Finančné účtovníctvo

Finančné účtovníctvo (iné názvy: základné účtovníctvo, externé účtovníctvo, účtovníctvo) je tá časť účtovníctva, ktorá sa zaoberá poskytovaním ekonomických informácií, ktoré slúžia primárne na rozhodovanie externých používateľov týchto informácií (t. j. veriteľov, investorov (iných než manažérov),verejnej správy, zamestnancov, zákazníkov a pod.). Je to tá časť účtovníctva, ktorá je (aspoň v hlavných črtách) záväzná podľa právnych predpisov, najmä obchodného a daňového práva. Opakom je nákladové účtovníctvo alebo manažérske účtovníctvo, pretože je zamerané na interných používateľov a nie je právne záväzné.

V užšom zmysle finančné účtovníctvo zahŕňa len bežné finančné účtovníctvo (potom sa nazýva aj účtovanie či interné (finančné) účtovníctvo), v širšom zmysle zahŕňa aj účtovnú závierku (ktorej zostavenie sa nazýva aj externé (finančné) účtovníctvo).

Z iného hľadiska finančné účtovníctvo v užšom zmysle zahŕňa len jednoduché účtovníctvo a podvojné účtovníctvo (historicky existovalo okrem toho aj potrojné účtovníctvo, ale to sa už nepoužíva), v širšom zmysle finančné účtovníctvo okrem toho zahŕňa aj zachytenie príjmov a výdavkov a kamerálne účtovníctvo (kameralistika; kamerálne účtovníctvo možno zaradiť aj pod zachytenie príjmov a výdavkov; je to istá (staršia) forma účtovníctva verejného sektora).

Finančné účtovníctvo podľa slovenského práva

Ten, kto je povinný viesť účtovníctvo, sa v zákonoch nazýva účtovná jednotka. Nemusí to byť len právnická osoba. Účtovnými jednotkami sú:

podnikatelia (právnické aj fyzické osoby)
neziskové účtovné jednotky (politické strany, občianske združenia, cirkvi, neziskové organizácie, nadácie a pod.)
rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky
Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne
podielové fondy, dôchodkové fondy a doplnkové dôchodkové fondy
Fond národného majetku SR

Obsah účtovníctva jednotlivých typov účtovných jednotiek je vždy trochu odlišný. Väčšinou je spoločným rovnakým základom týchto účtovníctiev účtovníctvo podnikateľov.

Predmetom účtovníctva je:

a) účtovanie skutočností o stave a pohybe majetku, stave a pohybe záväzkov, rozdiele majetku a záväzkov (t. j. vlastnom imaní),výnosoch, nákladoch, príjmoch, výdavkoch a výsledku hospodárenia účtovnej jednotky a
b) vykazovanie skutočností o prípadoch z bodu a v (riadnej alebo mimoriadnej) účtovnej závierke, pričom predmetom vykazovania v účtovnej závierke sú aj iné aktíva a iné pasíva.

Účtovná jednotka je aj povinná inventarizovať majetok, záväzky a rozdiel majetku a záväzkov. Inventarizáciou overuje účtovná jednotka, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. Inventarizáciu účtovná jednotka vykonáva ku dňu, ku ktorému zostavuje riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku.

Jednotlivé položky súvahy sa oceňujú rôznymi cenami, pričom v zákone je presne stanovené, ktoré sa oceňujú ktorým typom ceny. Tieto možné ceny sú obstarávacia cena cena, vlastné náklady, menovitá hodnota, reprodukčná obstarávacia cena a reálna hodnota.

Účtovná jednotka účtuje v zásade v sústave tzv. podvojného účtovníctva. V sústave tzv.jednoduchého (namiesto podvojného) účtovníctva má dovolené účtovať:

podnikateľ nezapísaný v obchodnom registri,
podnikateľ, ktorý je fyzickou osobou(ktorá podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v platnom znení s výnimkou fyzických osôb, ktoré vedú daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 a 15 toho istého zákona v znení zákona č. 60/2009 Z. z.)
občianske združenie, ich organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu, organizačné zložky Matice slovenskej, ktoré majú právnu subjektivitu, združenia právnických osôb, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, neinvestičné fondy, poľovnícke organizácie a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby; ak nepodnikajú a ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur,
cirkev a náboženská spoločnosť, ich orgány a cirkevné inštitúcie, ktoré majú právnu subjektivitu; ak nepodnikajú.

Účtovná jednotka je povinná doložiť to, čo zaúčtovala, účtovnými dokladmi. Účtovný doklad je preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí obsahovať isté v zákone vymenované náležitosti (značku, identifikáciu účastníkov, dátum atď.).

Účtovanie vykonáva účtovná jednotka tzv. účtovným zápisom v účtovných knihách a iba na základe účtovných dokladov. Účtovný zápis nemožno vykonať mimo účtovných kníh. Účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva účtuje v účtovných knihách denník (účtovné zápisy sú v ňom usporiadané chronologicky) a hlavná kniha (účtovné zápisy sú v nej usporiadané z vecného hľadiska). Účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva účtuje v účtovných knihách peňažný denník, kniha pohľadávok, kniha záväzkov a (v istých prípadoch aj) v účtovných knihách nazývaných pomocné knihy.

Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Je tiež povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.

Účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v tzv. účtovnom období, t. j. období s ktorým časovo a vecne súvisia. Účtovným obdobím je v zásade kalendárny rok, niekedy je ním hospodársky rok (Hospodársky rok je obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom.)

Určité druhy účtovných jednotiek musia mať riadnu a mimoriadnu účtovnú závierku overenú audítorom. Tie isté druhy účtovných jednotiek sú povinné vyhotovovať výročnú správu, ktorej súlad s účtovnou závierkou zostavenou za to isté účtovné obdobie musí byť overený audítorom.

Zdroje

zdroje v článku účtovníctvo (časť o slovenskom práve sa opiera o Zákon o účtovníctve a knihu Šoltésová, A.: Účtovníctvo, 2011)