Bánov (okres Nové Zámky)
| Bánov | |
| obec | |
 Kostol sv. Michala archanjela
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj |
| Okres | Nové Zámky |
| Región | Dolná Nitra |
| Vodný tok | Nitra |
| Nadmorská výška | 121 m n. m. |
| Súradnice | 48°02′56″S 18°11′32″V / 48,048889°S 18,192222°V |
| Rozloha | 19,76 km² (1 976 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 3 582 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 181,28 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1113 |
| Starosta | Miloš Rybár[3] (nezávislý) |
| PSČ | 941 01 |
| ŠÚJ | 503045 |
| EČV (do r. 2022) | NZ |
| Tel. predvoľba | +421-35 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Hviezdoslavova 34 941 01 Bánov |
| E-mailová adresa | oubanov@Banov.sk |
| Telefón | 650 60 21, 650 60 22 |
| Fax | 657 11 42 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Bánov, Nové Zámky District | |
| Webová stránka: Banov.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Bánov (do roku 1948 Bánovská Kesa[4]) je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Obec leží v rovinnej časti Podunajskej nížiny, medzi mestami Nové Zámky a Šurany. Obcou preteká rieka Nitra. K obci patrí aj časť Nitrianska osada (miestnym dialektom nazývaná Svinčák). Obec Bánov sa nachádza v nadmorskej výške 112 m n. m. Od hlavného mesta Slovenskej republiky je vzdialená približne 100 km, od krajského mesta Nitra 35 km. Obec tvoria dve katastrálne územia - Malá Kesa a Bánov.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá písomná zmienka o Bánove sa nachádza v druhej Zoborskej listine z roku 1113. Územie bolo ale osídlené minimálne od čias neolitu, 3000 rokov pred n. l., čo dokazujú nálezy v archeologickom nálezisku Zámeček nachádzajúcom sa 2,5 km severovýchodne v Nitrianskom Hrádku (mestská časť Šurian). Pôvodne tvorili obec dve samostatné sídla s názvom Kescu (dnešné katastrálne územie Bánov) a Qescu (k.ú. Malá Kesa). Po tom, čo bola obec Kescu darovaná vojvodovi Bánovi dostala pomenovanie Bankeszi. V 15. storočí patrila obec k zaniknutému Šurianskemu hradu.
Od roku 1663 bolo celé územie v okolí Bánova pod správou Osmanskej ríše[5] a jej spojencov. V roku 1685 sa podarilo habsburským vojskám vytlačiť Osmanov, avšak pôvodné obyvateľstvo zostalo značne zdecimované. Ich miesto nahradili kolonisti z moravského Slovácka, Záhoria a Uherského Brodu. Dôkazom sú podobné priezviská a tiež veľmi tvrdé, západné nárečie, ktoré sa zachovalo v obci dodnes.
V rokoch 1845 a 1857 postihli obec dva veľké požiare, ktoré 2-krát zničili väčšiu časť budov. Napriek obrovským škodám sa obec spamätala a do roku 1900 je sprevádzkovaná železnica, v roku 1905 budova školy so 6-timi triedami a v roku 1912 budova obecného domu[6]. V priebehu januára 1919 prevzala Československá armáda kontrolu nad územím Bánova, čím sa zavŕšila integrácia obce do novovzniknutého štátu Československa. V júni 1919 podnikla Maďarská republika rád vojenský útok z východnej strany. Československí vojaci zaujali obranné postavenie západne od obce. Následne 1200 členov Československej armády zatlačilo proti presile 4000 maďarských vojakov [7] a oslobodilo obec, ktorá sa opäť dostala pod správu Československa.
Rovnako ako v celom Československu nastalo v 20-tych a 30-tych rokoch takzvané zlaté obdobie republiky. Je založený ochotnícky divadelný súbor, dobrovoľný hasičský zbor, do kultúrneho diania sa zapája Matica slovenská. V 2. svetovej vojne zažila obec najväčšie útrapy počas jej oslobodzovania. 28. marca 1945 je obec oslobodená Červenou armádou. Boje si vyžiadali životy 82 vojakov Červenej armády, 90 Nemcov a 10 civilistov. 11. júna 1948 mení obec názov z Bánovskej Kesy na Bánov.
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Väčšina obyvateľstva je slovenskej národnosti. Obyvateľstvo sa väčšinovo hlásilo ku slovenskej národnosti aj v období silnej maďarizácie na prelome 19. a 20. storočia.
Sčítanie obyvateľstva[8] z roku 2021 uvádza nasledovné pomery národností:
- Slovenská: 92,67% (počet obyvateľov: 3426)
- Maďarská: 1,14% (počet obyvateľov: 42)
- Česká: 0,32% (počet obyvateľov: 12)
- Rómska: 0,11% (počet obyvateľov: 4)
- Rusínska: 0,03% (počet obyvateľov: 1)
- Poľská: 0,03% (počet obyvateľov: 1)
- Rusínska: 0,03% (počet obyvateľov: 1)
- Srbská: 0,03% (počet obyvateľov: 1)
- Rumunská: 0,03% (počet obyvateľov: 1)
- Grécka: 0,03% (počet obyvateľov: 1)
- Ruská: 0,03% (počet obyvateľov: 1)
- Talianska: 0,03% (počet obyvateľov: 1)
- Iná: 0,08% (počet obyvateľov: 3)
- Nezistená: 5,49% (počet obyvateľov: 203)
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Kaštieľ v časti Malá Kesa, dvojpodlažná dvojtraktová neorenesančná stavba na pôdoryse nepravidelného obdĺžnika z prelomu 19. a 20. storočia. Úpravami prešiel v roku 1921. Obnovený bol v rokoch 2000-2002, keď bol rozšírený.[9] Kaštieľu dominuje asymetricky umiestnená nárožná veža s ihlancovou helmicou. Vstup je riešený ako jednoosový oblúkový portikus. Parter je dekorovaný priebežným pásovaním, poschodie lizénovými rámami. Polkruhovo ukončené okná poschodia majú profilované šambrány s klenákmi, boli však upravované počas poslednej obnovy. Priečelie je ukončené atikou so segmentovým štítom s tympanónom. Pri kaštieli sa nachádza krajinársky park.[10]
- Rímskokatolícky kostol sv. Michala archanjela, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1842.[11] Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami a termálnymi oknami. Priečelie je členené lizénovým rámom a stredným termálnym oknom. Veža má nárožné skosenia, je ukončená ihlancovou helmicou.
-
Kostol sv. Michala archanjela -
-
-
Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]
Obec je kultúrne bohatá, osemdesiatročnú tradíciu tu má ochotnícke divadlo. V obci pôsobi od roku 1992 aj netradičná dychová kapela Kesanka, od roku 1995 Veľký dychový orchester Bánovčanka a od roku 2010 Detský dychový orchester Rosička. Všetky hudobné telesá reprezentujú obec po celom Slovensku aj v zahraničí. Ďalej v obci pôsobí spevácky zbor Galabriel, spevácke zoskupenie Rozmarínky a Bánovskí seniori.
V obci pôsobí občianske združenie Kesa Nostra ktorého činnosť je zameraná na organizovanie spoločenských podujatí.
Vzniku organizácie predchádzala príprava spoločenských podujatí; po prvotnej Štefanskej diskotéke v roku 2010 vznikol u nadšencov nápad organizovania viacerých spoločenských akcií. Počas príprav Mládežníckeho discoplesu bolo založené občianske združenie Kesa Nostra (v preklade Naša Kesa).
Kesa Nostra ponúka obyvateľom a návštevníkom obce pestrú paletu akcií. Má za sebou sériu filmových večerov a prednášok, množstvo diskoték, plesy, zábavy, rozprávkové noci pre deti či obecné zabíjačky. OZ organizovalo Vidiecke hry, ktorých súčasťou bol koncert skupiny Vidiek. Veľkú obľubu si získala "Keská pasuvačka" na Štrkárni a mini pivný festival Oktobeerfest, kde koncertovala kapela Chiki liki tu-a.[12]
Životné prostredie[upraviť | upraviť zdroj]
V juhovýchodnej časti obce sa nachádza územie Európskeho významu v správe Štátnej ochrany prírody s názvom Zátoň[13]. Zátoň je súčasťou chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy a je zaradené do európskej siete chránených území NATURA 2000. Súčasťou ochrany sú napríklad vŕbovo-topoľové a jelšové lesy a živočíchy kunka červenobruchá, roháč obyčajný, alebo vydra riečna.
Šport[upraviť | upraviť zdroj]
V obci vyniká futbal spolu so stolným tenisom. V minulosti mala obec veľa talentov v športovej streľbe. V roku 1974 sa vybudovala 50 metrová strelnica, ktorá je dodnes v prevádzke.
Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]
Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]
- Veronika Terézia Racková (* 1958 – † 2016), misionárka
- Anton Dragúň (* 1942), futbalista a tréner
- Peter Oremus (tréner), (* 1970) hokejový tréner, hokejista
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ A.S, Petit Press. FOTO: Páranie peria, dožinky či žatva v Bánove alebo Ako sme žili v Československu [online]. mynovezamky.sme.sk, [cit. 2024-06-06]. Dostupné online.
- ↑ Veľká turecká vojna. [s.l.] : [s.n.], 2024-05-28. Page Version ID: 7857669. Dostupné online.
- ↑ História obce Bánov - Oficiálne stránky obce Bánov [online]. www.banov.sk, [cit. 2024-06-06]. Dostupné online.
- ↑ História obce Bánov - Oficiálne stránky obce Bánov [online]. www.banov.sk, [cit. 2024-06-06]. Dostupné online.
- ↑ SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky [online]. www.scitanie.sk, [cit. 2024-06-06]. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Rímsko-katolícke kostoly v okrese Nové Zámky [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.
- ↑ Občianske združenie Kesa Nostra, Bánov [online]. kesanostra.sk, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online. Archivované 2016-11-01 z originálu.
- ↑ Zátoň. [s.l.] : [s.n.], 2020-08-10. Page Version ID: 7073108. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bánov (okres Nové Zámky)
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]