Vianočný stromček
O hviezdokope pozri Vianočný stromček (hviezdokopa).
Vianočný stromček (iné názvy: vianočný strom, pre ruské prostredie: jolka, nárečovo: jezuľan, polazník, kriskindl, kriskindel, kriskindla, podľažnik, krispán, strom(č)ek, májik, na Dolnej zemi aj kračúnski strom, drevo, borovka, na severných Kysuciach aj polažnička aj vianočná jedlička) je ozdobený strom ako jeden zo symbolov Vianoc. Zdobí sa na Štedrý deň. Je to novodobá forma prastarého všeľudského symbolu života a prosperity, zelene.[1] Od 20. storočia sa pod stromček kladú aj vianočné darčeky. Pod stromčekom je vždy položený tradičný betlehem s jezuliatkom, pastiermi, ovečkami v maštaľke, ktorý je vyrobený tradične z papiera, v bohatších rodinách bol aj vyrezavaný celý z dreva či s keramickými soškami.
Vianočné stromčeky vo svete
[upraviť | upraviť zdroj]Ozdobené vetvičky rozdávali aj koledníci. V niektorých krajinách sa zavesoval nad štedrovečerný stôl malý stromček, zavesený špičkou dolu.
V mestách mal vianočný stromček estetickú funkciu, v roľníckej kultúre v zmysle celkového charakteru štedrovečernej obradovosti prosperitnú a ochrannú funkciu (napr. sa ihličie podkladalo pod sliepky a podobne).
Tradícia ozdobovania stromčekov pochádza z nemeckých miest. Stromček sa najprv nezdobil sviečkami. Jedna z prvých správ o ozdobenom a osvetlenom vianočnom stromčeku v miestnosti je v brémskej kronike z roku 1570. Ozdobené vianočné stromčeky sa najskôr nachádzali v cechovných a remeselníckych domoch. Do súkromných priestorov začali prenikať až v polovici 17. storočia. V 18. a 19. storočí sa rozšírili aj do iných štátov. Najprv sa ujali v mestách, neskôr na vidieku.
Zdobenie vianočných stromčekov spočiatku prijímali viac protestanti ako katolíci. Katolícka cirkev považovala tento zvyk za pohanský. Toto tvrdenie bolo čiastočne založené na pravde. Germánske kmene vraj tak kedysi pri zimnom slnovrate týmto spôsobom uctievali boha Wotana. Podobne aj Kelti ozdobenými stromčekmi alebo vetvami uctievali boha Slnka a jeho večný život.
Vianočné stromčeky na Slovensku[1]
[upraviť | upraviť zdroj]Na Slovensko (kde nadviazali na starší zvyk ozdobovať budovy zelenými vetvičkami a prútmi) začali vianočné stromčeky prenikať do miest koncom 18. storočia z Nemecka a Rakúska, do roľníckej kultúry od konca 19. do 30. rokov 20. storočia, na severovýchodné Slovensko neskôr. Začiatkom 20. stor. sa pod stromček začali dávať darčeky pre členov rodiny. Okrem vianočného stromčeka sa do polovice 20. stor. zachovali v tradícii aj staršie obradové predmety, napríklad posledný snop, slamený stromček a podobne. Vianočný stromček sa v súčasnosti ponecháva v dome obyčajne do Troch kráľov.
Na vianočný stromček sa tradične priväzovali červené jabĺčka (ku kmeňu na najhrubšie konáre) a zdobil sa vlašskými orechmi obalenými v ligotavom papieri.
Na vianočný stromček sa nakoniec vždy tradične vešal ligotavý staniol nastrihaný na tenké dlhé prúžky, ako pripomienka betlehemskej slamy.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Botík, Ján; Slavkovský, Peter, edi. (1995), „vianočný stromček“, Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, 2, Bratislava: Veda, str. 301
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku vánoční stromek na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vianočný stromček
