Preskočiť na obsah

Trulánsky koncil

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Trullská synoda)
Trulánsky koncil

Trulánsky koncil v ruskej Ilustrovanej kronike Ivana Hrozného
Dátum691 –
692
Predchodca III. carihradský II. nicejský Nástupca
Koncil uznáva/-júPravoslávna cirkev
Koncil zvolalJustinián II.
byzantský cisár
Počet účastníkov215 biskupov, bez účasti Západu
Dokumenty102 kánonov

Trulánsky koncil[1][2][3] (ďalšie názvy pozri nižšie) bol cirkevný koncil uskutočnený v rokoch 691/692 v Konštantínopole. Koncil bol zvolaný byzantským cisárom Justiniánom II. a jeho cieľom malo byť doplnenie disciplinárnych kánonov k rozhodnutiam predchádzajúcich dvoch ekumenických koncilov (Druhý konštantínopolský a Tretí konštantínopolský koncil). Pravoslávnou cirkvou je považovaný za súčasť 6. ekumenického koncilu (Tretí konštantínopolský koncil), Katolícka cirkev ho považuje za miestny koncil byzantskej cirkvi,[4] ktorý na Západe nikdy nebol plne akceptovaný, pretože odmietol niektoré západné zvyky (kňazský celibát,...). Koncil sa významným spôsobom zaslúžil o dnešnú podobu kánonického práva Pravoslávnej cirkvi.[5][1][6]

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • názvy končiace na -ánsky(/a): Trul(l)ánsky koncil[1][7], Trul(l)ánsky snem[8][9], Trul(l)ánska synoda[1][10][11] (písané aj s malým t)

Zriedkavo označované aj číslovkou druhý(/á), pretože v tej istej kupolovitej sále sa konal aj Tretí konštantínopolský koncil.[20][21][10][4][22]

  • názvy obsahujúce slovo Trullo: koncil v Trullo,[23], koncil in Trullo[5], synoda in Trullo[24]
  • piatošiesty snem[25], piatošiesty všeobecný snem[26]
  • Quinisextový koncil[27]

latinské názvy:

  • Concilium Trullanum[1], Concilium Quinisextum[4]
  • Quinisext[4], Quinisextum[5]

grécke/z gréčtiny prevzaté názvy:

  • Πενθέκτη Σύνοδος (prepisy: Penthekté Synodos, Penthekti Synodos)
  • Penthekte[27]

Názvy obsahujúce slovo alebo deriváty slova „Trullo“ sa viažu k miestu konania - klenutý kupolový zasadací sál (τρούλ(λ)ος – trul(l)os) v cisárskom paláci.

Názvy obsahujúce slovo alebo deriváty slov „Quinisext“ a „Penthekte“ sa viažu k príčine zvolania koncilu – koncil mal doplniť ustanovenia 5. a 6. ekumenického koncilu. (v preklade Piaty-Šiesty koncil).[5]

Priebeh a ustanovenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Keďže piaty a šiesty ekumenický koncil nevypracovali disciplinárne kánony, zvolal cisár Justinián II. v roku 691 nový koncil. Koncil sa uskutočnil v kupolovitej sále cisárskeho paláca v Konštantínopole a zúčastnilo sa ho 215 biskupov. Predstavitelia západnej (latinskej) cirkvi sa koncilu oficiálne nezúčastnili, hoci na koncile bol prítomný biskup Bazil z Gortyny, ktorý jurisdikčne podliehal pápežovi, a ktorý sa (avšak nelegálne) prehlásil za pápežského legáta. Koncil prejednával záležitosti kresťanských mravných zásad pre klerikov i laikov, cirkevnú správu a otázky rítu.[24]

Výsledkom koncilu bolo 102 kánonov, v ktorých sa výrazne prejavili rozdiely medzi Východnou (byzantskou) a Západnou (latinskou) cirkvou. Mnohé z kánonov boli priamo namierené proti tradícii a právu kresťanov jurisdikčne podriadených pápežovi. Byzantská cirkev napr. odmietla povinný celibát kňazov, držanie pôstu v soboty, či požívanie mlieka a vajec počas Veľkého pôstu. Pápež Sergius I. odmietol kánony prijať, a preto neboli na latinskom Západe nikdy plne akceptované.[28][p. 1]

Koncil potvrdil privilegované postavenie konštantínopolského patriarchu. Z hľadiska disciplinárnych kánonov pre klerikov sa zaoberal: simóniou, odevom kléru, kláštormi a vysviackou klerikov. Medzi ďalšie témy patrili napr. otázky prostitúcie, prepustenia otrokov, či umelecké stvárnenie Boha. Zobrazovanie Ježiša Krista bolo obmedzené len na ľudskú podobu[6] (kým na Západe bol zobrazovaný aj napr. ako Baránok Boží). Kánony koncilu sa stali súčasťou Zbierky Trulánskeho koncilu (Collectio Trullana) a platia pre Pravoslávnu cirkev dodnes.[1]

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Výsledky koncilu/synody bývajú niekedy chybne citované aj ako výsledky 6. ekumenického koncilu a ako také sa im zrejme dostalo čiastočného (nepriameho) uznania pápeža Hadriána I., pozri Trullan Synod. In: The Oxford Dictionary of the Christian Church. Ed. Frank Leslie Cross, Elizabeth A. Livingstone. 3rd. ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. 1786 s. ISBN 019211655X, 9780192116550. S. 1644 a Quinisext Council (or Trullan Synod) In: CANER, Daniel F. The Cambridge Dictionary of Christianity. Ed. Daniel Patte. 1. vyd. Cambridge : Cambridge University Press, 2010. ISBN 978-0-521-52785-9, 978-0-521-82096-7. S. 1039

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e f VLADÁR, Vojtech. Dejiny cirkevného práva. Praha : Leges, 2017. ISBN 978-80-7502-238-7. S. 82, 116, 122, 263.
  2. ↑ Pavol VI. Sacerdotalis caelibatus. Encyklika o kňazskom celibáte [online]. Preklad Marta Jedličková. Bratislava: Konferencia biskupov Slovenska, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online.
  3. ↑ Ekumenický aspekt života a diela profesora Mikuláša Russnáka (1878 – 1954) v kontexte súčasného medzináboženského dialógu. Ed. Andrej Slodička, Monika Slodičková. Prešov : Vydala Prešovská univerzita v Prešove, Gréckokatolícka teologická fakulta, 2010. ISBN 978-80-555-0241-0. S. 40.
  4. ↑ a b c d Council in Trullo. In: Catholic Encyclopedia [online]. New York: Robert Appleton Company, [cit. 2020-07-30]. S. 311 – 312. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d Církevní koncily a synody. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 116.
  6. ↑ a b TRULO, COUNCIL IN. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 2126 – 2127.
  7. ↑ Divadelní revue: 1989. Praha : Academia, 1989. ISBN 978-80-200-0122-1. S. 34, 36.
  8. ↑ ŠPIRKO, Jozef. Cirkevné dejiny. Sv. 1. Turčiansky svätý Martin : Neografia, 1943. [Cit. 2020-07-30]. Dostupné online.
  9. ↑ Časopis katolického duchovenstva. Praha : Karel Vinařický, 1921. S. 31.
  10. ↑ a b Slovanské štúdie. Zv. 1. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1994. ISBN 978-80-85665-57-4. S. 44.
  11. ↑ Slovenská archivistika. Zväzok 39 – 40. Bratislava : Slovenská archívna správa, 2004. S. 124.
  12. ↑ Časopis pro slovanskou filologii. Praha : České grafické Unie, 2008. S. 456.
  13. ↑ Hlídka. Brno : Nákladem Občanské tiskárny, 1902. S. 423.
  14. ↑ NOVÝ, Rostislav. Slavníkovci ve středověkém písemnictví. Praha : Vyšehrad, 1987. S. 385.
  15. ↑ BIEDERMANN, Hans. Lexikón symbolov. Bratislava : Obzor, 1992. ISBN 978-80-215-0217-8. S. 31.
  16. ↑ DRAHOMÍR, Suchánek; VÁCLAV, Drška. Církevní dějiny: Antika a středověk. Praha : Grada Publishing, 2013. ISBN 978-80-247-3719-5. S. 109.
  17. ↑ ŠKOVIERA, Andrej. Svätí slovanskí sedmopočetníci. Bratislava : Slovenský komitét slavistov. Slavistický ústav Jána Stanislava, 2010. ISBN 978-80-85581-49-2. S. 73.
  18. ↑ ŠPERA, A. M. Z dejin cirkve. Chicago : Slovenské socialistické nakladateľské društvo, 1910. S. 50.
  19. ↑ SOLOVJOV, Vladimir Sergejevič. Rusko a univerzálna cirkev. Bratislava : Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2000. ISBN 978-80-968477-4-7. S. 37.
  20. ↑ Celibát. In: iencyklopedie.cz [online]. [Cit. 2020-07-30]. Dostupné online.
  21. ↑ Celibát [online]. Revue Theofil, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online. Archivované 2020-08-06 z originálu.
  22. ↑ STICKLER, Cardinal Alphonso. The Case for Clerical Celibacy: Its Historical Development and Theological Foundations. San Francisco : Ignatius Press, 1995. ISBN 978-0-89870-533-1. S. 70.
  23. ↑ Časopis pro výzkum Slovenska a Podkarpatské Rusi (Bratislava: Učená spoločnost Šafařikova), 1935, roč. IX., s. 334.
  24. ↑ a b ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. ISBN 80-200-0454-8. S. 104, 494.
  25. ↑ Justinián II. Rinotmétos. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online.
  26. ↑ BOUMIS, Panagiotis I. Kanonické právo Pravoslávnej cirkvi. Preklad Georgios Pan Kountouris. 1. slovenské vyd. Prešov : Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 1997. Z gr. originálu Kanonikon Dikeion. ISBN 80-88885-21-3. S. 35.
  27. ↑ a b ZAVIŠ, Monika. Teoretické východiská postojov k interrupcii a prax u prvotných kresťanov. Testimonia theologica (Bratislava: Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave), 2014, roč. VIII, čís. 2, s. 180. Dostupné online [cit. 2020-07-30]. ISSN 1337-6411.
  28. ↑ Quinisext Council. In: Encyclopedia Britannica [online]. Encyclopedia Britannica, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trulánsky_koncil&oldid=7887315“