Ústredňa štátnej bezpečnosti
Ústredňa štátnej bezpečnosti (skr. ÚŠB) bol najvyšší policajný úrad počas vojnovej Slovenskej republiky, ktorý mal za úlohu vykonávať spravodajskú službu. Založená bola 1. januára 1940 a existovala až do pádu štátu na jar 1945. Mala svoj vlastný zoznam a evidenciu konfidentov, spolupracovala pritom s organizáciami HSĽS ako bola Hlinkova garda a Hlinkova mládež aj stranou karpatských Nemcov Deutsche Partei.
Vznikla zlúčením 4. oddelenia Ministerstva vnútra a spravodajského oddelenia Policajného riaditeľstva v Bratislave ako odbor Prezídia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Zriadená bola v dôsledku absencie jednotnej organizácie spravodajskej služby, čo slovenským orgánom vytýkali aj kompetentné miesta z Nemecka. Prvým vedúcim Ústredne štátnej bezpečnosti sa stal Jozef Mišík. Spravodajskej službe boli podriadené všetky mocensko-represívneho aparátu štátu: polícia, žandárstvo, župné a okresné úrady aj notári.[1] Ústredňa štátnej bezpečnosti spolupracovala s nemeckým Gestapom. Po vypuknutí SNP sa ÚŠB podieľala na odsune asi 3595 osôb do nacistických koncentračných táborov[2].
Niektorí pracovníci úradu spolupracovali s protifašistickým odbojom.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Baka, I., 2010, Politický systém a režim Slovenskej republiky v rokoch 1939 - 1940. Vojenský historický ústav, Bratislava, s. 231
- ↑ Plevza, V. a kolektív, Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 579
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |