Preskočiť na obsah

Vanské jazero

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Van Gölü)
Vanské jazero
jazero tektonického pôvodu v Turecku
Satelitná snímka jazera Van a Arménska vysočina, 15. novembra 2022, šírka obrazu je asi 168 kilometrov
Štát Turecko Turecko
Miesto ostrov Ahtamar
Nadmorská výška 1 640 m n. m.
Súradnice 38°38′00″S 42°49′00″V / 38,633333°S 42,816667°V / 38.633333; 42.816667
Dĺžka 80 km
Šírka 120 km
Hĺbka priemerne 140 m, najhlbší bod 451 m
Povodie 15 000 km² (1 500 000 ha)
Rozloha 3 755 km² (375 500 ha)
Poloha jazera v rámci Turecka
Poloha jazera v rámci Turecka
Wikimedia Commons: Lake Van
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vanské jazero (iné názvy pozri nižšie) je najväčšie jazero v Turecku. Nachádza vo východnej Anatólii (Malej Ázii), neďaleko hraníc s Iránom.[1] Leží v nadmorskej výške vyše približne 1 640 m n. m., vo východnej časti krajiny, v Arménskej vysočine pod vrchom Ararat.[2]

Je tektonického pôvodu (sopečné jazero) a bezodtokové. Voda v ňom je slaná[3], dosahuje však nižšiu salinitu než iné turecké jazerá. Do jazera sa vlievajú viaceré rieky.[4] Hladina jazera rôzne klesá a stúpa, v dôsledku čoho sa mení aj jeho rozloha[4]: napr. 3 574 km²[2] či 3 738 km²[5]. Priemerná hĺbka je vyše 140 m[5], no v najhlbších oblastiach dosahuje 451 m.[2][6]

Jazero vzniklo prehradením rieky lávovým prúdom.[5] Nachádza sa v ňom viacero ostrovov. Ostrov Ahtamar bol od 10. do konca 19. storočia náboženským strediskom Arménskej cirkvi[6] a územie jazera bolo historicky dlhodobo obývané Arménmi. Na brehu jazera leží rovnomenné turecké mesto.[6]

Po jazere medzi pobrežnými mestami premáva pravidelná osobná lodná doprava; v Tuğ na juhozápadnom pobreží sa nachádza malá lodenica.[1]

Jazero dalo názov plemenu mačiek, ktoré bolo vyšľachtené v oblasti okolo neho (turecká van).[7]

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • slovenské: Vanské jazero[8][2][3] (toto je normovaný názov), Van[9][10]
  • turecké: Van Gölü[2] (Tento turecký názov je odvodený od názvu hlavného mesta Urartského kráľovstva, ktoré prekvitalo na východnom brehu jazera medzi 10. až 8. storočím pred Kristom.[1])
  • arménske: v súčasnosti Վանա լիճ - Vana lič[11], v minulosti Տոսպ - Tosp[12][4]
  • starogrécke: Θωσπῖτις - Thóspitis[13][11] (prepis napr. podľa PSP); názvy susedného jazera Erçek niekedy zamieňané s jazerom Van: Ἄρσισσα – Arsissa, Ἄρσησσα – Arséssa, Ἀρσηνή – Arséné[13][14][15]
  • latinské: Thospites lacus, Thospitis lacus, Thespites lacus, Vanus lacus, Vastanus lacus, Vasparacus lacus, Ibanum mare[11][16], Arsissa palus[17][1][4]
Pohľad z Ayanis, Turecko

Jazero

[upraviť | upraviť zdroj]

Vanské jazero je najväčšie jazero v Turecku. Jazero má takmer trojuholníkový tvar a leží v uzavretej kotline.[1] Nachádza sa v nadmorskej výške vyše 1 640 m n. m. vo východnej časti krajiny, v Arménskej vysočine pod vrchom Ararat.[2] Je tektonického pôvodu a bezodlokové. Povodie jazera Van presahuje 15 000 km² a tvorí najväčšiu vnútrozemskú panvu Turecka okrem centrálnej anatólskej oblasti.[1]

Pohľad z východného okraja krátera Nemrut Dağı smerom k jazeru Van, Turecko

Jazero sa člení na dve časti. Severná časť je oveľa plytšia a od hlavnej časti ju delí úzky priechod. V južnej časti hĺbka bežne presahuje 100 metrov. Brehy jazera Van sú prevažne strmé a lemované útesmi. Južný breh je kľukatý a erodovaný. V jazere sa nachádza množstvo ostrovov. Najväčším je Gadiru, ktorý leží na severe. Vo východnej časti leží Carpanak, na juhu Ahtamar a Atrek.[1]

Jazero vzniklo niekedy počas pleistocénu), keď sa prúd lávy zo sopky Nemrut rozšíril takmer 60 km cez juhozápadný koniec panvy a zablokoval odvodnenie oblasti do rieky Murat (prítok Eufratu).[1]

Voda

[upraviť | upraviť zdroj]
Zima na jazere Van

Do jazera sa vlievajú viaceré rieky[4]: najmä Bendimahi a Zilan na severe, a riekami Karasu a Micinger z východu. Značnú časť vody mu prináša dážď a roztopená voda z hôr.[1] Voda v ňom je slaná[3], dosahuje však nižšiu salinitu než iné turecké jazerá (13%[6]/22%[18]), čo vedie k hypotézam, že je spojené podzemnou cestou s riekou Tigris[4]. Najhojnejšie soli v jazere sú uhličitan sodný a síran sodný. Brakické vody nie sú vhodné ani na pitie, ani na zavlažovanie.[1]

Hladina jazera rôzne klesá a stúpa, v dôsledku čoho sa značne mení aj jeho rozloha[4]: napr. 3 574 km²[2] či 3 738 km²[5]. Priemerná hĺbka je vyše 140 m[5], no v najhlbších oblastiach dosahuje 451 m.[2][6] V najširšom bode viac ako 119 km dĺžku.[1] pH vody je 9,8.[18]

Hladina je najnižšia počas zimných mesiacov a začína stúpať na jar, keď sa v okolitých horách topí sneh. Na najvyššiu úroveň sa hladina vyšplhá v júli. Počas zimy sa povrch rýchlo ochladí a severná časť jazera občas zamrzne. Zamrznutiu celého jazera bráni jeho vysoká slanosť.[1]

Fauna a flóra

[upraviť | upraviť zdroj]

Jediným známym druhom ryby v jazere je endemický druh Chalcalburnus tarichi.[18] Ryby migrujú medzi množstvom sladkovodných prítokov, ktoré zásobujú jazero.[18]

História

[upraviť | upraviť zdroj]
Ostrov Ahtamar, arménsky kostol svätého kríža

Na východnom brehu jazera ležalo urartské mesto Tušpa.[19]

Jazero spomínajú viacerí starovekí autori, hoci niekedy bolo zamieňané s inými (napr. Strabón 11,14,8). Podľa antických autorov bolo jazero natoľko slané, že v ňom žil len jeden druh ryby (belicky), pričom aj ten obýval iba územia pri prítokoch riek.[19]

V stredoveku patrilo územie v okolí jazera k centrám arménskeho kultúrneho života. Na ostrove Ahtamar (iné názvy: Agtamar, Achtamar, Agthamar[4], Aghthamar[20]) dodnes ležia ruiny arménskej Katedrály Svätého Kríža.

Pred zánikom Osmanskej ríše ležalo vo vanskom a bitlískom vilájate.[4]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Sopka Nemrut Dağı (3050 m), pohľad na jazero Van
    Sopka Nemrut Dağı (3050 m), pohľad na jazero Van
  • Ostrov Ahtamar na jazere Van s Katedrálou Svätého Kríža
    Ostrov Ahtamar na jazere Van s Katedrálou Svätého Kríža
  • Trajekt na jazere Van
    Trajekt na jazere Van
  • Arménsky kláštor Ktuc z 15. storočia na jazere Van
    Arménsky kláštor Ktuc z 15. storočia na jazere Van
  • Pohľad na ostrov Ahtamar v máji 2015
    Pohľad na ostrov Ahtamar v máji 2015
  • Ostrov Ahtamar na jazere Van s Katedrálou Svätého Kríža
    Ostrov Ahtamar na jazere Van s Katedrálou Svätého Kríža
  • Ostrov Ahtamar je druhým najväčším ostrovom zo štyroch ostrovov v jazere Van. Jeho najvyšší bod je 1 912 metrov nad morom.
    Ostrov Ahtamar je druhým najväčším ostrovom zo štyroch ostrovov v jazere Van. Jeho najvyšší bod je 1 912 metrov nad morom.
Panoráma Jazera Van a ostrova Ahtamar s arménskou Katedrálou Svätého Kríža
Panoráma Jazera Van a ostrova Ahtamar s arménskou Katedrálou Svätého Kríža

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e f g h i j k l Lake Van. In: Encyclopaedia Britannica [online]. Britannica, 2023-11-01, [cit. 2023-12-29]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c d e f g h Vanské jazero. In: Malá slovenská encyklopédia. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 80-85584-12-3. S. 765.
  3. ↑ a b c Anatólia. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 1. A – Belk. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 1999. ISBN 80-224-0554-X. S. 235.
  4. ↑ a b c d e f g h i Vanské jezero. In: Ottův slovník naučný: Illustrovaná encyklopædie obecných vědomostí. Díl 26. U – Vusín. Praha : J. Otto, 1907. S. 400.
  5. ↑ a b c d e Vanské jazero. In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch M-Ž. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 80-969159-4-0. S. 591.
  6. ↑ a b c d e Van. In: Universum: Všeobecná encyklopedie. 10. díl: U – Ž. Praha : Odeon, 2001. ISBN 80-207-1071-X. S. 124.
  7. ↑ ŠANDA, M. Turecká kočka van. Naše kočky, 2002, roč. 6, čís. 11, s. 18 – 19. ISSN 1211-6270.
  8. ↑ Názvy geografických objektov z územia mimo SR [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2022-01-05, [cit. 2023-12-29]. Dostupné online.
  9. ↑ BUKOVENOVÁ, K. Zemepis sveta - veľká rodinná encyklopédia. Bratislava: Slovart. cca 2003. ISBN 8071457795. S. 145
  10. ↑ SOLANOVÁ, Ľ. Egypťania a prvé civilizácie - pozoruhodné archeologické objavy. Bratislava: Ikar. 2001. ISBN 8055101035. S. 145
  11. ↑ a b c Thospitis Limne [online]. pleiades.stoa.org, [cit. 2024-01-05]. Dostupné online.
  12. ↑ HEWSEN, R. H. Maps of Historical Armenia (4th-6th Centuries). S. 64 [1]
  13. ↑ a b Thospitis Limne. In: Der Neue Pauly [online]. referenceworks.brillonline.com, [cit. 2024-01-05]. Dostupné online.
  14. ↑ BAUMGARTNER. Arsissa. In: Paulys Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft. Ed. Georg Wissowa, Wilhelm Kroll et al. Halbband 3. Apollon – Artemis. Stuttgart : Metzler, 1895. S. 1290.
  15. ↑ Arsissa/Aretissa (lake) [online]. pleiades.stoa.org, [cit. 2024-01-05]. Dostupné online.
  16. ↑ Graesse, Johann Georg Theodor / Benedict, Friedrich: Orbis latinus, Lexikon lateinischer geographischer Namen des Mittelalters und der Neuzeit, Großausg. / bearb. und hrsg. von Helmut Plechl ..., Bd.: 3, N - Z, Braunschweig, 1972 [2]
  17. ↑ Historic Maps of Armenia. The Cartographic Heritage. Revised and Abridged. London 2014. S. 81 [3]
  18. ↑ a b c d DANULAT, Eva; KEMPE, Stephan. Nitrogenous waste excretion and accumulation of urea and ammonia in Chalcalburnus tarichi (Cyprinidae), endemic to the extremely alkaline Lake Van (Eastern Turkey). Fish Physiology and Biochemistry, 1992, roč. 9, čís. 5/6, s. 377 – 386.
  19. ↑ a b OLSHAUSEN, Eckart. Thospitis Limne. In: Brill's New Pauly: Encyclopaedia of the Ancient World. Volume 14. Sym – Tub. Leiden, Boston : Brill, 2009. ISBN 978-90-04-14219-0. S. 600.
  20. ↑ KOŠŤÁLOVÁ, Petra. Arméni. In: GEBELT, Jiří, a kol. Ve stínu islámu: Menšinová náboženství na Blízkém východě. Praha : Vyšehrad, 2017. ISBN 978-80-7429-844-8. S. 142.

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • KOŠŤÁLOVÁ, Petra (ed.). Arménské kroniky od jezera Van: 16. – 18. století. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2011. 288 s. (Pro Oriente; zv. 14.) ISBN 978-80-87378-17-5.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vanské_jazero&oldid=7853018“