Wilhelm von Leeb
| Wilhelm von Leeb | |
 | |
| Narodenie | 5. september 1876 Landsberg am Lech Bavorsko, Nemecké cisárstvo |
| Úmrtie | 29. apríl 1956 (79 rokov) Füssen, Západné Nemecko |
| Národnosť | Nemec |
| Rodičia | Adolf Leeb Katharina Leeb |
| Súrodenci | Hedwig Leeb Emil Leeb |
Vojenská kariéra
| |
| Ozbrojené sily |  Nemecké cisárstvo Weimarská republika Nacistické Nemecko
|
| Zložka | Wehrmacht |
| Hodnosť | Poľný maršal |
| V službe | 1895 – 1938 1939 – 1942 |
| Vyznamenania | Rytiersky kríž Železného kríža Vojenský rád Maxa Jozefa |
Účasť v bojoch
| |
| Vojny | Boxerské povstanie Prvá svetová vojna Druhá svetová vojna |
Wilhelm Ritter[pozn 1] von Leeb (* 5. september 1876 Landsberg am Lech, Bavorsko, Nemecko – † 29. apríl 1956, Füssen, Nemecko) bol nemecký poľný maršal na začiatku druhej svetovej vojny.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Kariéra v armáde
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v meste Landsberg am Lech ako Wilhelm Leeb, roku 1895 vstúpil do bavorskej armády ako dôstojnícky kadet. Pôsobil ako dôstojník delostrelectva, slúžil v Číne počas povstania Boxerov. Neskôr v rokoch 1907 - 1909 navštevoval Mníchovskú vojenskú akadémiu a následne v rokoch 1909 - 1911 slúžil ako dôstojník generálneho štábu v Berlíne. Bol povýšený do hodnosti kapitán a do roku 1913 slúžil ako veliteľ delostreleckej batérie bavorského 10. poľného delostreleckého pluku v Erlangene.
Pred začiatkom prvej svetovej vojny pracoval v generálnom štábe bavorského prvého armádneho zboru. Cez vojnu bojoval v rámci 11. pechotnej divízie. Po povýšení do hodnosti majora, bol v lete 1916 prevelený na východný front. Nasledujúceho roku sa dostal do štábu korunného princa Rupprechta Bavorského. Za svoje vojenské úspechy bol Leeb vyznamenaný radom Maxa-Josefa, čo bolo jedno z najvyšších bavorských vyznamenaní, oprávňovalo ho to používať pri mene titul Ritter (rytier).
Po vojne von Leeb zostal v Freikorpse. V roku 1923 sa zúčastnil na potlačení nacistického pivného puča. Neskôr velil Skupinového veliteľstva 7. Dosiahol hodnosti generál-poručíka. Vo februári 1938 odišiel na protest proti Fritschovej afére z armády.
Už v septembri ho však Hitler povolal späť, aby bol postavený do veliteľstva vojsk, ktoré obsadzovali Sudety. Od leta 1939 stál na čele Skupiny armád C, ktorá mala kryť západný front, zatiaľ čo prebiehal útoku na Poľsko. Počas útoku na Francúzsko jeho skupina armád úspešne prerazila cez Maginotovu líniu. Za tento úspech bol v lete 1940 povýšený na poľného maršala a bol mu udelený Rytiersky kríž. Na jar 1941 bol poverený vedením Skupiny armád Sever, pri útoku na ZSSR. Jeho skupina armád mala za úlohu postupovať Pobaltskými krajinami, zaistiť všetky prístavy, obsadiť Leningrad a podľa možnosti dosiahnuť Archangeľsk. Najprv sa mu síce podarilo postúpiť až 900 km, no pred Leningradom bol zastavený silným odporom. Od októbra do decembra viedol ťažké boje o Tichvin. V dôsledku silných protiútokov sovietskych vojsk vedených Kirillom Mereckovom nemohol zasiahnuť do bojov o Moskvu. Nemci stratili celkovo asi 45 000 vojakov a nepodarilo sa im ani dobyť Leningrad. Von Leebovi sa ako predstaviteľovi starej školy nepáčilo, že do jeho práce neustále zasahuje Hitler. V januári 1942 ho preto požiadal o uvoľnenie z funkcie. Hitler tento návrh okamžite prijal a nahradil ho Georgom von Küchlerom.
Vzťahy s nacistami
[upraviť | upraviť zdroj]Po odchode z funkcie žil na dôchodku. Prijal vysoký peňažný dar k svojim 65. narodeninám. Nechal sa zobrazovať propagandou. Ihneď po atentáte na Hitlera, mu poslal ubezpečenie o svojej lojalite. Vojnovým súdom v Norimbergu bol po vojne odsúdený na tri roky väzenia, ale kvôli tomu, že dlhší čas strávil vo väzbe, bol prepustený. Dožil v tichosti so svojou rodinou. Zomrel v meste Füssen 29. apríla 1956.
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Wilhelm von Leeb
