Vladimir Jevgenievič Krutov

	Vladimir Jevgenievič Krutov
	ruský hokejista
Narodenie	1. jún 1960; Moskva, Rusko
Úmrtie	6. jún 2012 (52 rokov); Moskva, Rusko
Podpis
Odkazy
Commons	Vladimir Jevgenievič Krutov
	Biografický portál

Vladimir Jevgenievič Krutov (rus. Владимир Евгеньевич Крутов; * 1. jún 1960, Moskva, Rusko – † 6. jún 2012, Moskva) bol ruský hokejista.

V sovietskej reprezentácii bol členom legendárnej a obávanej päťky spolu s Larionovom, Makarovom, Fetisovom a Kasatonovom. Túto formáciu prezývali Green Line^[1] podľa farby tréningových tričiek. Mnohými bol považovaný za najlepšie ľavé krídlo 80. rokov (napr. Haškom v jeho knihe Chytám svoj život). V ZSSR hral rovnako ako jeho 4 spoluhráči za tím CSKA Moskva. V sezóne 1989/1990 hral v NHL za tím Vancouver Canucks.

Dlhodobo holdoval alkoholu čo si vybralo svoju daň. Dva dni po svojich 52. narodeninách musel byť hospitalizovaný a po piatich dňoch zomrel.^[2]^[3]

Úspechy

Počas svojej úspešnej kariéry vyhral dvakrát zimné olympijské hry, päťkrát majstrovstvá sveta a raz Kanadský pohár. Vyhral viackrát aj juniorské majstrovstvá sveta, kde sa doteraz ako jediný v histórii stal dvakrát po sebe najproduktívnejším hráčom. Kanadské bodovanie, alebo trofej pre najlepšieho strelca vyhrával aj medzi dospelými.

V roku 2010 bol uvedený do Siene slávy.^[3]

Referencie

↑ eurohockey.com Best left winger of the 80s burned out in NHL
↑ Legendární ruský hokejista Vladimír Krutov zemřel
↑ ^a ^b Vladimir Krutov, Soviet ice hockey legend, dead at 52 [online]. Toronto Star, [cit. 2012-06-06]. Dostupné online.

Externé odkazy

Biografické informácie a štatistiky na NHL.com, alebo Eliteprospects.com, alebo Eurohockey.com, alebo Hockey-Reference.com, alebo The Internet Hockey Database

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vladimir Krutov na českej Wikipédii.

[euro-1] urohockey.com Best left winger of the 80s burned out in NHL

[2] Legendární ruský hokejista Vladimír Krutov zemřel

[ToSt-3] Vladimir Krutov, Soviet ice hockey legend, dead at 52 [online]. Toronto Star, [cit. 2012-06-06]. Dostupné online.

[1]

[2]

[3]