Preskočiť na obsah

Vyklepávanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vyklepávacie kladivo

Vyklepávanie je technologický postup tvárnenia kovov úderom kladiva na materiál za studena alebo za tepla. Patrí do technológie klampiarstva. Počas vyklepávania dochádza k ubíjaniu častíc materiálu. Mierne sa zmenšuje hrúbka materiálu a jeho častice sa presúvajú do strán. Je možný aj opačný postup, kedy sa materiál zhutňuje a vyrovnáva. Naklepávaním povrchu vzniká v materiáli pnutie, ktoré spôsobuje jeho ohýbanie a krútenie. Vhodnou kombináciou úderov sa vytvára požadovaný tvar súčiastky. Vyklepávaním je možné dosiahnuť veľmi presný tvar a aj pomerne kvalitný povrch, je na to však potrebná značná zručnosť.

Vyklepávanie je vždy ručný postup, s použitím ručného, alebo strojového náradia a strojov.

  • Ručné vyklepávanie sa používa v klampiarstve, autooprávarenskom priemysle, umeleckom kováčstve, výrobe prototypov a pod. Princípom je ručné tvarovanie (obvykle) plechu do požadovaného tvaru pomocou kladív a podložiek.
  • Strojové vyklepávanie sa robí pomocou bucharov, lisov, alebo špeciálnych rýchloúderných vyklepávacích strojov, vždy však v priamej interakcii s človekom.

Na vyklepávanie sa ako nástroj používajú vyklepávacie kladivá, ktorých úderné plochy majú najrôznejšie tvary – plosky, nosa, gule a pod., vyklepávacie podložky (babky) – kovové, drevené alebo plastové platne majúce rôzne tvary podobne ako kladivá, nástroje drdláta s oblým zakončením - drevené, kovové, plastové. Niekedy sa ako podložka používa kožené vrece vyplnené pieskom, alebo drevené vyklepávacie formy. Vyklepávať sa môže ľubovoľný hlbokoťažný plech - oceľ, hliník, meď, mosadz a pod.