Zložka (jazykoveda)
Zložka[Pozn. 1] je spojenie viacerých susedných písmen bez diakritiky na označenie jednej hlásky. Deje sa to buď len tým, že tieto litery stoja vždy vedľa seba (napr. slovenské ch [x]; anglické sh [š]; nemecké sch [š] či ie [í]), alebo niekedy aj tým, že majú podobu ligatúry, teda graficky sčasti splynú (napr. v niektorých jazykoch æ [ä]). Ako zložka sa niekedy označuje i spojenie viacerých susedných litier, ktoré majú iný význam spolu než obe tieto litery stojace samostatne (napr. slovenské di [ďi] v slove divadlo, kedy písmeno i).
Druhy
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa počtu písmen, ktoré zložku tvoria, sa rozlišujú:
- 2-písmenová zložka (digraf, digraféma) – napr. slovenské ch
- 3-písmenová zložka (trigraf, trigraféma) – napr. nemecké sch [š]
- 4-písmenová zložka (kvadrigraf/tetragraf, kvadrigraféma/tetragraféma) – napr. nemecké tsch [č]
- 5-písmenová zložka (pentagraf, pentagraféma) – napr. staršie nemecké tzsch [č]
Slovenčina
[upraviť | upraviť zdroj]Zložky v užšom zmysle existujú v slovenčine tri: dz, dž a ch. Tieto zložky sa podľa Pravidiel slovenského pravopisu (PSP) považujú za súčasť slovenskej abecedy (na rozdiel napríklad od dvojhlások ia, ie, iu). Od roku 1991 sa navyše v PSP výslovne uvádza, že sa v slovenčine zložka považuje za jedno písmeno, kým do roku 1991 sa v PSP síce zložky, tak ako dnes, uvádzali ako samostatné položky slovenskej abecedy, ale z textu nebolo jednoznačne určiteľné, či sa považujú za jedno alebo dve písmená (text skôr vyznieval v prospech dvoch písmen). Aj v ostatnej odbornej a vzdelávacej literatúre sa v rozpore s aktuálnym znením PSP niekedy vyskytuje názor, že sa slovenská zložka považuje za dve samostatné písmená (grafémy).[3][4][5]
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Iné názvy:(písmenový) zložený graf, (písmenový) multigraf, (písmenová) zložená graféma, (písmenová) multigraféma, staršie i spriažka[1] a sprežka[2]. Slovo písmenový je tu uvádzané preto, lebo pojmy zložený graf/multigraf sú často (a pojmy zložená graféma/multigraféma niekedy [porov. aj nejasnosť definície v článku graféma ]) definované širšie v tom zmysle, že zahŕňajú nielen spojenia litier (písmen bez diakritiky), ale aj spojenia litier a diakritických či interpunkčných znamienok. Naopak pojmy zložka, digraf, digraféma atď. sú obyčajne definične obmedzené len na litery.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ spriažka. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok IV. s – u. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1964. 760 s. Dostupné online. S. 205.
- ↑ sprežka. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok I. A – D. Bratislava–Praha : Litevna, 1932. 344 s. S. 210.
- ↑ Pravidlá slovenského pravopisu. vydania z rokov 2000, 1991, 1971, 1953.
- ↑ Jazyková poradňa : V škole sme druhákov učili, že dz, dž, ch sa skladajú z dvoch písmen, t. j. napr. v slove chyba sú 4 hlásky, ale 5 písmen. Teraz sa v niektorých učebniciach uvádza, že dz, dž, ch sú samostatné písmená a napríklad v slove chyba sú 4 hlásky zapísané 4 písmenami. Takýto výklad som našla aj na Vašej stránke. Ako to mám učiť v škole? [online]. Bratislava: Petit Press, [cit. 2021-04-11]. Dostupné online.
- ↑ graféma. In: Encyklopédia jazykovedy, Bratislava: Veda, 1993, S. 159
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Pravidlá slovenského pravopisu. 3. upr. a dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2000. 590 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0655-4. S. 25.
- graféma. In: Pyramída
- graféma. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 158 – 159.
- ULIČNÝ, O. K fonologickým rysům českého pravopisu 2012 [1] S. 93-94
- digraféma; trigraf; ligatúra. In: ŠALING, (Poznámka: V hesle ligatúra je prevzatý text z Peciarovho Slovníka slovenského jazyka, v ktorom je nesprávne „ligatúra“ úplne stotožnená so „zložkou“, čiže s digrafom)
- digraf. In: Slovník cudzích slov : akademický. 2. dopl. a upr. slovenské vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005. 1054 s. Dostupné online. ISBN 80-10-00381-6.
- trigraf. In: Slovník cudzích slov : akademický. 2. dopl. a upr. slovenské vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005. 1054 s. Dostupné online. ISBN 80-10-00381-6.
- digraf. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 116.
- digraf; ligatura; graf; graféma. in: ESČ