. Atlas abc – Krmné košťáloviny. In: ABC, roč. 34, č. 6, 1989
  3. ↑ Sborník prác o Tatranskom národnom parku, roč. 3, 1953, Obzor, S. 228
  4. ↑ Kohl. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  5. ↑ ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 134 – 135.
  6. ↑ WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: World Economic Plants (A Standard Reference) . 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 115
  7. ↑ Brassica oleracea. In: Pl@ntUse, dostupné online [1] a [2], prístup 11. 12. 2017
  8. ↑ a b c SIEMONSMA, J. S., PILUEK, K. (eds). Plant Resources of South-East Asia No. 8 - Vegetables. Wageningen: Pudoc Scientific Publishers, 1993. ISBN 978-90-220-1058-7 dostupné online
  9. ↑ a b DOSTÁL, J., ČERVENKA, M. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Bratislava: SPN, 1991. ISBN 80-08-00273-5. položka 647
  10. ↑ a b c d HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1440
  11. ↑ a b c GLADIS, T., HAMMER, K. Die Brassica-oleracea-Gruppe. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V. , 2003. SBN 3-9807551-0-X. S. 31. dostupné online [3]
  12. ↑ a b JÄGER, E. J. (ed.) et al. Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland - Krautige Zier- und Nutzpflanzen. Berlin: Springer-Verlag, 2007. ISBN 978-3-662-50419-2. S. 250
  13. ↑ HELM, J.: Morphologisch-taxonomische Gliederung der Kultursippen von Brassica oleracea L. In: Die Kultupflanze. dec. 1963, roč. 11, s. 92-210 dostupné online, prístup 13. 12. 2017
  14. ↑ RHODES, D.: Classification of Brassicas (HORT410 - Vegetable Crops, Department of Horticulture and Landscape Architecture - Purdue University), dostupné online: [4] , dátum prístupu 13. 12. 2017 (a [5])
  15. ↑ a b c Derwent Publications. Thesaurus of Agricultural Organisms: Pests, Weeds and Diseases. Volume One A to M. London: Chapman and Hall, 1990. ISBN 0-412-37290-8. S. 177
  16. ↑ GLADIS, T.: Schlüssel zu den wilden und kultivierten Taxa der Gattung Brassica dostupné online
  17. ↑ BREŽNEV, D. D. et al. Kuľturnaja flora SSSR – XI – Kapusta. Leningrad: Kolos, 1984. S. 38
  18. ↑ systém podľa “Hegi: Illustrierte Flora von Mittel-Europa. zväzok IV, časť 1, 2./3. vydanie (2. vydanie 1958-1963, 3. vydanie 1986)“, citované v texte: Brassica oleracea L. (autorka: Mundt). In: HÄNSEL, R. et al. Hagers Handbuch der Pharmazeutischen Praxis -4 Drogen A-D. Berlin: Springer-Verlag, 1992. ISBN 978-3-642-63468-0, S. 552 dostupné online
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kapusta_obyčajná_kŕmna&oldid=7564501“