Preskočiť na obsah

Vojenská spravodajská služba (Slovensko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Vojenská spravodajská služba bola špeciálna tajná služba, ktorá plnila úlohy spravodajského zabezpečenia obrany Slovenskej republiky v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rozsahu ustanovenom zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov a Štatútom Vojenského spravodajstva. Podľa zákona schváleného Národnou radou v septembri 2012 sa od januára 2013 VSS zlúčila s Vojenským obranným spravodajstvom a vytvorila jednu vojenskú spravodajskú službu s názvom Vojenské spravodajstvo. Kabinet sa okrem tohto kroku zaviazal "zamedziť úniku utajovaných materiálov a zabezpečiť rast dôveryhodnosti tajných služieb", na čo pripravuje ďalší zákon.[1]

Vojenská spravodajská služba získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie:

  • o aktivitách, ktoré vznikajú v zahraničí a smerujú proti suverenite, zvrchovanosti, územnej celistvosti a obranyschopnosti Slovenskej republiky,
  • dôležité na zabezpečenie obrany Slovenskej republiky o činnosti ohrozujúcej ústavné zriadenie, zvrchovanosť, územnú celistvosť a obranyschopnosť Slovenskej republiky,
  • o aktivitách cudzích spravodajských služieb, terorizme, skutočnostiach spôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť vojensko-hospodárske záujmy Slovenskej republiky, ohrození alebo úniku údajov obsahujúcich utajované skutočnosti.

Vojenská spravodajská služba sa v rozsahu svojej pôsobnosti podieľa na plnení ďalších úloh ustanovených osobitnými predpismi, najmä:

  • úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,
  • úloh na úseku ochrany utajovaných skutočností podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  • úloh vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Úlohy vojenskej spravodajskej služby plnia príslušníci vojenskej spravodajskej služby, ktorí sú v služobnom pomere podľa zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Na plnení úloh vojenskej spravodajskej služby sa môžu podieľať aj zamestnanci v pracovnom pomere, ktorého náležitosti sa spravujú osobitnými predpismi.

Podozrenia z tunelovania

[upraviť | upraviť zdroj]

V máji 2013 dostal Denník SME anonymne vyšetrovaciu správu podľa ktorej mali riaditelia VOS Ľubomír Skuhra a VSS Juraj Šebo spreneverovať štátny majetok vojenských tajných služieb.[2] Štát mal o peniaze prísť aj nevýhodným zaobchádzaním nehnuteľností v majetku VSS.[3] Správa mala vzniknúť na pôde VSS za doby ministra Ľubomíra Galka (SaS) a vtedajšieho riaditeľa VSS Romana Mikulca.[2]

Trestné podanie na základe podozrenia „zo zneužívania verejných financií a manipulácie s majetkom“ bolo na Generálnu prokuratúru podané 26. marca 2012, niekoľko týždňov pred pádom vlády Ivety Radičovej. Dokumenty mali byť poslané Róbertom Tibenským, riaditeľom VOS. Spisy však mohli byť zaslané k inému vyšetrovaniu. GP tvrdí, že k VSS „nebolo podané žiadne trestné oznámenie a ani podanie“.[4] Materiály boli po mesiaci vrátené VOS, lebo „z obsahu spisového materiálu prokurátorovi nevyplývalo podozrenie zo spáchania trestného činu“.[4]

Juraj Šebo, ktorý VSS riadil počas ministra Jaroslava Bašku (SMER), bol na návrh VSS preradný opäť do aktívnej služby a stal sa vojenským pridelencom v Číne.[2] Na utorok 21. mája 2013 bolo zvolané zasadnutie parlamentného kontrolného výboru. Pred výborom má vypovedať autor správy a Roman Mikulec, vtedajší riaditeľ. Autor správy sa sám prihlásil predsedovi výboru Martinovi Fedorovi (SDKÚ-DS). Vtedajší minister obrany Martin Glváč (SMER) hodlal na vyšetrovanie osobne dohliadnuť. Svoju rezignáciu však ani v prípade preukázania pravosti správy neplánoval.[5] Odvolať Glváča neplánoval ani premiér Robert Fico (SMER), „Čo s tým má minister Glváč spoločné?“, vyjadril sa.[6]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Zlúčenie vojenských tajných služieb dostalo zelenú [online]. Petit Press, 05.10.2012, [cit. 2012-10-07]. Dostupné online.
  2. a b c KERN, Miroslav. Tajná správa: Tunelovali Vojenskú spravodajskú službu [online]. Petit Press, 15.05.2013, [cit. 2013-05-18]. Dostupné online.
  3. KERN, Miroslav. Správa o vojenských tajných opisuje najmä podozrivé prevody nehnuteľností [online]. Petit Press, 15.05.2013, [cit. 2013-05-18]. Dostupné online.
  4. a b KERN, Miroslav. Trestný čin prokurátor v materiáloch o vojenských tajných nevidel [online]. Petit Press, 16.05.2013, [cit. 2013-05-18]. Dostupné online.
  5. KERN, Miroslav. Hlási sa autor tajnej správy. Bol pripravený potvrdiť jej pravosť [online]. Petit Press, 17.05.2013, [cit. 2013-05-18]. Dostupné online.
  6. KERN, Miroslav. Glváč si svojich tajných drží aj po správe o rozkrádaní [online]. Petit Press, 16.05.2013, [cit. 2013-05-18]. Dostupné online.