Čákov
Čákov (z maďarského slova csákó označujúceho čiapku hraničiarov, angl. Shako) je vysoká tvrdá čiapka či klobúk valcového alebo kónického tvaru, vojenského pôvodu.[1] Užívala sa prevažne ako súčasť slávnostnej uniformy, pre boj v poli bola nahradená nízkou čiapkou.
Materiál a strih
[upraviť | upraviť zdroj]Valcová alebo kónická kostra a dienko môžu byť zhotovené z papierovej lepenky, s hodvábnou či bavlnenou podšívkou a poťahom z kože alebo zo súkna. Inokedy je kostra tlačená zo silnej kože, neskoršie príklady bývali zo železného alebo oceľového plechu. Čákovy mávajú štítok vpredu a vzadu. Ruské čákovy bývali potiahnuté kožušinou, najčastejšie perziánovou. Britská kráľovská stráž pri Buckinghamskom paláci v Londýne má čákovy s medveďou kožušinou. Dôležitou súčasťou čákovov je ich príslušenstvo: kožený remienok na upevnenie pod bradu alebo na chrbát, farebné prevedenie, spravidla v dvoch kontrastných farbách, plechový tlačený odznak so znakom štátu, armády, jednotky, ku ktorej nositeľ patrí. Dekoráciu tvorí ďalej chochol z peria (odnímateľný), kokarda či brmbolce (niekedy s číslom vojenskej jednotky), krútená šnúra alebo šnúry so strapcom.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodne boli tieto klobúky súčasťou odevu, ktorý bežne nosili pastieri, kým sa začiatkom 18. storočia stali súčasťou uniforiem uhorských husárov. Od roku 1800 sa čákov stal bežnou vojenskou pokrývkou hlavy, ktorú nosila väčšina plukov v armádach Európy a Ameriky. Čákov, ktorý vo väčšine prípadov nahradil svetlý dvojсípy klobúk, bol pôvodne považovaný za zlepšenie. Bol vyrobený z ťažkej plsti a kože, zachoval si svoj tvar a poskytoval aj určitú ochranu hlavy vojaka. Toto prvenstvo si udržal až do polovice 19. storočia, kedy sa v armáde Pruska začali objavovať prilby s hrotmi, ktoré ovplyvnili armády rôznych štátov; a nahradili ich vo francúzskej armáde praktickejšie čapice. Imperiálna ruská armáda nahradila v rokoch 1844 – 1945 čákov prilbou s hrotmi, ale v roku 1855 sa vrátila k tejto čapici. Po francúzsko-pruskej vojne v roku 1870 sa vojenská móda zmenila a látkové alebo kožené prilby založené na nemeckej pokrývke hlavy začali v mnohých armádach čákov nahrádzať.
Hoci čákov z polovice 19. storočia bol pôsobivý vzhľadom a robil nositeľa vyšším, bol tiež ťažký a poskytoval malú ochranu pred nepriaznivým počasím, pretože väčšina z nich bola vyrobená z látky alebo plsteného materiálu.
Počas obdobia všeobecného mieru, ktoré nasledovalo po napoleonských vojnách, sa čákov v európskych armádach stal okázalou a nepraktickou záležitosťou, ktorá sa najlepšie hodila na prehliadky.
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj].png)
V Európe pechota Francúzskej republikánskej gardy, kadeti v Saint-Cyr, kadeti na Belgickej kráľovskej vojenskej akadémii, kadeti na portugalských vojenských školách Colégio Militar a Pupilos do Exército, taliansky zbor konskej gardy, konské delostrelectvo a kadeti Vojenskej akadémie v Modene, dánsky gardový husársky pluk a španielska kráľovská garda a 1. kráľovský nepamätný peší pluk stále majú čákovy ako súčasť svojich slávnostných uniforiem. V Rusku bol historický kiver znovu predstavený v roku 2006, aby ho mohli nosiť kremeľské gardy pri slávnostných príležitostiach.
Niekoľko krajín v Amerike, vrátane Venezuely, Mexika, Brazílie, Peru, Ekvádoru, Uruguaja a Argentíny, si ponecháva čákov pre slávnostné stráže alebo uniformy vojenskej akadémie. V Spojených štátoch čákovy stále nosia ako kompletné pokrývky hlavy kadeti z West Point (kde je hovorovo známy ako tarbucket), Virginia Military Institute, The Citadel, Marion Military Institute, New York Military Academy a Valley Forge Military. Academy and College (v upravenej podobe) s ich Full Dress Grey uniformami. V kanadských silách sú Les Voltigeurs de Québec oprávnení nosiť tmavozelené čákovy s kompletnými uniformami.
V Indii nosia madrasskí ženisti a baníci z Madras Engineer Group tmavomodrý čákov bez štítu ako súčasť svojej slávnostnej uniformy. Čákov používa aj indonézska slávnostná jednotka, ako aj kadetský zbor vojenských akadémií Filipín a Južnej Kórey.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ OSN V. 1892, s. 854-855
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Přilby, čáky, čepice, v: Historie a vojenství, zväzok 57, Magnet Praha 2008, s. 112-115
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čákov
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Čáka na českej Wikipédii a Shako na anglickej Wikipédii.