Čerešňa višňová
| Čerešňa višňová | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Čerešňa višňová (iné názvy pozri nižšie; lat. Cerasus vulgaris, synonymá: Prunus vulgaris, Cerasus cerasus, Prunus cerasus, Cerasus hortensis, Cerasus acida, Cerasophora acida[1]) je ovocný strom či ker z čeľade ružovité (Rosaceae), zaraďovaný do rodu slivka (Prunus) alebo do rodu čerešňa (Cerasus). Plod sa nazýva višňa.
Slovenské názvy
[upraviť | upraviť zdroj]Slovenské názvy rastliny sú: čerešňa višňová[1][2], višňa[1][2][3], višňa obyčajná[4], zriedkavo: čerešňa obyčajná[5][6]; historicky aj višeň[7] či slivoň Višeň[8].
Popis
[upraviť | upraviť zdroj]Višňa pochádza pravdepodobne z juhovýchodnej Európy a Ázie. Človek ju postupne rozšíril do celého sveta. Rastie v miernom podnebí.
Višňa dorastá do výšky 10 metrov. Koruna stromu je guľovitá alebo kužeľovitá. Postranné vetvičky sú tenké a previsnuté, listy sú striedavé, lesklé a jemne vajcovité. Kvety sú biele, vyzerajú rovnako ako u čerešne. Kvitne v apríli alebo v máji, u väčšiny dnešných odrôd sú kvety samoopelivé.
Plodom je červená alebo tmavo červená kôstkovica, na pohľad vyzerá rovnako ako čerešňa. Višňa plodí iba na jednoročných výhonkoch, ktoré po zbere vyhoľujú. Pre pravidelnú úrodu je nutný každoročný zmladzovací rez. Plody dozrievajú od júna do augusta.
Najčastejšie pestované skupiny višní
[upraviť | upraviť zdroj]- Kyselky - Sú tmavé višne srdcovitého alebo sférického tvaru.. Majú tmavú šťavu, ktorá silne farbí. Ich chuť je kyslastá alebo trpko kyslá. Sú vhodné hlavne na spracovanie - Likéry, pečenie, kompóty, marmelády.
- Amarelky Ľahko sploštené višne s nefarbiacou šťavou. majú kyslú chuť. Šupka je červená alebo žltočervená.
- Sladkovišne Tmavé višne s farbiacou šťavou. Chuť majú sladkú. Sú vhodné hlavne na priamu konzumáciu.
Množenie
[upraviť | upraviť zdroj]Višne sa množia najčastejšie očkovaním. U višní je možné založiť buď dutú korunu alebo korunu s terminálom.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Flóra Slovenska. Ed. Lýdia Bertová. Vyd. 1. Zväzok IV/3 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Rosales. Bratislava : Veda, 1992. 566 s. ISBN 80-224-0077-7. S. 513 a nasl.
- ↑ a b čerešňa. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg).
- ↑ višňa. In: Slovenský náučný slovník : príručná encyklopedia vedomostí v troch dieloch. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok III N – Ž. Bratislava; Praha : Litevna, 1932. 348 s. S. 306.
- ↑ višňa. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok V. v – ž. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1965. 848 s. Dostupné online. S. 107.
- ↑ prievidza.sk, [cit. 2019-12-31]. Dostupné online.
- ↑ secovskapolianka.sk, [cit. 2019-12-31]. Dostupné online. Archivované 2020-10-22 z originálu.
- ↑ višeň. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
- ↑ REUSS: Května Slovenska čili opis včech jevnosnubných na Slovensku.. 1853. S. 131
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čerešňa višňová
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Čerešňa višňová
|
Tento článok týkajúci sa botaniky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |