Úštěcká pahorkatina
| Úštěcká pahorkatina | |
| geomorfologický okrsok | |
 Rozhľadňa na vrchu Hořidla
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Úsťanský |
| Okres | Litoměřice |
| Nadradená jednotka |
Dokeská pahorkatina |
| Susedné jednotky |
Polomené hory České středohoří Dolnooharská tabule |
| Podradené jednotky |
Úštěcká kotlina Liběšická pahorkatina Ploskovická pahorkatina Vědlická tabule[1] |
| Súradnice | 50°32′26″S 14°16′04″V / 50,5406147°S 14,2677942°V |
| Najvyšší bod | Hořidla |
| - výška | 371 m n. m. |
| Rozloha | 151,6 km² (15 160 ha) |
| Geologické zloženie | ílovec, slieňovec, pieskovec, vápenec, vulkanity |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Úštěcká pahorkatina je geomorfologický okrsok v západnej časti Dokeskej pahorkatiny ležiaci v okrese Litoměřice Úsťanského kraja. Územie okrsku zhruba vymedzujú okresné mesto Litoměřice a mestá Úštěk a Štětí.
Charakteristika územia
[upraviť | upraviť zdroj]
Je to členitá pahorkatina na stredoturónskych slienitých až vápnitých pieskovcoch, piesočnatých slieňovcoch a vrchnoturónskych až coniackých (popr. Santonských) slieňovcoch, vápnitých ílovcoch a ílovitých vápencoch, ojedinele na neovulkanitoch; Sedimentárna stupňovina štruktúrne denudačných plošín so široko roztvorenými údoliami (často s nesúmerným priečnym profilom) stromovité vodné siete v povodí Obrtky, Úštěckého a Lučného potoka. Mierne sklonený povrch, miestami s proluviálnymi sedimentami, pri úpätí Českého středohoří prehlbuje štruktúrne tektonická Úštěcká kotlina. Na juhozápade vystupujú výrazné neovulkanické uzly. V údolí Obrtky a Úštěckého potoka sú početné pramenné vývery. Územie je nepatrne, miestami až stredne zalesnené (hlavne pri východnom okraji) - prevažne borovicové porasty, miestami zmiešané, dubové, smrekové a bukové. Prevažuje orná pôda, v nivách sú početné chmeľnice. Miestami sú drobné fragmenty zachovalých lúk s významnými druhmi. V severnej časti okrsku je vyhlásená CHKO České středohoří.[2]
Geomorfologické členenie
[upraviť | upraviť zdroj]Okrsok Úštěcká pahorkatina patrí do celku Ralská pahorkatina a podcelku Dokeská pahorkatina. Ďalej sa člení na podokrsky Úštěcká kotlina, Liběšická pahorkatina, Ploskovická pahorkatina na severe a Vědlická tabule na juhu. Pahorkatina susedí s ďalším okrskom Dokeskej pahorkatiny, Polomenými horami na východe, ďalej s Českým středohořím na severe a Dolnooharskou tabúľou na západe a juhu.[1]
| Geomorfologické členenie Ralskej pahorkatiny | ||
|---|---|---|
| ČESKÁ VYSOČINA • Česká tabule • Severočeská tabule | ||
| DOKESKÁ PAHORKATINA |
Polomené hory | Vlhošť (614 m)
|
| Úštěcká pahorkatina | Hořidla (371 m)
| |
| Jestřebská kotlina | Borný (446 m)
| |
| Provodínská pahorkatina | Dub (458 m)
| |
| Bezdězská vrchovina | Velký Bezděz (604 m)
| |
| ZÁKUPSKÁ PAHORKATINA |
Cvikovská pahorkatina | Ralsko (696 m)
|
| Českolipská kotlina | Českolipský Špičák (459 m)
| |
| Podještědská pahorkatina | Stříbrník (507 m)
| |
| Kotelská vrchovina | Mazova horka (569 m)
| |
| PROVINCIA • Subprovincia • Oblasť / Celok / PODCELOK • Okrsok • Vrchol | ||
Najvyššie vrcholy
[upraviť | upraviť zdroj]Najvyšším vrcholom Úštěckej pahorkatiny je vrch Hořidla (371 m n.m.).
- Hořidla (371 m), Liběšická pahorkatina
- Skalky (338 m), Liběšická pahorkatina
- Holý vrch (302 m), Liběšická pahorkatina
- Sovice (278 m), Vědlická tabule
- Křemín (244 m) Liběšická pahorkatina
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.
- ↑ DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Úštěcká pahorkatina na českej Wikipédii.