Leopold I. (Svätá rímska ríša)
| Leopold I. | |
| Cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa, kráľ rímsky, český, uhorský a chorvátsky, arcivojvoda rakúsky, arcivojvoda Predného Rakúska, knieža Tešína, princ sedmohradský | |
 Portrét od Benjamina von Blocka, cca 1672 | |
 | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Habsburgovci |
| Biografické údaje | |
| Pôvodné meno | Leopold Ignatius Joseph Balthasar Felician |
| Narodenie | 9. jún 1640 Viedeň, Rakúske arcivojvodstvo, Habsburská monarchia, Svätá rímska ríša nemeckého národa |
| Úmrtie | 5. máj 1705 (64 rokov) Viedeň, Rakúske arcivojvodstvo, Habsburská monarchia, Svätá rímska ríša nemeckého národa |
| Pochovanie | Kapucínska krypta |
| Rodina | |
| Manželka | |
| Potomstvo |
pozri rodinné pomery |
| Otec | Ferdinand III. |
| Matka | Mária Anna Španielska |
| Ďalšie tituly | |
| cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa | |
| 18. júl 1658 – 5. máj 1705 | |
| Predchodca | Ferdinand III. |
| Nástupca | Jozef I. |
| kráľ Uhorska | |
| 1655 – 5. máj 1705 | |
| Predchodca | Ferdinand III. |
| Nástupca | Jozef I. |
| Odkazy | |
 | Leopold I. (multimediálne súbory na commons) |
Leopold I. (Leopold Ignác Jozef Baltazár František Felicián; maďarsky: I. Lipót; * 9. jún 1640, Viedeň – † 5. máj 1705, Viedeň) bol cisárom Svätej ríše rímskej, kráľom Uhorska, Chorvátska a Čiech. Ako syn Ferdinanda III., cisára Svätej ríše rímskej, a jeho prvej manželky Márie Anny Španielskej, sa stal následníkom trónu v roku 1654 po smrti svojho staršieho brata Ferdinanda IV. Svätej ríši rímskej vládol od roku 1658 až do svojej smrti v roku 1705 a stal sa druhým najdlhšie vládnucim habsburským cisárom (46 rokov a 9 mesiacov). Bol hudobným skladateľom a významným mecenášom hudby.
Jeho vláda je známa konfliktmi s Osmanskou ríšou vo Veľkej tureckej vojne (1683 - 1699) a súperením s Ľudovítom XIV., súčasníkom a bratrancom z prvého kolena (z matkinej strany; zo štvrtého kolena z otcovej strany), na západe. Po viac ako desaťročí vojnových konfliktov Leopold na východe zvíťazil vďaka vojenskému talentu princa Eugena Savojského. Na základe Karlovického mieru získal Leopold späť takmer celé Uhorské kráľovstvo, ktoré sa v rokoch po bitke pri Moháči v roku 1526 dostalo pod tureckú moc.
Leopold viedol tri vojny proti Francúzsku: francúzsko-nizozemskú vojnu, deväťročnú vojnu a vojnu o španielske dedičstvo. V tejto poslednej sa Leopold snažil dať svojmu mladšiemu synovi Karolovi celé španielske dedičstvo, pričom nerešpektoval vôľu zosnulého Karola II. Leopold začal vojnu, ktorá čoskoro zachvátila veľkú časť Európy. Prvé roky vojny sa pre Rakúsko vyvíjali pomerne dobre vďaka víťazstvám pri Schellenbergu a Blenheime, ale vojna sa ťahala až do roku 1714, deväť rokov po Leopoldovej smrti, čo malo na bojujúce štáty sotva nejaký vplyv. Keď sa Rastattskou mierovou zmluvou vrátil mier, nedá sa povedať, že by Rakúsko vyšlo z vojny rovnako víťazne ako proti Turkom.[1]
Raný život[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa 9. júna 1640 vo Viedni a získal tradičné vzdelanie v oblasti slobodných umení, histórie, literatúry, prírodných vied a astronómie. Zaujímal sa najmä o hudbu, podobne ako jeho otec cisár Ferdinand III. Už od útleho veku prejavoval sklon k učeniu.[2] Plynule ovládal latinčinu, taliančinu, nemčinu a španielčinu.[3] Okrem nemčiny bola na jeho dvore najobľúbenejším jazykom taliančina.
Rovnako absolvoval komplexné cirkevné vzdelanie, keďže bol pôvodne vybraný pre kariéru vyššieho duchovného. Od tohto plánu však upustil po smrti svojho staršieho brata Ferdinanda IV. v roku 1654, keď sa Leopold stal následníkom trónu.[4][5] Napriek tomu malo Leopoldovo duchovné vzdelanie na neho zjavný vplyv. Zostal pod vplyvom svojho kňazského vzdelania a jezuitského vplyvu po celý svoj život. Na panovníka mal neobvyklé vedomosti z teológie, metafyziky, právnej vedy a prírodných vied. Zachoval si aj záujem o astrológiu a alchýmiu, ktoré rozvíjal pod vedením jezuitských učiteľov.[4] Bol hlboko nábožensky založený a oddaný človek, zosobňoval pietas Austriaca alebo lojálny katolícky postoj svojho rodu. Na druhej strane jeho zbožnosť a vzdelanie v ňom zrejme vyvolali fatalistické sklony, ktoré ho naklonili k odmietaniu akýchkoľvek kompromisov v otázkach vierovyznania, čo sa nie vždy považuje za pozitívnu vlastnosť panovníka.[6][1]
.jpg)
Leopold mal vraj typické habsburské fyzické znaky, ako napríklad výraznú habsburskú dolnú čeľusť. Bol nízky, štíhly a chorľavej postavy, na verejnosti bol chladný a rezervovaný a spoločensky nevýrazný. Hovorí sa však, že bol otvorený aj voči blízkym spolupracovníkom. Coxe opísal Leopolda takto: „Jeho chôdza bola statná, pomalá a rozvážna; jeho ovzdušie bolo zádumčivé, jeho oslovenie neohrabané, jeho spôsoby neobratné, jeho povaha chladná a flegmatická."[7] Spielman tvrdí, že jeho dlho očakávaná kariéra v duchovenstve spôsobila, že Leopold si „skoro osvojil intenzívnu katolícku zbožnosť, ktorá sa od neho očakávala, a jemné spôsoby vhodné pre iba vedľajšiu úlohu. Do mužného veku dorástol bez vojenských ambícií, ktoré charakterizovali väčšinu jeho kolegov panovníkov. Jeho vláda bola od začiatku defenzívna a hlboko konzervatívna.“[8]
V roku 1655 ho zvolili za uhorského kráľa, v roku 1656 za českého a v roku 1657 za chorvátskeho kráľa. V júli 1658, viac ako rok po smrti svojho otca, bol Leopold vo Frankfurte zvolený za cisára Svätej ríše rímskej v opozícii voči francúzskemu kardinálovi Mazarinovi, ktorý sa usiloval o to, aby cisársku korunu dostal na hlavu Ferdinand Mária, bavorský kurfirst, alebo iné nehabsburské knieža. Aby si novozvolený cisár udobril Francúzsko, ktoré malo vďaka Rýnskemu spolku značný vplyv na nemecké záležitosti, sľúbil, že nebude pomáhať Španielsku, ktoré bolo v tom čase vo vojne s Francúzskom.[9] Tým sa začala takmer 47-ročná vláda, ktorú charakterizovalo trvalé súperenie s Francúzskom a jeho kráľom Ľudovítom XIV. Jeho dominantná osobnosť a moc Leopolda úplne zatienili, a to až do dnešných dní, ale Leopold nebol o nič menej vojnovým kráľom vzhľadom na to, že väčšia časť jeho verejného života bola zameraná na organizovanie a pokračovanie vojen.[10]
Druhá severská vojna[upraviť | upraviť zdroj]
Leopoldovou prvou vojnou bola druhá severská vojna (1655 – 1660), v ktorej sa švédsky kráľ Karol X. pokúšal stať poľským kráľom s pomocou spojencov vrátane sedmohradského kniežaťa Juraja II. Rákócziho. Leopoldov predchodca Ferdinand III. sa v roku 1656 spojil s poľským kráľom Jánom II. Kazimírom Vasom. V roku 1657 Leopold toto spojenectvo rozšíril o rakúske vojská (platené Poľskom). Tieto jednotky pomohli poraziť sedmohradskú armádu a uskutočnili ťaženie až do Dánska. Vojna sa skončila oliwským mierom v roku 1660.[1][11]
Vojny proti Osmanskej ríši[upraviť | upraviť zdroj]
Osmanská ríša často zasahovala do záležitostí Sedmohradska, ktoré bolo vždy nepokojným štátom, a toto zasahovanie viedlo k vojne so Svätou ríšou rímskou, ktorá sa po niekoľkých neúspešných akciách skutočne začala v roku 1663. Leopold osobnou výzvou na sneme v Regensburgu prinútil kniežatá, aby poslali pomoc na výpravu; vojská poslalo aj Francúzsko a v auguste 1664 cisársky generál Raimondo Montecuccoli dosiahol pozoruhodné víťazstvo pri Svätom Gotarde. Vašvárskym mierom cisár uzavrel so sultánom dvadsaťročné prímerie, pričom mu poskytol veľkorysejšie podmienky, než sa zdalo byť potrebné pre jeho nedávne víťazstvo.[1][11]
Rok 1683 priniesol dramatické vyvrcholenie stáročného zápasu Habsburgovcov s Turkami. Obrovská turecká armáda vtrhla do Rakúska. Viedeň obľahlo státisícové vojsko. Cisársku armádu posilnili jednotky z Bavorska, Švábska a Saska, ale hlavnú pomoc priviedol poľský kráľ Ján III. Sobieski. 12. septembra zaútočil na čele spojených vojsk a Turkov na hlavu porazil. Toto víťazstvo znamenalo začiatok úspešnej ofenzívy kresťanských vojsk, ktoré potom v 80. a 90. rokoch 17. storočia postupne vytláčali Turkov z Uhorska. Po bitke pri Zente (r. 1697), kde zaznamenal svoje prvé veľké víťazstvo Eugen Savojský, bol r. 1699 uzavretý karlovacký mier, ktorým habsburskej monarchii pripadlo územie Sedmohradska, Chorvátsko a Slavónia. Víťazný boj s Osmanskou ríšou patrí k vrcholným úspechom Leopoldovej vlády.
Konflikty s Francúzskom[upraviť | upraviť zdroj]
Na západe, kde sa monarchia zrážala s rozpínavosťou Francúzska, zaznamenal cisár menej úspechov. Monarchia po boku Nizozemska, Španielska, Lotrinska a niektorých nemeckých štátov sa zapojila do vojny proti Francúzsku a jeho spojencovi Švédsku v 70. rokoch 17. storočia. Mier uzavretý r. 1679 v Nijmegene vyznel v prospech Francúzska a znamenal pre neho územné zisky na úkor rakúskych Habsburgovcov. Až ďalší konflikt v 90. rokoch a následný mier z Rijswijku (r. 1697) vrátil Leopoldovi I. jeho územné straty z predchádzajúcej vojny. K ďalšiemu veľkému konfliktu s Francúzskom prišlo na sklonku Leopoldovej vlády po smrti posledného španielskeho Habsburga Karola II. vo vojne o španielske dedičstvo, jej výsledku sa však Leopold I. už nedožil.
Napriek niektorým čiastkovým neúspechom Leopoldovej vlády vstúpila habsburská monarchia za jeho panovania medzi skutočné európske veľmoci.
Leopold a situácia v Uhorsku[upraviť | upraviť zdroj]
Po vnútropolitickej stránke bolo jeho vládnutie obdobím rastúceho centralizmu a uplatňovania absolutistickej formy vlády, čo v Uhorsku viedlo k mnohým nepokojom a výraznému vzrastu protireformácie. V záujme jej upevnenia podriaďoval uhorské hospodárstvo priemyselne vyspelejším rakúskym krajinám (rudné bane na Slovensku prenajímal viedenským a zahraničným podnikateľom), konfiškoval majetky uhorskej šľachty, v krajine udržiaval veľký počet cisárskeho vojska, prostredníctvom jezuitov presadzoval násilnú rekatolizáciu.
Jeho hospodárske reformy smerovali k zvýšeniu daneschopnosti obyvateľstva. Absolutistická forma vlády Leopolda I. sa stala podnetom ďalších protihabsburských stavovských povstaní (Vešeléniho sprisahanie), povstanie Imricha Tököliho, povstanie Františka II. Rákociho, ktoré kruto zasiahli územie Slovenska.
V roku 1692 vydal dekrét, ktorým zrovnoprávnil sociálne postavenie gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho duchovenstva.
Hodnotenie Leopoldovej éry[upraviť | upraviť zdroj]
Leopold I. Habsburský bol rozporuplný ako doba, v ktorej polstoročie žil a panoval. Ako štátnik a politik bol iste zodpovedný napr. aj za tzv. Prešovské jatky. Bol však pod stálym tlakom Osmanskej ríše, potreboval spoľahlivé zázemie na zastavenie tureckej rozpínavosti do strednej, severnej a západnej Európy. Napokon sa pričinil o víťazstvo nad Turkami (r. 1683) a o obnovenie územnej celistvosti Uhorského kráľovstva. Napriek niektorým čiastkovým neúspechom Leopoldovej vlády vstúpila habsburská monarchia za jeho panovania medzi skutočné európske veľmoci. Leopold I. Habsburský bol druhým najdlhšie vládnucim panovníkom v Čechách a v Uhorsku (vládol 48 rokov). Po svojej smrti bol pochovaný pod skvostným barokovým náhrobkom v habsburskej kapucínskej krypte vo Viedni.
Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
- Na obdobie panovania Leopolda I. máme v Bratislave pamiatku. Je ňou mariánsky stĺp na rozhraní dnešného Hlavného a Františkánskeho námestia pred jezuitským kostolom. Stĺp, na vrchole ktorého je umiestnená socha Panny Márie, bol postavený v r. 1675 ako pomník na Leopoldovo víťazstvo v r. 1670 – 1671, kedy tvrdo zakročil proti sprisahancom z radov uhorských rebelov a protestantov usilujúcich sa dosadiť na uhorský trón vlastného panovníka. Po potlačení sprisahania nastali ostré represie, počas ktorých boli hlavní vzbúrenci popravení alebo predaní do otroctva na galeje. Na mieste, kde dnes stojí stĺp, bol v roku 1671 popravený jeden z čelných predstaviteľov odboja, moravský protestantský kazateľ Mikuláš Drábik.
- Leopold bol známy ako kultivovaný človek a veľký milovník umenia, najmä hudby (dokonca hudobné diela sám komponoval). Často usporadúval dvorné divadelné a baletné predstavenia, ktorých sa i osobne ako protagonista zúčastňoval. Jeho dvorná kapela bola vychýrená a patrila k najlepším na svete. Údajne ho ročne stála 50 000 zlatých. Medzi ľudom sa šírili reči, že keby všetky úrady vo Viedni boli v takom stave ako kapela, Viedeň by bola rajom na zemi a útulkom spravodlivosti.
- Leopold dbal i o rozvoj vzdelania. Postaral sa o založenie univerzít v Innsbrucku, Olomouci a Vratislavi.
- Za jeho vlády začala výstavba barokovej Viedne – novostavba zámku Schönbrunn a tzv. Leopodovské krídlo viedenského Hofburgu. Súhlasil so založením Viedenského diária a neskôr so založením novín Wiener Zeitung. V roku 1704 začal s výstavbou línie opevnení okolo mesta.
Rodinné pomery[upraviť | upraviť zdroj]
Leopold I. bol celkovo tri razy ženatý a jeho manželkám sa narodilo spolu 16 detí. Jeho prvou manželkou sa 12. decembra 1666 vo Viedni stala jeho neter, španielska infantka Margaréta Terézia (* 1651 – † 1673), dcéra španielskeho kráľa Filipa IV. a Leopoldovej staršej sestry Márie Anny. Narodili sa jej štyri deti:
- Ferdinand Václav (* 28. september 1667 – † 13. január 1668)
- Mária Antónia (* 18. január 1669 – † 24. december 1692) ∞ 1685 Maximilián Emanuel II., bavorský kurfirst (* 1662 – † 1726)
- Ján Leopold (*/† 20. február 1670)
- Mária Anna (* 9. február 1672 – † 23. február 1672)
Druhé manželstvo uzavrel Leopold I. dňa 5. októbra 1673 v Grazi s Klaudiou Felicitas Tirolskou (* 1653 – † 1676), dcérou arcivojvodu Ferdinanda Karola a Anny Medicejskej, s ktorou mal dve dcéry:
- Anna Mária Žofia (* 11. september 1674 – † 21. december 1674)
- Mária Jozefa Klementína (* 11. október 1675 – † 11. júl 1676)
Treťou manželkou Leopolda I. sa 14. decembra 1676 v Passau stala Eleonóra Magdaléna Falcko-Neuburská (* 1655 – † 1720), dcéra falckého kurfirsta Filipa Viliama a grófky Alžbety Amálie Hesensko-Darmstadtskej. Z tohto manželstva sa narodilo desať detí:
- Jozef I. (* 26. júl 1678 – † 17. apríl 1711) ∞ 1699 Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská (* 1673 – † 1742)
- Kristína (*/† 18. jún 1679)
- Mária Alžbeta (* 13. december 1680 – † 26. august 1741), holandská miestodržiteľka
- Leopold Jozef (* 2. jún 1682 – † 3. august 1684)
- Mária Anna (* 7. september 1683 – † 14. august 1754) ∞ 1708 Ján V. (* 1689 – † 1750), portugalský kráľ, 5 detí
- Mária Terézia (* 22. august 1684 – † 28. september 1696)
- Karol VI. (* 1. október 1685 – † 20. október 1740) ∞ 1708 Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská (* 1691 – † 1750)
- Mária Jozefa (* 6. marec 1687 – † 11. apríl 1703)
- Mária Magdaléna (* 26. marec 1689 – † 1. máj 1743)
- Mária Margita (* 1690 – † 1691)
Rodokmeň Leopolda I.[upraviť | upraviť zdroj]
Panovnícke pomery[upraviť | upraviť zdroj]
Leopold I. Habsburský
| ||
| Predchodca Ferdinand III. Habsburský |
Cisár Svätej rímskej ríše 1658 – 1705 |
Nástupca Jozef I. Habsburský |
| Český kráľ 1656 – 1705 | ||
| Uhorský kráľ 1655 – 1705 | ||
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- KUNEC, Patrik: Cisár Leopold I. Habsburský - zbožný muž a milovník umenia. In: Historická revue, roč. XXX, 2019, č. 2, s. 6 - 10.
- KUNEC, Patrik: Vo víre vojen a medzinárodnej politiky. Vláda Cisára Leopolda I. v rokoch 1657 - 1687. In: Historická revue, roč. XXX, 2019, č. 2, s. 11 - 17.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Leopold I. (Svätá rímska ríša)
- ↑ a b c d SCHUMANN, Jutta. Die andere Sonne: Kaiserbild und Medienstrategien im Zeitalter Leopolds I.. [s.l.] : Walter de Gruyter, 2012-09-13. Google-Books-ID: EbBJAAAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-3-05-005581-7. (po nemecky)
- ↑ SPIELMAN, John P. (John Philip). Leopold I of Austria. [s.l.] : London : Thames and Hudson, 1977. Dostupné online. ISBN 978-0-500-87005-1. S. 33-34.
- ↑ SPIELMAN, John P. (John Philip). Leopold I of Austria. [s.l.] : London : Thames and Hudson, 1977. Dostupné online. ISBN 978-0-500-87005-1. S. 34.
- ↑ a b BIESINGER, Joseph. Germany. New York, NY : Facts On File Inc, 2006-11-15. Dostupné online. ISBN 978-0-8160-4521-1. (English)
- ↑ CRANKSHAW, Edward. The Habsburgs: Portrait of a Dynasty. New York, NY: The Viking Press : The Viking Press, A Studio Book, 1971-09-29. (First American Edition.) Dostupné online. ISBN 978-0-670-36134-2. S. 132. (English)
- ↑ Heide Dienst | Britannica [online]. www.britannica.com, [cit. 2024-05-21]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ KELLY, Walter Keating; COXE, William. History of the house of Austria, from the accession of Francis I. to the revolution of 1848. In continuation of the history written by Archdeacon Coxe. To which is added Genesis; or, Details of the late Austrian revolution. [s.l.] : London : H. G. Bohn, 1853. Dostupné online.
- ↑ Europe 1450 to 1789: encyclopedia of the early modern world [Volume 1, 1 ed.] 0684312018, 9780684312019, 068431200X, 0684312026, 0684312034, 0684312042, 0684312050, 0684312069 [online]. ebin.pub, 2019-12-21, [cit. 2024-05-21]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ O'CONNOR, John T.. Negotiator Out of Season: The Career of Wilhelm Egon Von Fürstenberg, 1629 to 1704. [s.l.] : University of Georgia Press, 1978. Dostupné online. ISBN 978-0-8203-0436-6. S. 7-14. (po anglicky)
- ↑ BURKHARDT, Johannes. Vollendung und Neuorientierung des frühmodernen Reiches 1648 – 1763. Stuttgart : Klett-Cotta, 2006. Dostupné online. ISBN 978-3-608-60011-7.
- ↑ a b PRESS, Volker. Kriege und Krisen: Deutschland 1600-1715. [s.l.] : C.H.Beck, 1991. Dostupné online. ISBN 978-3-406-30817-8. (po nemecky)