Zámok Veselí nad Moravou

	Zámok Veselí nad Moraovu
	Zámok
	Zámok Veselí nad Moravou
Štát	Česko
Región	Juhomoravský
Okres	Hodonín
Súradnice	48°57′13″S 17°22′34″V / 48,95361°S 17,37611°V
Vznik	17. storočie
Pre verejnosť	verejnosti neprístupný
	Poloha zámku Veselí nad Moravou v Česku
	Webová stránka: www.wessels.cz
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°57′13″S 17°22′34″V / 48,95361°S 17,37611°V

Zámok Veselí nad Moravou je zachovalý komplex, nachádzajúci sa vo Veselí nad Moravou v okrese Hodonín. Areál zámku s priľahlým parkom a bažantnicou je kultúrnou pamiatkou České republiky.

Zámok s rozsiahlym parkom sa nachádza v západnej časti mesta, od ktorého jadra ho oddeľuje bočné rameno Moravy. Stavba má uzavretú štvorkrídlovú, poschodovú dispozíciu s nárožnými vežami. Strednej časti východného krídla dominuje hodinová veža, protiľahlé západné krídlo tvorí vstupnú časť.

Dejiny

Súčasná podoba zámku vychádza z vodného hradu, ktorý bol súčasťou opevnených pevností, chrániacich východnú hranicu Moravy a dôležitý brod. Jeho vznik sa spája s vládou Přemysla Otakara II. v polovici 13. storočia a samotným vznikom mesta. Pôvodne drevená stavba bola čoskoro nahradená murovaným objektom s valcovou vežou. Rozsiahle stavebné práce nasledovali na prelome 14. a 15. storočia, kedy pribudlo opevnenie a predhradie. O premenu na renesančný zámok sa v 16. storočí zaslúžil rod Bilíkovcov, ktorý vlastnil panstvo do roku 1580. Do tohoto obdobia spadá aj výstavba pivníc pod východným a južným krídlom, ako aj štvorcová veža, ktorej základy sa našli počas archeologického prieskumu na nádvorí.

Pravdepodobne v druhej štvrtine 17. storočia došlo k definitívnej premene pevnosti na zámok a prestavba zmenila aj posledné znaky vodného hradu, vrátane kruhovej veže. Zachovalé vyobrazenia z roku 1748 dokladajú existenciu troch krídel v tvare nepravidelného U, doplnených dvojicou zrejme hospodárskych budov. Ďalšie stavebné úpravy vykonal v 18. storočí Jan František Chorinský, ktorými sa zámok zmenil na pohodlné barokové šľachtické sídlo. Prestavby v klasicistickom slohu, vznik parku a úprava celého areálu prebiehali polovici 19. storočia najmä pod vedením viedenského architekta Karla Schlepsa a jeho brata Františka. Výraznou premenou prešiel plášť stavby i výzdoba interiéru.

Z priľahlej záhrady sa postupnými úpravami stal park s oborou, ktoré dopĺňajú altánky, umelé zrúcaniny a jaskyňa. V minulosti sa tu nachádzali aj letohrádok, gloriety, rondely, čínsky chrám, rybársky dom, vtáčí domček a niekoľko menších stavieb, ktorých náročná údržba znamenala ich postupný zánik.

Po vyvlastnení všetkých majetkov po roku 1945 a nútenom odchode majiteľov zámku, rodiny Chorinských, z Česko-Slovenska, sa celý areál stal majetkom mesta. Bolo však potrebné opraviť strechy aj fasády. V 70. a 80. rokoch bol zámok využívaný ako internát a v 90. rokoch sa vlastníkom stáva súkromná firma stala firma, ktorá opravila statiku stavby. Plány na premenu na hotel sa nerealizovali a nový vlastník zrealizoval základné záchranné práce i archeologický prieskum celého areálu.