Preskočiť na obsah

Užovka stromová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Zamenis longissima)
Užovka stromová
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Zamenis longissimus
L., 1758

Mapa rozšírenia užovky stromovej
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Užovka stromová

Užovka stromová (lat. Zamenis longissimus; iné názvy pozri nižšie) je druh nejedovatého hada z čeľade užovkovité (Colubridae).

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské názvy tohto druhu sú: užovka stromová[2][3][4], štíhlovka stromová[5], staršie: had stromový[4], had hôrny[6][7], užovka Aeskulapova[8], užovka Eskulapova[9], Eskulapova užovka[10].

Vedecké názvy tohto druhu (zoradené chronologicky podľa prvého výskytu) sú:[11]

  • Natrix longissima Laurenti 1768
  • Coluber aesculapi Lacepede 1789
  • Elaphis Aesculapii Duméril et al. 1854
  • Coluber esculapii Boettger 1889 (resp. Coluber Aesculapii Zang 1905)
  • Coluber longissimus Boulenger 1894
  • Elaphe longissima Engelmann et al. 1993
  • Zamenis longissimus Utiger et al. 2002 (resp. Zamenis longissima Venchi & Sindaco 2006) - slovo Zamenis je asi správnejšie mužského rodu, teda je asi správnejší tvar longissimus[12].

Poznávacie znaky

[upraviť | upraviť zdroj]

Užovka stromová je najväčší had na Slovensku. Niektoré exempláre merajú vyše 150 cm. Telo je štíhle, svalnaté. V strede tela je 23 radov šupín, ostatné užovky ich majú spravidla iba 19. Brušné štítky (220 – 230) sú po stranách ohnuté do výšky a utvárajú hranu, ktorá im umožňuje liezť aj po stromoch. Predočný štítok je jeden.

Ekológia a biotop

[upraviť | upraviť zdroj]

Obýva teplejšie lesy, kroviská, zarastené okraje polí, parky a záhrady. Uprednostňuje opustené chaty, stodoly, ruiny, najmä staré hradiská. Živí sa myšovitými hlodavcami, vtákmi a jaštericami. Požiera aj uhynuté jedince. Zimné úkryty opúšťa koncom apríla alebo začiatkom mája. Pári sa v máji. Vajíčka v počte 5 – 8 znáša do starých pňov, do hnijúcich povalových trámov, opadaného lístia i raždia. Mláďatá sa liahnu v auguste a v septembri a merajú asi 20 cm.

Výskyt a stav na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Obýva teplejšie oblasti. Hojnejšie sa vyskytuje iba v Malých Karpatoch, v predhoriach Štiavnických vrchov a vo Vihorlatských vrchoch. Inde je zriedkavá. Najvyššia známa lokalita je hrad Muráň (935 m n m). Ekosozologický status od roku 2001 LR:cd - menej ohrozený druh.[13]

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2007 – 2012 bola 1 000 – 5 000 jedincov pre alpský bioregión a 100 – 500 pre panónsky bioregión. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2000 – 2012) boli v oboch bioregiónoch klesajúce. Dlhodobý trend od roku 1988 (1988 – 2012) bol v panónskom bioregióne neznámy. Kvalita biotopov bola vyhodnotená ako priemerná, z pohľadu krátkodobého trendu klesajúca a z pohľadu dlhodobého trendu stabilná.[14]

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2013 – 2018 bola 1 000 – 5 000 jedincov pre alpský bioregión a 100 – 500 pre panónsky bioregión. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2007 – 2019) bol klesajúci. Kvalita i plocha obývaného biotopu bola vyhodnotená ako klesajúca.[15]

Ekosozologický status od roku 2001 LR:cd - menej ohrozený.[13] Z pohľadu výskytu v Karpatoch bol v rámci projektu Bioregio[16] vypracovaný návrh ekosozologického statusu za celé pohorie ako VU - zraniteľný a za Slovensko NT - takmer ohrozený.[17]

Ochrana

[upraviť | upraviť zdroj]

Zoogeograficky dôležitý teplomilný druh. Naše územie tvorí časť severnej hranice areálu. Ľahko si privyká na turistický ruch a prítomnosť človeka. Stráca plachosť, čo sa jej stáva osudným. Jej stav preto klesá.

Na Slovensku je zaradená do zoznamu chránených rastlín a chránených živočíchov, kde je spoločenská hodnota jedinca vyčíslená na 1000 eur.[3]

Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha III)[18] a smernici o biotopoch (Príloha IV).

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov užovka stromová patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie nie je známy, miestami je bežná, no populácie sú často izolované, napríklad na Ukrajine patrí medzi tri najvzácnejšie hady a stavy sú klesajúce.[1]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b IUCN Red list 2022.1. Prístup 23. septembra 2022
  2. ↑ BURNIE, D. et al.: Zviera. Bratislava: Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5. s. 387
  3. ↑ a b Vyhláška č. 170/2021 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
  4. ↑ a b užovkovité. In: Pyramída
  5. ↑ MATTISON, Chris. Hady : [celkom ojedinelý pohľad do sveta hadov]. Praha : Cesty, 2001. ISBN 80-7181-479-2.
  6. ↑ Vyhláška Predsedníctva Slovenskej národnej rady zo 6. novembra 1965 o ochrane voľne žijúcich živočíchov (125/1965 Zb.)
  7. ↑ VOLOŠČUK, Ivan; JANOTA, Dušan. Krásy a vzácnosti slovenskej prírody (národné parky, chránené krajinné, oblasti a maloplošné chránené územia). [s.l.] : Vyd-vo Osveta, 1989. 284 s.
  8. ↑ SÁSIK, Tibor. Krásy Slovenska. [s.l.] : Dajama, 1960. 552 s. S. 127.
  9. ↑ BIEDERMANN, Hans. Lexikón symbolov. [s.l.] : Obzor, 1992. 373 s. ISBN 978-80-215-0217-8. S. 71.
  10. ↑ hady. In: Pyramída
  11. ↑ Zamenis longissimus (LAURENTI, 1768) [online]. reptile-database.reptarium.cz, [cit. 2023-05-15]. Dostupné online.
  12. ↑ Schätti, Beat & Tillack, Frank & Schulz, Klaus‐Dieter. (2010). History, status, and validity of the Racer Zamenis persicus Jan, 1863, and the scientific name of the Ratsnake Z. persicus (Werner, 1913) (Squamata, Colubridae). Zoosystematics and Evolution. 86.[1] S. 277 dole
  13. ↑ a b BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam plazov (Reptilia) Slovenska: Ján Kautman, Ivan Bartík, Peter Urban (en: Red (Ecosozological) List of Reptiles (Reptilia) of Slovakia), s. 148 - 149.
  14. ↑ ČERNECKÝ,J., GALVÁNKOVÁ,J., POVAŽAN,R., SAXA,A., ŠEFFER,J., ŠEFFEROVÁ,V., LASÁK,R., JANÁK,M. 2014. Správa o stave biotopov a druhov európskeho významu za obdobie rokov 2007 – 2012 v Slovenskej republike (Conservation status of habitats and species of Community interest in the period of 2007 – 2012 in the Slovak republic); [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2020-03-25]. Dostupné online. ISBN 978-80-89310-79-1.
  15. ↑ Správa o stave druhov európskeho významu (reporting) v zmysle čl. 17 smernice o biotopoch za roky 2013 - 2018 (Annex B - Report format on the 'main results of the surveillance under Article 11' for Annex II, IV & V species) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, cdr.eionet.europa.eu, 04. 09. 2019, [cit. 2020-03-24]. Dostupné online. (En)
  16. ↑ https://www.interregeurope.eu/bioregio/
  17. ↑ Red List of Species, Habitats and Invasive Alien Species in the Carpathians (draft), editor: Ján Kadlečík [online]. the State Nature Conservancy of the Slovak Republic, ccibis.org, 2014, [cit. 2020-03-23]. Dostupné online. Archivované 2017-06-03 z originálu. (En)
  18. ↑ Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-21]. Dostupné online.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Užovka_stromová&oldid=7878407“