Preskočiť na obsah

Letecká základňa Sliač

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Tri Duby)
Letecká základňa Sliač
IATA: SLD · ICAO: LZSL
Základné informácie
Typ letiskavojenské
MajiteľOzbrojené sily SR
PrevádzkovateľVzdušné sily OS SR
MestoSliač, Slovensko
Nadmorská výška305 m n. m.
Poloha48°38′17″S 19°08′03″V / 48,638056°S 19,134167°V / 48.638056; 19.134167Súradnice: 48°38′17″S 19°08′03″V / 48,638056°S 19,134167°V / 48.638056; 19.134167
Vzletové a pristávacie dráhy
Smer Dĺžka Povrch
18/36 2 400[1] m cemento-betón

Letecká základňa Sliač (v minulosti Letisko Sliač alebo Letisko Tri Duby; IATA: SLD, ICAO: LZSL) je vojenské letisko pri kúpeľnom meste Sliač na strednom Slovensku. Leží medzi mestami Banská Bystrica a Zvolen. Má jednu vzletovú a pristávaciu dráhu dlhú 2 400 m (18/36). Od októbra 2021 bolo letisko uzavreté pre všetku civilnú dopravu a využíva ho len armáda.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé vojenské lietadlá pristáli v lokalite Tri Duby 15. júla 1935, v máji 1936 bola vytvorená letecká škola.[2] Letisko Tri Duby bolo najdôležitejším povstaleckým letiskom počas Slovenského národného povstania. Veliteľom letiska počas povstania bol Belo Kubica. Večer 29. augusta 1944 prešla na Letisko Tri Duby väčšina posádky piešťanského letiska pod vedením stotníka Ivana Haluzického. Svoje stroje však nechala v Piešťanoch.[3] V ten deň bol tiež na letisku zajatý Jozef Turanec, generál slovenskej armády, ktorý bol poverený protipovstaleckými úlohami.[4] Z Troch Dubov bol deportovaný do Sovietskeho zväzu. V septembri 1944 bolo letisko bombardované.[5]

Po oslobodení, 21. marca 1945, bola na letisku obnovená prevádzka a zároveň bolo premenované na Letisko SNP Sliač.[2] V rokoch 1968 – 1991 tu malo svoju základňu i letectvo sovietskej Strednej skupiny vojsk. Na Sliači pôsobilo asi 7 000 sovietskych vojakov. Okolie Sliača zároveň patrilo pod najznečistenejšiu oblasť spojenú s týmto pobytom. V lokalite Sliač a Vlkanová, v rokoch 1992 až 2002, odčerpali 90 000 litrov ropných látok a 3,6 tony ropných látok bolo odčerpaných z vody.[6] Civilná časť letiska však bola aj počas týchto rokov pod správou Československých aerolinií.[2] Po odchode sovietskych vojsk bolo letisko vrátené česko-slovenskému vojenskému letectvu.[2] Civilná časť bola 1. januára 1991 odčlenená od Československých aerolinií a stala sa súčasťou Slovenskej správy letísk. V tom istom roku sa Sliač stal medzinárodným letiskom.[2]

Vojenská základňa

[upraviť | upraviť zdroj]
Vzlet stíhačky MiG-29AS Vzdušných síl SR na Medzinárodných leteckých dňoch SIAF 2012

Po jeden a polročnej rekonštrukcii sa koncom septembra 2010, po dočasnej dislokácii na základni Malacky, vrátilo Zmiešané krídlo Otta Smika Sliač. Sťahovanie sa začalo preletom lietadiel L-39 Albatros z Kuchyne 15. júla 2010.[7] Prvým pilotom, ktorý pristál na zrekonštruované letisko bol por. Mário Nedelka, najmladší pilot krídla, ako symbol budúcnosti.[8] Riadenie letovej prevádzky, ktoré bolo pred rekonštrukciou rozdelené na civilnú a vojenskú časť je po rekonštrukcii letiska a certifikácii vojenského personálu pre civilné riadenie v réžii Ozbrojených síl SR.[9] Slovenské ozbrojené sily tak po prvý raz vo svojej histórii riadia civilné lety. V iných krajinách je to bežné.[10] Profesionálni vojaci pred začatím prevádzky museli „splniť náročné kritériá európskeho inštitútu pre civilné letectvo EUROCONTROL Safety Regulatory Requirement (ESARR 5) a zvládnuť náročný výcvik a skúšky Leteckého úradu Slovenskej republiky“. Na vojenskej základni v rámci letiska sa nachádza aj letecký simulátor LTV-29M. O použitie tohto tréningového nástroja majú záujem aj poľské vzdušné sily.[11] V apríli 2012 sa na letisku Sliač uskutočnilo zatiaľ najväčšie medzinárodné letecké cvičenie NATO od vstupu Slovenska do tejto organizácie, Mace XIII. Okrem personálu Zmiešaného krídla Sliač sa na ňom zúčastnili posádky Dánska, Francúzska, Nemecka, Nórska, Turecka a medzinárodná posádka lietadla E-3 AWACS.[12] Počas leteckých dní SIAF 2014 bolo oznámené, že bude vytvorená pracovná skupina na posúdenie spoločnej vzdušnej obrany Slovenska a Česka. Z letiska Sliač mali lietať české stíhačky Gripen.[13] Úvahy ostali len v teoretickej roviny, AČR by nedokázala dlhodobo zabezpečovať podporu Gripenom na Slovensku. Maximálna dĺžka nasadenia by bola 6 mesiacov.

Aerolínie a destinácie

[upraviť | upraviť zdroj]

V decembri 2019 Ministerstvo obrany vypovedalo zmluvu štátnej spoločnosti Letisko Sliač, a.s. Od konca roku 2020 by z letiska nemali lietať civilné lety. Nebolo jasné či sa po dvojročnej rekonštrukcii civilná prevádzka obnoví.[14]

Charterové lety, leto 2017

[upraviť | upraviť zdroj]
Aerolínie Destinácie
Bulgarian Air Charter Burgas
Corendon Airlines Antalya
Travel Service Antalya, Araxos, Burgas, Heraklion

Sezóna 2015

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi novinky v lete 2015 budú patriť lety na grécku Krétu a do egyptskej Hurghady, ktoré bude zabezpečovať egyptská letecká spoločnosť Fly Egypt. Ako po iné roky, lietať sa bude aj do Burgasu v Bulharsku a do Antalye v Turecku.[15][16].

Sezóna 2014

[upraviť | upraviť zdroj]

V letnej sezóne 2014 boli z letiska prevádzkované charterové lety na Letisko Burgas v Bulharsku a do tureckej Antalye. Lety zabezpečovali spoločnosti Travel Service, Bulgarian Air Charter a Corendon Airlines. Lety do Grécka a na Severný Cyprus sa zabezpečiť nepodarili.
Za sezónu sa odbavilo 20 387 cestujúcich a na letisku sa uskutočnilo 140 pohybov s priemernou obsadenosťou 86,19 %.[17]

Sezóna 2013

[upraviť | upraviť zdroj]

V sezóne 2013 letisko zabezpečovalo charterové lety tureckej Antalye a bulharského Burgasu. Od ďalšej sezóny sa mala ponuka rozšíriť o lety do Grécka a na severný Cyprus.[18]

Sezóna 2012

[upraviť | upraviť zdroj]

V januári 2012 letecká spoločnosť Job Air oznámila spustenie pravidelnej linky zo Sliača do Viedne od 26. marca. Malo sa lietať každý pracovný deň ráno aj večer s 33-miestnym lietadlom Saab 340. Vedenie Banskobystrického samosprávneho kraja spolupracovalo s letiskom na podpore tejto linky a prípadnú stratu prevádzkovateľa malo prvých 9 mesiacov vykrývať.[19] Podľa predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja, Vladimíra Maňku, kraj rokoval s viacerými dopravcami. Spoločnosť Job Air predložila aj svoju ponuku. Rokovania tiež prebehli s predstaviteľmi spoločnosti Lauda Air vo Viedni. Rokovať chcel Maňka aj v Berlíne a v Prahe.[20] Predmetom rokovania bol aj príspevok na pravidelnú prevádzku nakoľko Maňka nepredpokladal, že prvé dva či tri roky prevádzky budú ziskové. Na financovaní sa mali podieľať významné spoločnosti ako aj samotný samosprávny kraj. Maňka veril tomu, že „na budúci rok 2012 sa z letiska Sliač bude opäť lietať pravidelne“.[20] Linku do Viedne sa nakoniec v sezóne 2012 nepodarilo sprevádzkovať, spoločnosť Job Air 25. februára 2012 zrušila linku Ostrava – Viedeň, ktorý mal na linku nadväzovať.[21] Ako dôvod rušenia uviedla ekonomické dôvody.[22] Pri otváraní nového terminálu, v júli 2012, vedenie letiska označilo za cieľ poskytovať aspoň dve pravidelné linky a zavedenie charterových letov aj v zimnom období.

Podľa zdrojov Vzdušných síl OS SR bolo k 4. máju na sezónu 2012 naplánovaných 128 charterových letov.[23] Podľa cestovného poriadku, v júni 2012, boli naplánované lety do bulharských a tureckých destinácií.[24] Letisko malo v júni 2012 v zámere vyhlásiť tender na prevádzkovanie letov pričom minimum by malo byť aspoň 5 spojov týždenne do Prahy a Viedne.[25] V roku 2012 boli rozbehnuté rokovania BBSK s ruskými, ale predovšetkým čínskymi partnermi, ktorí majú záujem o rozvoj leteckej dopravy na Sliači.[26]

Sezóna 2011

[upraviť | upraviť zdroj]

Po znovuotvorení letiska, v júni 2011, boli v príprave lety do Bydhošti, Prahy a Viedne.[10] Nakoniec sa začalo lietať do Burgasu a Antalye. Zazmluvnených malo byť podľa ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Jána Figeľa, takmer 60 charterových letov.[10] Od otvorenia, v júni 2011, do konca letnej sezóny 2011 v septembri letisko vybavilo asi 15 000 turistov. Tri letecké spoločnosti pritom vykonali 55 charterových letov do bulharského Burgasu a tureckej Antalye.[20] Marketingový manažér letiska Milan Ligoš zhodnotil rok 2011 ako dobrý s tým, že počet prepravených osôb bol o 60 percent vyšší ako v rokoch pred rekonštrukciou plochy letiska.[20] V pláne bolo rokovanie s leteckými spoločnosťami a výstavba nového terminálu.[20]

História pravidelných a charterových liniek

[upraviť | upraviť zdroj]

Jediná pravidelná linka, ktorá bola na letisku prevádzkovaná, bola linka českej leteckej spoločnosti ČSA na trase Praha – Sliač – Praha. Na tejto trase sa lietalo od 28. júla 2003. V roku 2007, od 25. marca, sa lietalo aj na trase Poprad-Tatry – Sliač – Praha – Sliač – Poprad-Tatry, ale 1. decembra 2007 linka zanikla. Na tejto linke lietali České aerolinie s lietadlom ATR 42-500 alebo ATR 42-300. Na linke z Prahy na Sliač a späť lietalo 47-miestne lietadlo ATR 42-300 alebo ATR 42-400, a neskôr aj 46-miestne ATR 42-500 Českých aerolinií. Linka bola v prevádzke do 7. januára 2008, nakoľko Železiarne Podbrezová, ktoré sa na financovaní linky podieľali, už ďalej nezvládali vykrývať stratu, ktorá každým letom s priemernou obsadenosťou 46% vznikala.[27]

Okrem pravidelnej linky boli z letiska realizované aj charterové linky pre cestovné kancelárie do rôznych destinácii, prevažne do Čiernej Hory. Posledná sezóna, v ktorej sa lietali charterové linky zo Sliača, bola v roku 2007. Neskôr boli pozastavené v dôsledku prác na letisku.[28]

Letecké dni

[upraviť | upraviť zdroj]
B-52H-BW Stratofortress z Barksdaleovej leteckej základne v Louisiane na leteckej základni Sliač počas leteckých dní SIAF 2012. Išlo o prvú návštevu tohto typu lietadla na Slovensku

Letisko Sliač je aj dejiskom leteckých dní, Medzinárodné letecké dni Slovak International Air Fest (SIAF), najväčšieho podujatia tohto druhu na Slovensku.[29]

Ročník 2013 sa konal 31. augusta a 1. septembra.[18] Podujatia sa zúčastnila približne stovka lietadiel zo 14 štátov. Predstavené boli ukrajinský Su-27, stíhačky MiG 15 a MiG 29 a bezpilotné lietadlo HERMES 450. Predstavila sa aj akrobatická skupina Patrulla Águila zo Španielska a PIONEER TEAM z Talianska.[30] Hlavnú cenu podujatia Best display Smik Trophy získal švédsky JAS 39 Gripen. Ročníka sa zúčastnilo takmer 100 tisíc návštevníkov.[31]

Ročníka 2012 sa zúčastnilo 115 000 ľudí.[32] Na Slovensko po prvý raz priletel bombardér B-52 amerických vzdušných síl, jeden zo 76 v službe.[33]

Predošlé ročníky 2005 a 2006 navštívilo viac než 45 000 návštevníkov.[29] Podľa bývalého ministra obrany, Galka, platilo ministerstvo za toto podujatie súkromnej firme 100 000 € ročne, od jeho pôsobenia však vyberajú najlepší projekt a zabezpečia na účasť. Výdavky zo štátneho rozpočtu sa na podujatie už neudeľujú.[34] V roku 2012 podujatie organizovala Slovenská letecká agentúra so sídlom v Banskej Bystrici.[35]

Pôsobenie aeroklubu

[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1956 na Sliači pôsobil Aeroklub Banská Bystrica. Jeho hangár bol v roku 2001 označený ako prebytočný majetok a odpredaný do rúk Ministerstva dopravy SR. Po 50 rokoch pôsobenia, v roku 2006, tak boli členovia aeroklubu nútení presťahovať sa do nových priestorov v Očovej.[36]

Rekonštrukcia letiska

[upraviť | upraviť zdroj]

Všeobecná rekonštrukcia

[upraviť | upraviť zdroj]
Práce na rekonštrukcii a predĺžení dráhy 18/36

Od 6. mája 2009 prebiehala na letisku rekonštrukcia a predĺženie vzletovej a pristávacej dráhy, ktorá zabraňovala akýmkoľvek príletom a odletom vojenských aj civilných lietadiel.[37] Rekonštrukciu podstúpila aj vybavovacia plocha pre lietadlá, postavené bolo tiež nové parkovisko. Taktiež boli obnovené a čiastočne rozšírené priestory terminálu pre cestujúcich.[38] Zároveň v rokoch 2005 až 2008 prebehlo zlepšovanie odbavovacích priestorov a opatrenia na zvyšovanie bezpečnosti. Tieto úpravy zvýšia konkurencieschopnosť letiska, ktoré bude spĺňať normy Európskej únie ako aj ICAO.[39] Koncom mája 2010 boli rekonštrukčné a stavebné práce na vzletovej a pristávacej dráhe ukončené. Letisko bolo oficiálne odovzdané do používania Ozbrojeným silám SR 25. mája 2010.[40]

Prvý civilný let po rekonštrukcii odletel 16. júna 2010 o 4:20 do Bulharska. Podľa webu letiska išlo o Boeing 737-800.[41] Vtedajší minister obrany Ľubomír Galko vyhlásil, že „počas letnej sezóny pritom zo Sliača odlieta alebo pristáva minimálne jeden charterový let denne“.[34]

Nový terminál

[upraviť | upraviť zdroj]

Po dokončení rekonštrukcie dráhy bola 10. februára 2012 začatá prvá fáza stavby nového odletového terminálu za takmer 830 000 €. Uvedené investície boli financované aj z fondov Európskej únie a NATO.[42] Inžinierske siete potrebné pre tento terminál boli pripravené počas predošlej fázy rekonštrukcie.[10] Terminál letisku mal umožniť prijímať 250 pasažierov naraz.[20] Samotná výstavba terminálu a triediarne batožín začala poklepaním základného kameňa ministrom Jánom Figeľom, krajským županom Vladimírom Maňkom, riaditeľom letiska a riaditeľom investičnej spoločnosti.[43] Práce na termináli trvali štyri mesiace, termín ukončenia prvej fázy bol jún 2012.[44] Podľa riaditeľa letiska „cestujúcim budú slúžiť tri pulty na vybavenie, moderný systém odberu a triedenia batožín“. Cestujúci ani pracovníci tak už nebudú musieť s batožinou manipulovať ručne.[43] Kapacita terminálu bude 250 pasažierov, alebo dva lety. V prípade pokračovania trendu stúpania počtu pasažierov bude po dokončení všetkých troch fáz výstavby, v roku 2015, letisko schopné prijať 600 pasažierov.[44] Podľa údajov letiska je rozpočet stavby 2,5 milióna €, z toho Ministerstvo dopravy prispelo 723 000 €, zvyšok financuje letisko formou úveru.[43] Nový terminál s dvomi odletovými bránami bol otvorený na začiatku júla 2012. Výstavba terminálu trvala len 152 dní. Podľa spravodajského servera bbonline.sk "Súčasný terminál dokázal vybaviť naraz iba 200 pasažierov, po rekonštrukcii to je 300 a výhľadovo je možné rozšíriť kapacitu na 600 pasažierov."

Rekonštrukcia pre nové stíhačky

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovensko bude kvôli nákupu nových amerických stíhačiek F-16 výrazne rekonštruovať leteckú základňu Sliač. Zámer počíta okrem iného s výstavbou nových rolovacích dráh, ale aj s modernizáciou existujúcej infraštruktúry základne. Práce na modernizácii vojenského letiska, ktoré ministerstvo obrany chce financovať z vlastných zdrojov vo výške 55 miliónov eur, by mali byť hotové do roku 2022, kedy Slovensko dostane prvé americké stíhačky F-16C/D Block 70.[45]

Po technickej a bezpečnostnej analýze bude jasné či sa na letisku budú naďalej prevádzkovať civilné lety. Letisko by malo byť uzavreté na dva roky.[46]

Spoločnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Vlastníkom letiska je štát, prevádzkovateľom civilnej dopravy bola spoločnosť Letisko Sliač, a. s. Do konca roka 2009 boli jej akcionármi Ministerstvo obrany SR (67,053%), Banskobystrický samosprávny kraj (16,972%) a mesto Zvolen (15,975%).[38] Kraj a obce mali problémy s nákladným financovaním letiska.[42] S platnosťou od januára 2010 boli všetky akcie za symbolickú sumu spoločne predané štátu. Jediným akcionárom spoločnosti je teraz Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.[47] Letisko Sliač sa tak zaradilo medzi zvyšné štátne letiská v Poprade, Žiline a Bratislave. Riaditeľ letiska, Ľubomír Krupár, pri otvorení civilnej prevádzky poznamenal: "V týchto dňoch vláda [apríl/máj 2011] pre nás zagarantovala aj krytie poistných udalostí.".[10] Vybavovanie cestujúcich bude mať na starosti asi tridsiatka zamestnancov Letiska Sliač, a. s.. Počas rekonštrukcie nepracovali, ale poberali 60% mzdu.[10] V súvislosti s možným príchodom zahraničných investorov na Sliač sa ministerstvo dopravy v septembri 2012 jednoznačne vyjadrilo len proti privatizácii. Presnejšie kroky sú v štádiu analýzy.[26]

V auguste 2013 bolo letisko v stopercentnom vlastníctve štátu. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014 boli znížené dotácie pre leteckú dopravu. Podľa ministra financií Jána Počiatka by to mohlo znamenať zánik niektorých regionálnych letísk. Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Vladimír Maňka uviedol, že župa by letisko od štátu prevzala. Hovorkyňa župy uviedla, že v roku 2015 sa predpokladá finančná samostatnosť letiska, dotácie zo strany štátu ani župy nemajú byť potrebné.[18]

V roku 2022 sa prevádzkovateľ letiska, spoločnosť Letisko Sliač a.s., dostal do konkurzu a všetko vybavenie letiska bolo predané.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Technické parametre letiska Sliač [online]. Sliač: Letisko Sliač, [cit. 2012-01-08]. Dostupné online. Archivované 2012-01-12 z originálu.
  2. ↑ a b c d e História letiska Sliač - "Tri duby" [online]. Sliač: Letisko Sliač, [cit. 2012-09-23]. Dostupné online. Archivované 2012-01-12 z originálu.
  3. ↑ LACKO, Martin. Slovenské národné povstanie 1944. Bratislava : Slovart, 2000. ISBN 978-80-8085-575-8.
  4. ↑ LACKO, Martin. Slovenské národné povstanie 1944. Bratislava : Slovart, 2000. ISBN 978-80-8085-575-8.
  5. ↑ LACKO, Martin. Slovenské národné povstanie 1944. Bratislava : Slovart, 2000. ISBN 978-80-8085-575-8.
  6. ↑ Stav objektov Sovietskej armády po viac ako 17 rokoch od odchodu vojsk [online]. Sliač: Petit Press, 26.8.2007, [cit. 2012-09-23]. Dostupné online.
  7. ↑ Letecká technika zo Sliača sa sťahuje domov [online]. Sliač: Zmiešané krídlo Sliač, 16.07.2010, [cit. 2011-04-22]. Dostupné online. Archivované 2012-01-11 z originálu.
  8. ↑ Vojenská prevádzka letiska zmiešaného krídla Sliač zahájená [online]. Sliač: Zmiešané krídlo Sliač, 16.07.2010, [cit. 2011-04-22]. Dostupné online. Archivované 2012-01-11 z originálu.
  9. ↑ VRAŽDA, Daniel. Otvorili letisko, kde sa nedá pristáť [online]. Bratislava: Denník SME, 26.05.2010, [cit. 2011-04-22]. Dostupné online.
  10. ↑ a b c d e f Stíhačky majú na Sliači konkurenciu. Na letisko sa vrátili civilné lietadlá [online]. Bratislava: atlas.sk/dnes.sk, 16.6.2011, [cit. 2011-04-19]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  11. ↑ Poľskí piloti stíhačiek by chceli cvičiť na Slovensku [online]. Bratislava: Denník SME, 25.3.2012, [cit. 2012-03-25]. Dostupné online.
  12. ↑ Cvičenie Mace XIII úspešne ukončené [online]. Sliač: Zmiešané krídlo Sliač, 27.4.2012, [cit. 2012-05-04]. Dostupné online. Archivované 2015-09-23 z originálu.
  13. ↑ Pracovná skupina pre české Gripeny bude do konca mesiaca [online]. Petit Press, 22.09.2014, [cit. 2014-09-25]. Dostupné online.
  14. ↑ O budúcnosti civilného lietania na Sliači sa má rozhodnúť v lete [online]. bbonline.sk, 2020-04-30, [cit. 2020-05-31]. Dostupné online.
  15. ↑ http://bbonline.sk/z-letiska-sliac-buduce-leto-aj-do-dalsich-destinacii/
  16. ↑ http://airportsliac.eu/letovy-poriadok
  17. ↑ http://airportsliac.eu/clanok/41/zhodnotenie-charterovej-sezony-2014
  18. ↑ a b c RIMAJ, Števo. Ak štát nechce letisko, vezme ho župa. Pravda (Bratislava: PEREX), 28. 08 2013,  13,  200, s. 4. ISSN 1335-4050.
  19. ↑ Letisko Sliač ponúkne pravidelnú linku do Viedne [online]. profipilot.sk, 16. január 2012. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  20. ↑ a b c d e f Letisko Sliač chce opäť pravidelné lety [online]. Bratislava: Denník SME, 02.11.2011, [cit. 2012-01-08]. Dostupné online.
  21. ↑ Projekt pravidelnej linky Sliač – Viedeň – Svet pozastavený… [online]. Sliač: Letisko Sliač, [cit. 2012-03-25]. Dostupné online. Archivované 2014-02-22 z originálu.
  22. ↑ SLIAČ: Avizované zavedenie pravidelnej leteckej linky do Viedne padlo [online]. sme.sk, 2012-02-12, [cit. 2014-02-07]. Dostupné online.
  23. ↑ Po ročnom účinkovaní audítori opäť na Sliači [online]. Zvolen: Veliteľstvo vzdušných síl OS SR, 4.5.2012, [cit. 2012-05-04]. Dostupné online. Archivované 2015-09-23 z originálu.
  24. ↑ Zoznam letov [online]. Sliač: Letisko Sliač, [cit. 2012-03-28]. Dostupné online. Archivované 2012-05-11 z originálu.
  25. ↑ PORACKÝ, Marek. Sliač vyberá firmu na pravidelné lety [online]. Hospodárske noviny, 25.06.2012, [cit. 2012-06-28]. Dostupné online.
  26. ↑ a b VRAŽDA, Daniel. Číňania môžu dobudovať letisko Sliač [online]. Petit Press, 21.09.2012, [cit. 2012-09-23]. Dostupné online.
  27. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2009-12-25]. Dostupné online. Archivované 2012-03-05 z originálu.
  28. ↑ http://www.transport.sk/spravy/vodna-doprava/759-letisko-sliac-je-v-utlme-o-jeho-dalsom-rozvoji-rozhodnu-novi-akcionari.html
  29. ↑ a b Do najväčších leteckých dní zostáva sto dní [online]. Bratislava: Denník SME, 18.05.2011, [cit. 2011-05-18]. Dostupné online.
  30. ↑ Ukrajinskí letci predviedli obávanú kobru [online]. Bratislava: PEREX, 31.08.2013, rev. 2013-09-01, [cit. 2013-09-08]. Dostupné online.
  31. ↑ Obrazom: Letecké dni SIAF navštívilo takmer 100-tisíc ľudí [online]. webnoviny.sk, 01.09.2013, [cit. 2013-09-08]. Dostupné online.
  32. ↑ Best display Smik Trophy [online]. Banská Bystrica: Slovenská letecká agentúra, 10.09.2012, [cit. 2012-09-22]. Dostupné online. Archivované 2012-09-13 z originálu.
  33. ↑ Vo výzbroji USA je 76 bombardérov B-52, jeden z nich nájdete aktuálne na Sliači [online]. Banská Bystrica: Slovenská letecká agentúra, 30.08.2012, [cit. 2012-09-22]. Dostupné online. Archivované 2012-11-11 z originálu.
  34. ↑ a b GALKO, Ľubomír. Galko: Za rok sme rezort obrany stabilizovali a priviedli na historickú križovatku. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, rev. 2011-07-12, [cit. 2011-07-13].
  35. ↑ O nás [online]. Banská Bystrica: Slovenská letecká agentúra, 2012, [cit. 2012-09-22]. Dostupné online. Archivované 2012-10-06 z originálu.
  36. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2009-12-25]. Dostupné online. Archivované 2010-01-07 z originálu.
  37. ↑ Letisko Sliač od leta pre rekonštrukciu preruší prevádzku [online]. Denník SME, 02.04.2008, [cit. 2012-06-29]. Dostupné online.
  38. ↑ a b http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36521&idc=59041&lang=sk[nefunkčný odkaz]
  39. ↑ Štrukturálne fondy Európskej únie [online]. Sliač: Letisko Sliač, [cit. 2012-01-08]. Dostupné online. Archivované 2011-12-18 z originálu.
  40. ↑ Odovzdanie letiska Sliač, nový veliteľ Vzdušných síl [online]. Sliač: Zmiešané krídlo Sliač, 26.05.2010, [cit. 2011-04-22]. Dostupné online. Archivované 2012-01-11 z originálu.
  41. ↑ Na letisku Sliač bol vykonaný prvý civilný let po 2-ročnej výluke!!. Sliač: Letisko Sliač, [cit. 2011-04-19].
  42. ↑ a b http://zvolen.sme.sk/c/5155075/poslanci-suhlasili-s-prevodom-akcii-letiska-sliac.html
  43. ↑ a b c Výstavba nového terminálu na Letisku Sliač odštartovaná [online]. Sliač: Letisko Sliač, [cit. 2012-03-25]. Dostupné online. Archivované 2015-02-13 z originálu.
  44. ↑ a b Výstavba nového odletového terminálu na Letisku Sliač [online]. Sliač: Letisko Sliač, [cit. 2012-06-28]. Dostupné online. Archivované 2015-02-13 z originálu.
  45. ↑ ČTK. Štát dá 55 miliónov na modernizáciu letiska Sliač. Kvôli americkým stíhačkám. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-09-03. Dostupné online [cit. 2019-09-03]. ISSN 1336-1996.
  46. ↑ Zástupcovia BBSK rokovali s ministrami dopravy a obrany o budúcnosti Letiska Sliač [online]. bbonline.sk, 2020-05-13, [cit. 2020-05-31]. Dostupné online.
  47. ↑ Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica [online]. Banská Bystrica: Okresný súd Banská Bystrica, 01.01.2005, rev. 2011-04-20, [cit. 2011-04-23]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Letecký portál
Slovenský portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Letecká_základňa_Sliač&oldid=7893214“