Preskočiť na obsah

Prievoz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O význame v doprave pozri tranzit.

Súradnice: 48°08′47″S 17°10′02″V / 48,146299°S 17,167103°V / 48.146299; 17.167103

Bývalý Čákiho kaštieľ v Prievoze
Poloha Prievozu v rámci Ružinova (podľa definície označenej v texte článku ako b) )

Prievoz je štvrť (miestna časť) Bratislavy v mestskej časti Ružinov v okrese Bratislava II. Do roku 1946 to bola samostatná obec.

Rozsah územia

[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti Prievoz nie je oficiálne stanovená administratívna jednotka a možno sa stretnúť s nasledujúcimi vymedzeniami územia Prievozu:

  • a) V užšom zmysle (t. j. ako skupina zón územného plánu resp. ako sídlisko) je Prievoz len územie medzi Hraničnou ulicou na západe, Gagarinovou ulicou na severe, Telocvičnou ulicou na východe a diaľnicou na juhu[1][2][3][4]
  • b) V širšom zmysle je Prievoz celé územie katastrálneho územia Ružinov (čo je juhovýchodná časť mestskej časti Ružinov) medzi (nevrátane) Trávnikmi a Pošňou na severe a (nevrátane) Slovnaftom na juhu. Konkrétne je teda Prievoz územie s nasledujúcimi hranicami: Hraničná ulica (plus západný cíp medzi Mierovou a Gagarinovou), Gagarinova ulica, rieka Malý Dunaj, ulica Malé Pálenisko a Komárňanská ulica. Avšak okrajové územie medzi južnou časťou ulice Mlynské luhy, Gagarinovou ulicou a Mierovou ulicou nemusí byť do Prievozu zahrnuté[5][6]
  • c) V rámci organizácie volieb existuje volebný obvod Prievoz, ktorý zahŕňa celé územie mestskej časti Ružinov južne od (vrátane) východnej Prístavnej ulice, južne od (nevrátane) západnej Gagarinovej ulice a južne od (vrátane) Štedrej ulice.[7]
  • d) V cirkevnej organizácii existuje katolícka farnosť Bratislava-Prievoz, ako časť Dekanátu Bratislava-Stred. Podľa (nejasnej) mapy sa zdá, že zahŕňa Trávniky, Pošeň, územie uvedené vyššie v bode b) a priľahlé územie na západe asi po Bajkalskú ulicu a po Prístavný most[8]

Historicky bol Prievoz najprv samostatná obec (ktorá je fakticky predchodcom dnešného katastrálneho územia Ružinov) a neskôr rôzne vymedzená časť Bratislavy. Konkrétne vývoj vyzeral nasledovne:

  • Pôvodne, teda pred pripojením Prievozu k Bratislave v roku 1946, obec Prievoz (nem. Oberufer) po stáročia zahŕňala okrem iného aj dnešné Staré Pálenisko, dnešnú Pošeň, južnú časť dnešných Ostredkov, vtedajšie územie Vlčie hrdlo (nem. Wolfsrüssel, t.j. celé dnešné územie medzi Dunajom na západe, Biskupským ramenom na juhu a areálom Slovnaft na východe plus západnú časť areálu Slovnaft) a vtedajšie sídlo Ovsište (t.j. dnešné severné Ovsište v Petržalke). Hranica Prievozu konkrétne prebiehala (prinajmenšom v prvej polovici 20. stor. a druhej polovici 19. stor.) približne takto (uvedené sú dnešné geografické objekty): východná polovica Prístavnej ulice, Lúčna ulica (následne sa hranica na malom úseku stáčala naspäť na sever a potom znovu naspäť na juh), Prašná ulica, Martinská ulica, severná Hraničná ulica, Ďatelinová ulica, Papánkovo námestie, Rovníková ulica, Drieňová ulica v Ostredkoch, Obežná ulica, nadväzujúca dnešná hranica mestskej časti Ružinov (t. j. približne ulica Pod gaštanmi, potom diaľničná križovatka Bratislava-Ružinov, potom Gagarinova ulica), Nové záhrady I, Nové záhrady V, cesta zo severu a západu obklopujúca lokalitu Prielohy, južná Závodná ulica, Slovnaftská ulica po vchod do Slovnaftu, (rôzne kľukatá) spojnica medzi vchodom do Slovnaftu a Biskupským ramenom, severovýchodná časť (dnes sčasti už len bývalého) Biskupského ramena, západná časť najsevernejšej horizontálnej cesty v lokalite Panský diel, východná hranica Prírodnej rezervácie Starý háj, zvislá čiara vo východnej časti územia nazývaného V hrabinách (v Petržalke pri Dunaji), severná Poloreckého ulica, severná Haanova ulica (pri Pankúchovej ulici), Sosnová ulica, Mäsiarska ulica a potom šikmo cez Dunaj k východnej polovici Prístavnej ulice.[9][10][11][12][13][14].
  • V rokoch 1949-1954 a 1960-1964 existoval v rámci Bratislavy obvod Prievoz (t. j. 8. obvod), ktorý mal rovnaký územný rozsah ako bývalá samostatná obec Prievoz, s tým rozdielom, že na juhu v 60. rokoch zahŕňal aj celý areál (vtedy novo vybudovaného) Slovnaftu a na juhozápade (pravdepodobne) už nezahŕňal územia na pravom brehu Dunaja [pozn 1][14][15].
  • 1964 – 1971: V roku 1964 bol dovtedajší obvod Prievoz de facto premenovaný na obvod Ružinov (de iure išlo skôr o úplne novo vytvorený obvod), pričom tento nový obvod mal zmenenú severozápadnú a severnú hranicu: obvod zahŕňal už celé územie sídlisk Štrkovec, Trávniky, Ostredky a Pošeň (čo boli vtedy nové sídliská) a hranica v okolí prístavu bola posunutá južnejšie (išla po vtedajšej Komárňanskej ulici a potom nižšie bola vedená až k Malému Dunaju tak, že Malé Pálenisko bola už za hranicou obvodu Ružinov)[pozn 2][14]. Po neskorších menších úpravách toto územie vtedajšieho obvodu Ružinov mimochodom územne zodpovedá dnešnému katastrálnemu územiu Ružinov (Konkrétne išlo o úpravy najmä v oblasti prístavu a v oblasti lokality Prielohy a tieto úpravy boli vykonané asi koncom 80. rokov)[16][6].
  • 1971 – 1990: V roku 1971 bol dovtedajší obvod Ružinov zrušený a jeho územie sa stalo súčasťou novo vytvoreného široko koncipovaného obvodu Bratislava II (dnešný okres Bratislava II). Bratislava II sa od roku (?)1975 delila na viacero mestských častí (ktoré boli zároveň katastrálnymi územiami[17]); medzi ne patrili aj mestské časti nazvané Ružinov (= Štrkovec, Ostredky, Trávniky a Pošeň) a Prievoz (=obvod Ružinov podľa vymedzenia z roku 1964 okrem Štrkovca, Ostredkov, Trávnikov a Pošne, pričom ale hranica bola na jednom mieste trošku posunutá - zo severnej Komárňanskej ulice na Hraničnú ulicu).[14]Tieto dve mestské časti boli v roku (?)1986 zlúčené do jednej mestskej časti (a zároveň jedného katastrálneho územia) Ružinov[18][16].
  • V rozpore s vyššie uvedeným oficiálnym delením z rokov 1971-1990 býva na mapách (Slovenskej kartografie) zo 70. až 90. rokov 20. storočia nápis Prievoz umiestňovaný niekde medzi Bajkalskú ulicu a dnešnú Hraničnú ulicu, takže sa zrejme za Prievoz neformálne považovalo aj trochu západnejšie územie než len územie východne od Hraničnej ulice.[19][20][21]
  • Od roku (?)1986 (pozri vyššie) už názov Prievoz nenesie žiadna ucelená administratívna jednotka.[22]

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenský názov Prievoz vznikol v roku 1927. Pred rokom 1927 (ale sčasti paralelne aj potom) sa používal názov Feryba, Feriba či Feriby (oficiálne v rokoch 1920-1927 Feriby), čo je skomolenina maďarského názvu.[15][23][24][13][25]

Nemecký názov znel Oberufer. Príklady doložených historických výskytov tohto mena sú: 1382 Obern Urfar, 1440 Oberer Urfar, 1541 Ober Urfar, 1606 Ober Urphar, 1632 Ober Urffarth/Ober Urffer, 1721 Ober-Ufer, 1773 Ober-Uffer, 1786 Oberufer, 1808 Ober-Ufer, od roku 1863 Oberufer[13][24]. Z pohľadu modernej nemčiny Oberufer znamená síce horný breh, ale historicky (ako vidno aj podľa starší podôb názvu) názov znamenal horný prievoz/horný prechod cez rieku/horný brod/horné kotvisko.[26][27][13]

Maďarský názov znel Főrév (doslova: horný prievoz/horné kotvisko[28]). Historické doklady sú napr. 1441 Felrew[27] (v Horváth 1990 chybne uvedené ako Felrév), 1753 Főrév, 1773 Feö-Rév, 1786 Réw /Fö-Rév, 1808 Förév, od roku 1863 Főrév[13][24]

Z roku 1765 je doložený názov villa Csáky.[13]

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Územie Prievozu bolo v stredoveku obklopené na severe tzv. Mlynským ramenom Dunaja a na juhu a východe ramenom Malý Dunaj; obe ramená sa spájali medzi Prievozom a Vrakuňou[27]. Administratívna hranica Prievozu v novoveku aj ležala na juhovýchode a východe na Malom Dunaji, na severe ale bola s Mlynským ramenom zhodná len na malom úseku.[15]

Prievoz mal výhodnú polohu - ležal na mieste, kde tzv. Podunajská cesta (tiahla zo západu na východ) prekračovala Dunaj resp. dunajské ramená cez brod, kde sa platilo mýto.[13] Od tohto brodu pochádza aj jeho názov.

K Prievozu patrila aj samota Pálenisko (nem. Brenner; presnejšie: dnešné Staré Pálenisko, čiže pri Prístavnej ulici; väčšina Nového Páleniska bola naopak už tesne za hranicami Prievozu), jeho obyvatelia mali mlyny na hornom ramene Dunaja, roku 1817 dostali osobitné privilégiá. Ďalej k nemu patrilo o. i. Vlčie hrdlo (územie medzi Dunajom a dnešným Slovnaftom a západná časť dnešného Slovnaftu) a historické Ovsište na pravom brehu Dunaja. Bližie o území Prievozu pozri vyššie.

Zdroje zvyknú uvádzať, že Ovsište k Prievozu patrilo preto, lebo v stredoveku bol ostrov Ovsište na ľavej strane Dunaja a až v druhej polovici 18. storočia po zmene koryta hlavného toku rieky sa ostrov ocitol na pravej strane Dunaja[27]. Tomu ale (sčasti) protirečí fakt, že na mapách zo 17. storočia Ovsište zobrazené na pravej strane Dunaja[29].

Prvá detailnejšia správa o živote v Prievoze je z roku 1574. Vtedy mal Prievoz 16 osadníkov, z toho troch želiarov. Polovica obyvateľov bola maďarskej národnosti a ostatní nemeckej a slovenskej. Väčšinou obhospodarovali len ovocné záhrady a lúky, ohrozované častými záplavami. V období okolo roku 1600 sa tu usadila skupina protestantských exulantov z Nemecka, prenasledovaných za náboženstvo.Počet obyvateľov Prievozu sa príchodom exulantov podstatne zvýšil. V roku 1646 už žilo v Prievoze 38 rodín, väčšinou nemeckých; maďarskí obyvatelia už v obci neboli. Obec zostala prevažne nemeckou obcou až do vzniku Česko-Slovenska. Po pustošení Turkami a vojskami protihabsburských povstalcov koncom 17. a začiatkom 18. storočia bol Prievoz celkom zničený a vypálený, napriek tomu sa k roku 1712 uvádza v obci stále ešte 31 rodín. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa do Prievozu prisťahovalo veľa robotníkov, zamestnaných v bratislavských priemyselných podnikoch.[27]V roku 1786 mal vlastný Prievoz 91 domov, roku 1828 64 domov a 467 obyvateľov, roku 1855 594 obyvateľov, 1884 759 obyvateľov, roku 1919 177 domov a 1433 obyvateľov, roku 1938 vyše 1600 domov a cca 9500 obyvateľov, Pálenisko (Brenner) malo 157 domov a vyše 3000 obyvateľov, Ovsište malo 350 domov a vyše 3000 obyvateľov.[13]

Prievoz bol zemepanská obec, ktorá patrila bratislavskému hradnému panstvu. Mala poľnohospodársky charakter s rozsiahlymi oráčinami, záhradami, lúkami, lesmi a hájmi s bohatou ťažbou dreva; obyvatelia boli aj prievozníkmi. V roku 1604 sa prvý raz spomína richtár a prísažní, 1615 sedliaci, 1618 mýtnik, 1638 obyvatelia, 1700 osliar, 1745 stolár, 1761 poddaní, 1766 mlynári, 1772 povozníctvo, 1774 povodne, pastviny pred dobytok, 1775 Pálfiho panstvo a aleja, 1778 vinohradníctvo, 1780 povozníci, záhradníci, honci, 1792 kožušník, 1796 pekári, 1823 učiteľ, 1825 čižmár, 1826 kolár[13].

Roku 1801 boli obyvatelia oslobodení od platenia mýta na bratislavskom lietajúcom moste. Roku 1849 sa uvádza prechod ruského vojska, 11. augusta 1877 vyhorela takmer celá obec do základov. Roku 1891 bol postavený evanjelický kostol. V roku 1923 bol vlastný Prievoz elektrifikovaný (v roku 1936 aj Pálenisko a v roku 1937 Ovsište), Prievoz dostal mestské poľovnícke právo, stavala sa župná cesta, hrádze a vodovod. V roku 1927 bola uskutočnená adaptácia kina na účely dočasnej slovenskej štátnej ľudovej školy, konala sa výstavba cesty do Páleniska a došlo k prestavbe dreveného mosta na betónový. V obci bol aj hostinec Hercegovina. V roku 1931 sa spomína výstavba obecného domu. V roku 1932 odovzdali bývalý obecný dom evanjelickej fare. V roku 1973 v Prievoze otvorili ústrednú nákladnú železničnú stanicu ČSD, od roku 1978 aj kontajnerový terminál.[13]

Od 1. apríla 1946 je obec pričlenená k Bratislave, väčšina ulíc sa premenovala kvôli duplicite názvov.

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Bez území na pravom brehu Dunaja Prievoz zakresľuje na mape hraníc mestských obvodov z roku 1949 Horváth 1990, no niektoré staré mapy z tohto obdobia na stránke staremapy.sk zdá sa naďalej zakresľujú pravobrežné územie ako súčasť Prievozu. Okrem toho Horváth 1990 zakresľuje severnú hranicu Prievozu pre rok 1949 na Trnavskej ceste, aj tomuto však, zdá sa, protirečia dobové mapy, ktoré naďalej zobrazujú historickú severnú hranicu.
  2. ↑ Na tejto mape z roku 1960 je však hranica v oblasti prístavu posunutá južnejšie už v roku 1960 http://ba.foxy.sk/displayimage.php?pid=939

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ ruzinov.sk, [cit. 2019-05-25]. Dostupné online. Archivované 2019-05-25 z originálu.
  2. ↑ ruzinov.sk, [cit. 2019-05-25]. Dostupné online. Archivované 2019-05-25 z originálu.
  3. ↑ Ružinov plánuje obstarať územné plány zón aj pre lokalitu Prievoz. Bratislavské noviny (Bratislava: NIVEL PLUS), 2018-03-10. Dostupné online [cit. 2019-05-25]. ISSN 1336-362X.
  4. ↑ Program hospodárskeho asociálneho rozvoja mestskej časti Bratislava-Ružinov na roky 2014–2020 svýhľadom do roku 2023 [1] S. 28
  5. ↑ OpenStreetMap [online]. openstreetmap.org, [cit. 2019-05-25]. Dostupné online.
  6. ↑ a b Revízia základných sídelných jednotiek - Verejná mapa [online]. rzsj.enviroportal.sk, [cit. 2019-05-25]. Dostupné online. Archivované 2019-08-08 z originálu.
  7. ↑ ruzinov.sk, [cit. 2019-05-25]. Dostupné online.
  8. ↑ HALCAK, Juraj. .:: Schematizmus Bratislavskej arcidiecézy ::. [online]. schematizmus.abuba.sk, [cit. 2019-05-25]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  9. ↑ Staré mapy [online]. staremapy.sk, [cit. 2019-05-25]. Dostupné online. (napr. Topografická mapa 1958, Vojenské mapovanie 3 1934, Bratislava 1938, Bratislava 1933, Petržalka 1945))
  10. ↑ Pressburg und Hainburg [online]. chartae-antiquae.cz, [cit. 2019-05-25]. Dostupné online.
  11. ↑ Bratislava - hlavné mesto Slovenskej republiky - História [online]. e-obce.sk, [cit. 2019-05-25]. Dostupné online. Archivované 2019-05-25 z originálu.
  12. ↑ Bratislava : plán mesta. 1. vyd. Bratislava : Freytag & berndt, [2007]. ISBN 978-80-89184-19-4.
  13. ↑ a b c d e f g h i j HORVÁTH, Vladimír. Bratislavský topografický lexikon. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1990. ISBN 80-222-0229-0. S. 238.
  14. ↑ a b c d HORVÁTH, Vladimír. Bratislavský topografický lexikon. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1990. ISBN 80-222-0229-0. S. úvod a mapové časti knihy.
  15. ↑ a b c Staré mapy [online]. staremapy.sk, [cit. 2019-05-25]. Dostupné online.
  16. ↑ a b Bratislava. Slovenská kartografia, š. p. Bratislava ako účelový náklad pre Štátny inštitút urbanizmu a územného plánovania, 1990 (nepredajné)
  17. ↑ zákon č. 41/1986 Zb.
  18. ↑ vyhláška 3/1986 Zb.
  19. ↑ KLOBOŠIČOVÁ, Mária; STREČANSKÁ, Elena; DAROVEC, Dušan; GULDAN, Patrik; VELIKÁ, Dagmar. Bratislava : Orientačná mapa ; Mária Klobošičová, Elena Strečanská, Dušan Darovec, Patrik Guldan, Dagmar Veliká. 1. vyd. Bratislava : Slovenská kartografia, 1990. ISBN 80-7103-013-9.
  20. ↑ Bratislava. Orientačná mapa. Bratislava:Slovenská kartografia, 1983
  21. ↑ mapa Bratislava rok 1973 [online]. staremapy.sk, [cit. 2019-05-25]. Dostupné online.
  22. ↑ Zákon č. 377/1990 Zb.
  23. ↑ Prievoz. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok II E – M. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 380 s. S. 105.
  24. ↑ a b c Bratislava. In: M. Majtán: Názvy obcí Slovenskej republiky. Vývin v rokoch 1773 - 1997 (Bratislava: Veda 1998). [2]
  25. ↑ PAMIATKOVÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKYNÁVRH–(PODKLAD) NA VYHLÁSENIE OCHRANNÉHO PÁSMANEHNUTEĽNÝCH NÁRODNÝCHKULTÚRNYCHPAMIATOK:POŽIARNA ZBROJNICA,KOSTOL ev. a. v. BASRELIÉFY NA OBECNEJ RADNICI-MESTSKÁ ČASŤ BRATISLAVA -RUŽINOV (PRIEVOZ) [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2019-05-25]. Dostupné online. S. 15
  26. ↑ Online-Bibliothek [online]. zeno.org, [cit. 2019-05-25]. Dostupné online.
  27. ↑ a b c d e PhDr. Margita Horváthová Osídlenie Žitného ostrova nemeckým obyvateľstvom [online]. foruminst.sk, [cit. 2019-05-25]. Dostupné online. Archivované 2007-09-27 z originálu.
  28. ↑ HALÁSZ, Előd; FÖLDES, Csaba; UZONYI, Pál. Magyar-német nagyszótár. [s.l.] : Akadémiai Kiadó, 1998. 1637 s. ISBN 978-963-05-7513-3.
  29. ↑ Ľuboš Kačírek - Pavol Tišliar: Petržalka do roku 1918, 2014 [3]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Prievoz&oldid=7872969“