Zóé Zaoutzaina
| Zóé Zaoutzina | |
| byzantská cisárovná (augusta) | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | 9. storočie |
| Úmrtie | 899/900 Konštantínopol |
| Pochovanie | Chrám svätých Apoštolov |
| Vierovyznanie | kresťanstvo (ortodoxia) |
| Rodina | |
| Manžel | |
| Potomstvo |
spolu s Levom VI. mala dcéru Annu, niekedy sa spomína aj druhá dcéra |
| Otec | Stylianos Zaoutzes |
Zóé Zaoutzaina (starogr. Ζωή Ζαούτζαινα[p. 1]; † december 899 / január 900[2]) bola byzantská cisárovná, druhá manželka cisára Leva VI.[3]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Zóéininým otcom bol vysoký byzantský úradník arménskeho pôvodu, minister Stylianos Zaoutzes.[1][3] V mladosti sa stala milenkou byzantského princa Leva VI., pre ktorého však jeho otec, cisár Bazil I., vyhliadol za manželku ženu menom Theofanó. Lev sa so Zóé schádzal aj po uzatvorení manželstva, a tak sa Zóé stala na dvore stala nepohodlnou.[3] Na cisárov príkaz sa Zóé musela zosobášiť, pričom jej manželom sa stal Theodóros Gouniatzizes[4].
Vzťahy Leva a jeho prvej manželky Theofanó neboli od počiatku manželstva dobré. Po smrti Bazila I. sa stal Lev VI. cisárom a po tom, čo zomrela jeho jediná dcéra z prvého manželstva, sa začal znovu stretávať so Zóé. V roku 893 sa cisárova prvá manželka Theofanó utiahla do kláštora, kde neskôr zomrela. Niekedy v tomto období zomrel aj Zóéin manžel Theodóros (896/897). Podľa Skylitza mal byť otrávený[4], pričom zlé jazyky pričítali jeho smrť Zóé, ktorá bola považovaná za hriešnu.[1]
Lev si Zóé i napriek odporu svojho duchovného radcu, neskoršieho patriarchu Euthymia zobral za ženu.[1] Podľa kánonického práva Pravoslávnej cirkvi je opakovaný sobáš vnímaný ako nežiaduci, pričom počet prípustných postupných sobášov nebol v tom čase ešte ustálený. Euthymios však nenamietal Levov druhý sobáš (hoci aj ten bol v religióznej Byzancii vnímaný skôr negatívne) no postavil sa proti osobe Zóé.[1] Cisár preto nechal Euthymia poslať do vyhnanstva a sobáš vykonal palácový kňaz Sinapes. Zóé bola korunovaná za cisárovnú a jej otec Stylianos získal nový titul basileopatór (otec cisára).[3]
Manželstvo Zóé a Leva netrvalo dlho, pretože Zóé o pár rokov zomrela. Cisár si následne vzal tretiu ženu Eudokiu (a neskôr aj štvrtú ženu Zóé Karbonopsinu, v dôsledku čoho vznikol tzv. spor o tetragamiu).[1][5]
Na jej náhrobku sa podľa Skylitza nachádzal epitaf s približným znením: „dcéra Babylonu, zničená biedou“.[4] Podľa Runcimana mohol epitaf vyjadrovať cisárovnino pokánie, hoci zo Skylitza vyplýva, že šlo o graffiti či urážku.[4]
Spolu s Levom VI. mala Zóé jednu dcéru Annu, ktorá sa však zjavne narodila ešte ako nelegitímne (nemanželské) dieťa, pretože okolo roku 900 už bola považovaná za osobu vhodnú pre sobáš, a bola vydaná za Ľudovíta III. Slepého.[6]
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f DIEHL, Charles. Postavy z byzantských dejín. Preklad Štefan Janšák. 2. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov, 2009. ISBN 978-80-8061-373-0. S. 141 – 144.
- ↑ Constantine Porphyrogennetos: The Book of Ceremonies. Ed. Ann Moffatt; Maxeme Tall. Leiden, Boston : Brill, 2012. ISBN 978-90-04-34492-1. S. 782.
- ↑ a b c d SALAMON, Maciej. Zoe Zautzes, Zoe Zautina. In: Encyklopedia kultury bizantyńskiej. Ed. Oktawiusz Jurewicz. Warszawa : Wydawnictwa Uniwersytetu Warszawskiego, 2002. ISBN 83-235-0011-8. S. 501.
- ↑ a b c d STRUGNELL, Emma. The Representation of Augustae in Skylitzes. In: BURKE, John, et al. Byzantine Narrative: Papers in honour of Roger Scot. Leiden, Boston : Brill, 2006. ISBN 978-90-04-34487-7. S. 135.
- ↑ ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, et al. Dějiny Byzance. Praha : Academia, 1992. ISBN 80-200-0454-8. S. 158 – 159.
- ↑ GARLAND, Lynda. Byzantine Empresses: Women and Power in Byzantium AD 527-1204. New York : Routledge, 2011. ISBN 0415619440, 978-0415619448. S. 111 – 113.
Zóé Zaoutzaina
| ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Theofanó |
Augusta – cisárovná manželka 897 – 899 |
Nástupca Eudokia Bajané |