Čákiovci

	Čákiovci (Čáki)
	; erb rodu Čákiovcov
Krajina	Uhorské kráľovstvo
Tituly	taverník,sedmohradský vojvoda, kurucký generál, komorník, kráľovský komisár, dedičný župan Spišský, župan klužský, župan komárňanský a zvolenský. skutočný kráľovský radca, šľachtic; barón; gróf; veľkovaradínsky biskup; ostrihomsky arcibiskup; knieža - prímas Uhorska; rytier rádu sv, Štefana;
Zakladateľ	Ladislav (tzv. Pilisky)
Rok založenia; dynastie	14. storočie
Súčasná hlava dynastie	Moritz Csáky
Štátna príslušnosť	Uhorská
Ďalšie vetvy dynastie	iliašovská, kluknavská, hodkovská, bijacovská, košicko - trenčianská

O rovnomennej vetve rodu Čák (lat. Csáky de Mihály)^[1]^[2] pozri Čákiovci (de Mihály).

Čákiovci (starší slovenský pravopis: Čákyovci, Csákyovci, Csakyovci, Csákiovci; základný tvar: Čáki, starší slovenský pravopis: Čáky, Csáky, Csaky, Csáki; po latinsky: Csáky, Chaky, Cháky, Csáki, Csaki, Chaki, de Chak, de Chák; po maďarsky Csáky; predikát: v slovenskej podobe z Cheresigu (a z Adrianu), v latinsko-maďarskej podobe de Kőrösszeg [alebo Kőrös(s)zegh/Keres(s)zegh/Keresztszegh/Kereszteg] (et Adorján))^[3]^[4]^[5]^[6]^[7]^[8] boli významný magnátsky rod v Uhorsku.

Dejiny rodu

korene neskôr satmárskeho rodu siahajú do 14. storočia. Už v roku 1396 získali donáciou obec Adrián a obec Cheresig (v dnešnej maďarčine Kőrösszeg) v Biharskej župe. Úspešne sa etablovali v Sedmohradsku.^[9]. Názvy novo získaných majetkov začali používať ako prídomok.^[7] Mikuláš Chiaky bol sedmohradským vojvodom (1415 – 1435), neskôr bol vojvodom Ladislav (1435). V roku 1552 bol Pavol kapitánom hradu Branycka. Mikuláš získal v roku 1551 donáciou Ferdinanda I. rozsiahle satmárske a solnocké majetky po Jurajovi a Gašparovi Drágffy, sedmohradskom biskupovi Jánovi Statileo a váradskom Matúšovi Zaberdini a v roku 1554 dve biharské obce. Ambrózovi Ferdinand I. odobral pre neveru panovníkovi (nota infidelitatis) berežské majetky. V roku 1571 vlastnil uhorský kancelár Michal majetky v Marmarošskej stolici a patrila mu aj tretina hradu Huszt s časťou panstva. Na Slovensko prišli až koncom 16. storočia. V tom čase bol najvýznamnejšou postavou rodu hornouhorský kapitán Štefan († 1605, manž. Anna Wesselényi), verný prívrženec Habsburgovcov. Získal šarišské, spišské a turnianske majetky (1603) a šarišské hradné panstvo (1604). Sobášnou politikou sa vyšvihol medzi najbohatších magnátov. Syn Štefan ml. (✳ 1603, † 1662, manž. 1. Eva Forgách, 2. Mária Perényi, 3. Kristína Mindszenty) ako kapitán hradu Szendrő s manželkou Evou Forgách získali v roku 1632 zemplínsku obec Tarcal. V roku 1629 zrejme bratia získali baronát. Ferdinand II. ho menoval za skutočného kráľovského radcu (1632). O rok neskôr sa už uvádza ako komorník cisára a hlavný klužský župan. V roku 1638 Štefan s manželkou získali majetky v Turnianskej, Spišskej, Abovskej a Zemplínskej stolici. Spišské majetky po rode Thurzo z donácie Ferdinanda III. z 25.3.1638 tvorilo 34 obcí a Spišský hrad. Panovník ho menoval za špišského župana (1639) a taverníka (1644). V roku 1635 bol hradným kapitánom v Pápe, komorník a radca Ladislav. Ferdinand II. mu v roku 1636 udelil panstvo Vígľaš po rode Pograny. Štefan s bratom podľa intitulácií v listinách zrejme v roku 1638 získali grófsky titul. Kráľovský dvoran a komorník Ladislav († 1655, manž. Magdaléna Batthyányi) bol v roku 1645 kapitánom hradov Pápa a Levice. V roku 1646 bol menovaný za komárňanského a zvolenského župana. Vrcholom jeho kariéry bol titul krajinského sudcu (1649). Ladislavova línia vymrela už v prvej generácii, syn Ladislav ml. bol komárňanským, Pavol zvolenským a Peter († 1671) tiež komárňanským županom. Potomkovia Štefana (✳1603) získali množstvo funkcií a zaradili sa medzi magnátov. Táto línia prežila do dnešných dní.^[9]

Erb

Stredoveký vývin erbu opísal v Turule Doby. Ako najstaršiu uvádza pečať Františka z roku 1400. V okrúhlom poli vyrastá z vavrínového venca poprsie bradatého muža s čapicou so špicom vpredu. Fragment mramorového náhrobku z kostola v Sárospataku z konca 15. storočia znázorňuje bradatého muža v špicatej čapici, ktorý má golier tvorený dvomi radmi šupinového brnenia. Z brnenia sú zachované štyri riasené slnečné lúče, na kraji krátke, smerom k stredu sa predlžujúce. Pôvodne ich mohlo byť až 9. Dobay uvádza fragment náhrobku Gašpara z roku 1570, kde v modrom štíte zo zlatej koruny vyrastá červenoodetý muž s bradou a čapicou s perom. Erb vyjadruje titul kráľovského komorníka a dvormajstra. Na anglickom a francúzskom dvore nosili na baretoch „lordi komorníci“ ako odznak úradu poprsie muža v barete. Vo Falckom erbovníku z roku 1582 sa nachádza farebný erb Ambróza Csáky ktorý obsahuje v červenom poli štítu hlavu muža s bradou a fúzami s modrou čapicou s špicatým zlatým lemom a so zlato prepásaným brmbolcom. Poprsie tvorí iba 4 krát vykrojený modrý golier. Štít je umiestnený vo vavrínovom zelenom venci so štyrmi červenými ružičkami a zlatým semenníkom. Erbová kartuša z obdobia okolo roku 1640 na stredovekom oltáre v Kostole sv. Jakuba v Levoči obsahuje v modrom štíte je zlaté poprsie muža so zlatou čapicou. Najbližšie k Dobyho opisu sú pečate grófa Ladislava (1636, 1644, 1658). V tomto období sa čapica a poprsie postupne redukujú, až sa začiatkom 18. storočia stáva z poprsia magistra kráľovskej kúrie Tatár alebo Turek. Kompletné erby Ladislava (1644), Štefana (1648), Krištofa (1682) a Kristíny (1682). Pečate sú odlišné len štýlovo. V modrom štíte sa nachádza poprsie poľovníka v červenej čiapke. Klenotom je poľovník zo štítu. Prikrývadlá sú zlato-modré po oboch stranách. ^[9]

Významnejší členovia rodu^[10]

Štefan Čáki „Veľký“ (*1560 – † 1605), sedmohradský hlavný kapitán
Ladislav Čáki (* ? – † 1655), gróf, komárňanský župan, zvolenský župan
Štefan Čáki (* 1603 – † 1662), gróf, taverník, klužský župan, spišský župan
Štefán Čáki (* 1635 – † 1699), krajinský sudca, gróf, spišský župan
Imrich Čáki (* 1672 – † 1732), gróf, uhorský prímas, Ostrihomský arcibiskup, kardinál
Mikuláš Čáki (* 1698 – † 1757), ostrihomský arcibiskup, gróf, knieža - prímas Uhorska
Juraj Čáki (* 1729 – † 1785), gróf, rytier rádu sv. Štefana
Jozef Čáki (* 1743 – † 1799), komorník, spišský župan
Michal Čáki (* 1676 – † 1757), kurucký generál
Albín Čáki (* 1841 – † 1912), uhorský minister kultúry a školstva, gróf, spišský a šarišský župan
Alfonz Čáki (* 1841 – † 1879), spisovateľ
Karol Čáki (* 1873 – † 1945), gróf, minister obrany Maďarského kráľovstva
Imrich III. Čáki (* 1882 – † 1961), diplomat, minister zahraničných vecí Maďarského kráľovstva
Gustáv Čáki (* 1883 – † 1964), gróf, maďarský diplomat, atašé veľvyslanectva v Srbsku

Galéria

kaštieľ v Spišskom Hrhove
Čákiho kaštieľ (v elektickom štýle) v Bratislave Prievoz
kaštieľ v Hodkovciach dal postaviť Štefan Čáki
Hodkovce - kaštieľ, nápis latinský v interiéri kaštieľa
kaštieľ v Bijacovciach v areáli sídli Stredná odborná škola lesnícka
Portrét Albína Čákiho
Obnova kaplnky ako pozostatok z loveckého sídla Čákiovcov (Sans-Souci) neďaleko Iliašoviec
Spišský hrad. O správu hradu sa mal starať Michal Čáki (1676 - 1757), Spišský hrad zasiahlo aj posledné zo serie proti-habsburských povstaní Františka Rákociho. Kurucké vojsko v roku 1703 hrad obsadilo a zotrvalo tam 7 rokov. V roku 1710 hrad sa vrátil do vlastníctva Čákiovcov.

Referencie

↑ http://genealogy.euweb.cz/hung/mihaly.html
↑ Csáky [online]. arcanum.hu, [cit. 2019-07-25]. Dostupné online.
↑ Biografický lexikón Slovenska. Zväzok II C – F. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2004. 696 s. ISBN 80-89023-44-4. S. 91 – 98.
↑ Csáky. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok I A – D. Bratislava : Veda, 1977. 624 s. S. 333.
↑ Csáky [online]. arcanum.hu, [cit. 2019-07-25]. Dostupné online.
↑ ALO docView - 03 Biographisches Lexikon des Kaisertums Österreich (1858) [online]. literature.at, [cit. 2019-07-25]. Dostupné online.
↑ ^a ^b Oklevéltár a gróf Csáky család történetéhez. II. Oklevelek 1500–1818. (Budapest, 1919.) [online]. library.hungaricana.hu, [cit. 2019-07-25]. Dostupné online. S. 613, 677, 678, 679, 680, 723, 742, 766, 779, 865
↑ KORN, Philipp. Ungarn's Recht und Gesetz, ruhmvoll verfochten durch Deutsche, Polen, Italiener, Engländer und Franzosen in den Kriegsjahren 1848 - 1849 (mit historisch-statistisch-genealogischen Erläuterungen : in 2 Bänden. ¬Der ungarisch-österreichische Krieg und der Antheil der Deutschen an demselben). [s.l.] : [Schünemann] ; [Westermann], 1854. 325 s. S. 410.
↑ ^a ^b ^c PONGRÁCZ, Denis. Atlas osobných pečatí I.. 1. vyd. Bratislava : JUDr. M. Trstenský vl. n., 2019. ISBN 9788057011941. S. 74,75.
↑ MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. 1. vyd. Bratislava : Perfekt a.s., 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 20 – 21.

Pozri aj

Albín Čáki

Externé odkazy

Čákiovci na Spiši
Sans-Souci Archivované 2016-06-05 na Wayback Machine
kaštieľ v Kluknave Archivované 2019-10-26 na Wayback Machine
kaštieľ v Bijacovciach Archivované 2019-10-26 na Wayback Machine
kaštieľ v Smižanoch

[1] ttp://genealogy.euweb.cz/hung/mihaly.html

[2] Csáky [online]. arcanum.hu, [cit. 2019-07-25]. Dostupné online.

[3] Biografický lexikón Slovenska. Zväzok II C – F. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2004. 696 s. ISBN 80-89023-44-4. S. 91 – 98.

[:0-4] Csáky. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok I A – D. Bratislava : Veda, 1977. 624 s. S. 333.

[5] Csáky [online]. arcanum.hu, [cit. 2019-07-25]. Dostupné online.

[6] ALO docView - 03 Biographisches Lexikon des Kaisertums Österreich (1858) [online]. literature.at, [cit. 2019-07-25]. Dostupné online.

[:1-7] Oklevéltár a gróf Csáky család történetéhez. II. Oklevelek 1500–1818. (Budapest, 1919.) [online]. library.hungaricana.hu, [cit. 2019-07-25]. Dostupné online. S. 613, 677, 678, 679, 680, 723, 742, 766, 779, 865

[8] KORN, Philipp. Ungarn's Recht und Gesetz, ruhmvoll verfochten durch Deutsche, Polen, Italiener, Engländer und Franzosen in den Kriegsjahren 1848 - 1849 (mit historisch-statistisch-genealogischen Erläuterungen : in 2 Bänden. ¬Der ungarisch-österreichische Krieg und der Antheil der Deutschen an demselben). [s.l.] : [Schünemann] ; [Westermann], 1854. 325 s. S. 410.

[:2-9] PONGRÁCZ, Denis. Atlas osobných pečatí I.. 1. vyd. Bratislava : JUDr. M. Trstenský vl. n., 2019. ISBN 9788057011941. S. 74,75.

[D-10] MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. 1. vyd. Bratislava : Perfekt a.s., 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 20 – 21.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]