Preskočiť na obsah

Wahhábizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Wahhábiti)
Súčasť série článkov na tému
Islam
Viera a praktiky
Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita
Hlavné osobnosti
Mohamed

Abú Bakr as-Siddík
Umar ibn al-Chattáb
Utmán ibn Affán
Alí ibn Abí Tálib
Mohamedovi súčasníci
Členovia Mohamedovej domácnosti

Proroci islamu
Texty a zákony
KoránSunnaŠaría
Zákonodarstvo
Životopisy Mohameda
Vetvy islamu
Sunniti (HanífovskáMálikovskáŠáfiovskáHanbalovskáZáhirovská)Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíjadrúzovia)Isná ašaríja (Dža'farovskáAlavitiAleviti)Zajdíja) • Súfizmus (BektašijaČištíjaMawlawíja)Cháridža (Ibádíja)
Sociopolitické aspekty
UmenieArchitektúra
MestáKalendár
VedaFilozofia
Náboženskí vodcovia
Ženy v islameDžihád
Politický islamLiberálny islam
AhmadíjaWahhábizmus
Pozri aj
Slovníček islamských pojmov
Zoznam významných mešít
Zoznam článkov o islame
z  d  u

Wahhábizmus (iné názvy pozri nižšie) je reformné puritánske hnutie, ktoré založil na území dnešnej Saudskej Arábie Muhammad bin Abd al-Wahháb. V Saudskej Arábii je hnutie známe ako unitári (muwáhhidún), pretože svoju doktrínu zakladá na tawhíde. Prísne chápanie viery sa opiera o hanbalovský smer a svojím dôrazom na čistotu a jednoduchosť je predchodcom moderného reformizmu.

Slovenské názvy hnutia sú: wahhábizmus[1]:212, vahhábizmus[2], wahhábovci[1][3], vahhábovci[4]:5186, wahhábiti[5]:61, vahhábiti[6], wahhábovské hnutie[7], vahhábovské hnutie.

Hnutie vzniklo ako reakcia na morálny úpadok obyvateľov Arábie. Wahhábovci odmietali zvyky z predislamských čias aj neskoršie novátorské praktiky. Zničili hroby mnohých svätcov, vrátane hrobov členov Muhammadovej rodiny v Medíne. Aj dnes mŕtvych pochovávajú do neoznačených hrobov v púšti. Zakazovali fajčenie tabaku a hašiša, hudbu, hlasný spev a nosenie šperkov u mužov.

Charakteristika a súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Saudská Arábia je kolískou islamu. Takmer všetci domáci obyvatelia sú sunnitskí moslimovia. Puritánsky islam podľa výkladu wahhábovských ulámov je štátnym náboženstvom. Legitimita monarchie spočíva na spojenectve vojenskej moci beduínskeho emirského rodu Saúd a wahhábovským hnutím.

Wahhábovci boli prísni monoteisti - odmietali novátorstvo. Saudská Arábia preto nemá ústavu, riadi sa Koránom a šaríatskym právom, ktoré ulámovia vykladajú podľa habalovskej právnej školy. V prípadoch, ktoré nemajú riešenia v týchto prameňoch, využívajú idžtihád. Aj v sociálnej politike a bankovníctve platia islamské princípy.

Kraľovská samovláda naráža na rastúcu kritiku vzdelanej verejnosti. V krajine nie sú odbory ani politické strany. Dominantnou vrstvou spoločnosti sú ľudia z Nadždu, geografického a kultúrneho centra kráľovstva.

Na začiatku 20. storočia sa ešte obyvatelia Saudskej Arábie delili na kmene; od 30. rokov, keď kráľ Abd al-Azíz Ál Saúd rozdrvil vzburu ichwánu, a v dôsledku ťažby ropy stratili kmeňové vzťahy význam. V 60. rokoch sa dostala ekonomika do vážnej krízy. Vzniká marxistická a nacionalistická opozícia. Po čase vedenie opozície preberajú islamskí radikáli kritizujúci prítomnosť cudzincov v krajine.

V 70. rokoch sa aktivizoval wahhábovský ichwán. Asi 400 ichwánskych ozbrojencov 20. novembra 1979 obsadilo Veľkú mešitu v Mekke a vyzvalo na zvrhnutie monarchie. Vzburu zlikvidovala armáda s pomocou francúzskych protiteroristických odborníkov. Došlo pritom k porušeniu posvätného charakteru mešity ako útočiska, čo vyvolalo kritiku ostatných moslimských vodcov.

Dnešnú opozíciu tvoria študenti, absolventi náboženských univerzít a mladí ulámovia. Tí sú v kontakte so sýrsko - palestínskymi členmi Moslimských bratov. Vládu obviňujú z korupcie, z nepriateľského spojenectva s USA vrátane americkej vojenskej prítomnosti, z porušovania zásad islamu a diktátorskych spôsobov vládnutia. Kritizujú politické, sociálne a náboženské aspekty wahhábizmu. Hlavným predmetom kritiky je existencia náboženskej polície. Mladí intelektuáli poukazujú na spojitosť wahhábovskej doktríny s teroristickými útokmi v Saudskej Arábii po roku 2003.

Saudská Arábia naďalej čelí kritike pre porušovanie ľudských práv vykonávaním šarítskych trestov (hadd) a pre nerovnoprávne postavenie žien.

V Saudskej Arábii sa nachádza Mekka a Medina - symbolické srdce islamu. Miliónom pútnikom sa tu predkladá ortodoxná forma islamu. Saudská Arábia využíva finančné prostriedky na propagáciu wahhábizmu v islamských krajinách.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b islam. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In – Kalg), s. 211-213.
  2. vahhábizmus. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 762.
  3. wahhábovec. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 1310.
  4. Saudská Arábia. Pyramída (Bratislava: Socialistická akadémia Slovenskej socialistickej republiky vo vydavateľstve Obzor), január 1985, roč. XIV, čís. 163, s. 5185 – 5187. ISSN 0231-9047.
  5. RAHMONOVÁ, Nargis. Stredná Ázia po roku 1991 : jazyková situácia a politika. Jazykovedný časopis, 2012, roč. 63, čís. 1, s. 53 – 67. Dostupné online [cit. 2020-12-28]. ISSN 337–9569.
  6. [1]
  7. wahhábovské hnutie. In: DROZDÍKOVÁ, Jarmila. Lexikón islámu. 1. vyd. Bratislava : Kalligram, 2005. 270 s. ISBN 80-7149-764-9. S. 228.