Preskočiť na obsah

James Bond: Zajtrajšok nikdy nezomiera

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Zajtrajšok nikdy nezomiera)
James Bond: Zajtrajšok nikdy nezomiera
Základné informácie
Originálny názov Tomorrow Never Dies
Iný názov Zajtrajšok nikdy nezomiera
Žáner špionážny, akčný, dobrodružný, triler
Dĺžka 119 minút
Štát Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo
USA Spojené štáty
Pôvodný jazyk anglický
Rok 1997
Dátum uvedenia 9. december (Spojené kráľovstvo), 19. december (USA)
Produkčná spoločnosť Eon Productions
Distribučná spoločnosť United Artists, Metro-Goldwyn-Mayer
Rozpočet odhad na 110 miliónov[1] dolárov (t. j. približne 199,2 miliónov eur v roku 2023)
Zárobok cca 333 mil. $
Ocenenia The Saturn Awards
Veková prístupnosť
Filmový štáb
Réžia Roger Spottiswoode
Scenár Bruce Feirstein
Predloha Ian Fleming (iba postavy a myšlienka)
Produkcia Barbara Broccoli, Michael G. Wilson
Hudba David Arnold
Titulná pieseň Sheryl Crow – „Tomorrow Never Dies“
Kamera Robert Elswit
Strih Michel Arcand, Dominique Fortin
Zvuk Richard Pryke, Chris Munro
Scénografia Allan Cameron, Peter Young
Kostýmy Lindy Hemming
Masky Amanda Knight, Lizzie Yianni Georgiou, Norma Webb
Herecké obsadenie
James Bond Pierce Brosnan – agent 007
Bond-girl Michelle Yeoh – Wai Lin
Hlavný zločinec Jonathan Pryce – Elliot Carver
Ďalej účinkujú Teri Hatcher – Paris Carver
Götz Otto – Stamper
Ricky Jay – Henry Gupta
Joe Don Baker – Wade
Vincent Schiavelli – Dr. Kaufman
Judi Dench – M
Samantha Bond – slečna Moneypenny
Desmond Llewelyn – Q
Colin Salmon – Robinson
Geoffrey Palmer – admirál Roebuck
Julian Fellowes – minister obrany
Terence Rigby – generál Bukharin
Cecilie Thomsen – Inga Bergstrom
Nina Young – Tamara Steel
Colin Stinton – Dr. Dave Greenwalt
Postupnosť
Predchádzajúci James Bond: Zlaté oko (1995)
Nasledujúci James Bond: Jeden svet nestačí (1999)

James Bond: Zajtrajšok nikdy nezomiera alebo Zajtrajšok nikdy nezomiera[2]:108, 138 (angl. Tomorrow Never Dies) je britsko-americký špionážno-akčno-dobrodružný triler z roku 1997, ktorý režíroval Roger Spottiswoode. Ide o v poradí osemnástu oficiálnu bondovku v ktorej hlavnú úlohu agenta 007 hrá Pierce Brosnan po druhýkrát. Ide o tretiu oficiálnu bondovku, ktorá nešla podľa knižnej predlohy Iana Fleminga.[3]

Titulky hlásili: „Britskí námorníci zavraždení“. Britskú vojnovú loď HMS Devonshire podľa všetkého potopili britskí pilótoví stíhači. Ako prvá túto správu priniesla Carver Media Group biznismena Eliota Carvera (Jonathan Pryce). Žeby zhoda okolností? M si tým nebola taká istá, najmä keď stopa falošného signálu, ktorý Devonshire zachytila, viedla k jednej z Carverových družíc. Bonda (Pierce Brosnan) teda vyslali, aby Carvera preveril a zistil ako sa veci v skutočnosti majú. Neskôr sa stretol sa svojou starou láskou Paris (Teri Hatcher), ktorá sa medzitým stala Carverovou ženou. Pri misii v Saigone mu pomáhala čínska agentka Wai Lin (Michelle Yeoh).[2]:108

Fakty a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Elliot Carver: tento britský mediálny magnát sa rád verejnosti predvádzal ako ľudomil milujúci podnikanie a nezávislosť. No v skutočnosti bol pre zvýšenie moci a dominancie svojej mediálnej ríše ochotný urobiť čokoľvek.[2]:109
  • Wai Lin: Mi6 nebola jediná tajná služba, ktorá sa zaujímala o Elliota Carvera, rovnako aj čínska vláda. Tá vyslala svoju špičkovú agentku, aby odhalila tajomstvo jeho organizácie. Po začiatočnej nedôvere sa medzi Bondom a Wai Lin vytvorilo takmer telepatické porozumenie. Vďaka dokonalému ovládaniu rôznych bojovým umení dávala prednosť samostatnej práci, až kým nestretla Bonda.[2]:108
  • Paris Carver: „Vždy som chcel vedieť, čo by som asi cítil, keby som ťa znova uvidel,“ povedal Bond. Čoskoro dostal odpoveď „štipľavú facku na líce“. Pred rokmi totižto zlomil Paris srdce a ona sa utešila sobášom s Carverom. Jej srdce však stále horelo pre Bonda a on nikdy nezabudol na ženu, ktorá sa mu dostala tak pod kožu.[2]:108
  • Stamper: každý tyran potrebuje na špinavú prácu tvrdého muža a Carver si vybral veľmi dobre. Išlo o psychopatického kulturistu Stampera, ktorý ovládal okrem zabíjania aj mučiace spôsoby čakra.[2]:109
  • Henry Gupta: znalosti tohto „technologického teroristu“ boli pre Carverove plány mimoriadne dôležité. Tento potichu hovoriaci muž bol z rôznych dôvodov najnebezpečnejším z Carverových ľudí.[2]:109
  • Dr. Kaufman: majster vraždy z Nemecka, kňaz bolesti. Zdanie nebezpečnosti ešte umocňovalo jeho vypracovaná zdvorilosť a pokojnosť. Na Carverovu žiadosť zabil Paris, ale Bond nedovolil, aby jej smrť zostala nepomstená.[2]:109

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. https://www.the-numbers.com/movie/Tomorrow-Never-Dies#tab=summary
  2. a b c d e f g h DOUGALL, Alastair. JAMES BOND Tajomný svet agenta 007 (org. JAMES BOND The Secret World of 007). 618. vyd. Táborská 31, Praha 4 (org. Veľká Británia) : OTTOVO nakladatelství (org. Dorling Kindersley Limited), 2001 (org. 2000). Ilustroval Roger Stewart. ISBN 80-7181-517-9. S. 144.
  3. a b Tomorrow Never Dies - Fiche Film - La Cinémathèque française [online]. cinema.encyclopedie.films.bifi.fr, [cit. 2024-07-06]. Dostupné online.
  4. CORK, John; STUTZ, Collin. 007 James Bond Encyclopedia. Londýn : Dorling Kindersley Limited, 2007. ISBN 978-80-204-2130-2. S. 336. (čeština)
  5. MI6 :: The Home of James Bond [online]. MI6-HQ.COM, [cit. 2024-07-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. 007 Facts About 'Tomorrow': Looking Back on the 18th Bond Film [online]. [Cit. 2024-07-04]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]