Vysoká (vrch v Žiari)
Vysoká | |
vrch | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Žilinský |
Okres | Turčianske Teplice |
Obec | Brieštie |
Pohorie | Žiar |
Podcelok | Vyšehrad |
Povodia | Turiec, Nitra |
Nadmorská výška | 833,1 m n. m. |
Súradnice | 48°55′20″S 18°42′00″V / 48,9223°S 18,7001°V |
Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | neznačený |
Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vysoká (833,1 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Žiar. Leží nad obcou Kľačno, približne 12 km severozápadne od mesta Turčianske Teplice.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti pohoria Žiar, v geomorfologickom podcelku Vyšehrad.[3] Vrchol leží v Žilinskom kraji, na území okresu Turčianske Teplice a v katastrálnom území obce Brieštie.[4] Nachádza sa v hlavnom hrebeni a blízkym sedlom prechádza Cesta hrdinov SNP.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Vysoká je súčasťou hlavného hrebeňa, vedúceho od Vyšehradského sedla k najvyššiemu vrchu Chlieviská (1 024 m n. m.). Turistická magistrála z Vríckeho sedla vrchol Vysokej obchádza. Východným susedom je sedlom oddelený masív Gaštana (838 m n. m.), juhovýchodne leží Vlčia (753 m n. m.), južne Rozložná (783 m n. m.), západne Vápenec (733 m n. m.) a severovýchodne vrch Závozy (912 m n. m.).[1] Vrch odvodňujú prítoky potoka Tmavá do rieky Nitra, malá južná časť je odvodňovaná potokom Lúčky do rieky Turiec. Najbližším sídlom je na južnom úpätí situovaná osada Hadviga, západným smerom sa nachádza Kľačno a na východe Brieštie.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Pomerne plochá vrcholová časť je pokrytá nesúvislým lesným porastom, ktorý umožňuje najmä východným smerom veľmi zaujímavý výhľad. Viditeľné sú okolité vrchy pohoria Žiar, časť Turčianskej kotliny, Veľká Fatra, Kremnické vrchy, Vtáčnik, Strážovské vrchy a časť Malej Fatry.[5]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená trasa a dostupný je z blízkeho sedla, odbočením z turistickej magistrály:
- po značke (Cesta hrdinov SNP):
- od severu z Vríckeho sedla cez Závozy
- od juhu z Vyšehradského sedla cez Hadvigu[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Malá Fatra – Martinské hole. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-12-29]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-12-30]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2021-12-30]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-12-30]. Dostupné online.