Preskočiť na obsah

Čínsky drak

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku.
Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný.
Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť.
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
Čínsky drak
Čínsky drak

Čínsky drak

[upraviť | upraviť zdroj]

Drak je mýtické stvorenie, ktoré sa vyskytuje v mnohých kultúrach. Medzi európskym a čínskym chápaním drakov je však diametrálny rozdiel. Zatiaľ čo v západnej mytológii sú draci väčšinou vykresľovaní ako záporné postavy, pre Číňanov sú to, naopak, priateľské stvorenia s úžasnými schopnosťami. V minulosti boli draci v Číne veľmi uctievaní. Svedčí o tom nespočetné množstvo zachovaných pamiatok z oblasti umenia, literatúry, folklóru, zoológie, dejín aj náboženstva.

Vzhľad

[upraviť | upraviť zdroj]
Vlajka dynastie Čching, na ktorej je vyobrazený zlatý drak

O drakoch nájdeme nespočetné zmienky v čínskej literatúre, ale tie sa väčšinou zaoberajú ich skutkami a málo hovoria o ich vzhľade. Existuje popis, ktorý hovorí, že drak má ťaviu hlavu, jelenie rohy, uši kravy, hadí krk, rybie telo, kaprie šupiny, orlie pazúry, diablove oči a tigrie laby. V porovnaní so západným drakom, ktorý môže mať niekoľko hláv, čínske draky sú zásadne jednohlavé. Zvyčajne sú vyobrazované so štyrmi pazúrmi, no cisárskych drakov ilustrovali s piatimi pazúrmi. Zmienky o dĺžke draka sa líšia, pretože už za dynastie Tchang sa verilo, že draci majú schopnosť sa zväčšovať alebo zmenšovať podľa vlastnej vôle. Existujú preto zmienky o drakoch, ktorí boli dlhé niekoľko míľ, alebo ktorí neboli väčší ako priadka morušová. Farebne môžu byť draci červení, žltí, modrí, bieli alebo čierni.

Počas dynastie Ming bola červená farba národnou farbou a červený drak úradne uznaným symbolom. Počas dynastie Čching bola žltá farba farbou cisára, a preto bol žltý drak cisárskym symbolom.[1]

Západný a čínsky drak

[upraviť | upraviť zdroj]

Spoločné črty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Aj západné, aj čínske draky vedia podľa mytológie lietať,
  • majú 4 nohy,
  • ostré pazúry (a niektoré i rohy).

Rozdiely

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Čínsky drak má len jednu hlavu, zatiaľčo západný drak môže mať tri, štyri, sedem, deväť až dvanásť hláv.
  • Čínsky drak zo seba strieka vodu, zatiaľčo západný drak chrlí oheň.
  • Čínsky drak reprezentuje nádej a priaznivosť, západný drak však zlobu.[2]

Čínsky drak ako symbol

[upraviť | upraviť zdroj]

Čínsky drak je legendárne stvorenie čínskej mytológie vyskytujúci sa v rozmanitých kontextoch čínskej kultúry. Je znázornením ducha sily a dobra, ale aj zmeny a samotného života.[3] Z hľadiska semiotiky sa jedná o významný symbol, ktorý je zaznamenaný v rôznych grafických podobách, jazykových kontextoch a významoch.

Mytológia a kultúra zohráva dôležitú úlohu pri posilňovaní významu symbolu, ktorý potom môže nadobúdať či už lokálneho, ako aj univerzálneho charakteru. V prípade Číny sa stal drak nemenným symbolom moci a reputácie, ktorý je využívaný v komunikácii. Semiotický prístup, naväzujúci na semiologiu (Saussure) a modernú semiotiku (Pierce), klasifikuje znaky a ich systémy vo vzťahu k ich prenášaniu v rámci spoločnosti a umožňuje pochopiť, akým spôsobom je utváraný ich význam. Symbol čínskeho draka, ktorý pozostáva z bohatej mytologickej a kultúrnej tradície Číny, sa rozšíril po celom svete a stal sa prvkom komunikácie, dôležitým univerzálnym symbolom, ktorý vypovedá o čínskej kultúre a obyvateľoch Číny. Draka ako symbol reputácie charakterizuje tiež ustálené slovné spojenie "potomkovia draka", ktoré je v Číne používané pri vyjadrení pôvodu s odkazom na dlhú tradíciu, moc a silu.[4]

Čínsky drak bol odjakživa považovaný za mimoriadne silnú bytosť, ktorá keď letí, je doprevádzaná búrkou alebo iným prírodným živlom.[5] Podľa legendy, čínske draky vznikli z dúhy cez koncept dúhového draka v dobe pleistocénu.[6] Hovorili o nich, že sú draky smrteľné stvorenia, ale žijú veľmi dlho. „Ľudský rok je pre nich ako jeden deň.“[7] Vyrezávané draky na nefrite boli objavené už okolo rokov 4500-3000 pred naším letopočtom. Bolo to dávno predtým, než sa objavili prvé písomné záznamy o drakoch.[5]

Pre Čínu je symbol draka veľmi dôležitý. Už v minulosti bol v čínskej kultúre symbolom moci a cisára. V starovekej Číne boli cisári dokonca označovaní za synov drakov a obyčajní ľudia v tom čase nemohli vlastniť žiadne predmety, ktoré by obsahovali symboly drakov.[8] Vo všeobecnosti sú draci považovaní za symbol slnka, svetla, života, zvrchovanosti, mužského princípu jang, duchovna, nekonečna, prírodných cyklov, nadprirodzených rozumových schopností, božskej schopnosti premeny a v neposlednom rade aj za symbol čínskeho národa.[9] Rôzni draci sú pánmi nebies, mrakov, hôr, času, morských hlbín a podobne.[10]

Číňania odjakživa verili, že draky naozaj jestvujú/žijú. Keď sa v Číne niekde objavil drak, nevyvolalo to príliš veľkú senzáciu. Podľa starovekého mýtu sa draky pri jedení a pití nehýbu a nedýchajú, no keď začnú dýchať, spustí sa silný vietor.[11] Čínski cisári považovali drakov za svojich predkov.[12] Draky boli v Číne spojencami čínskych cisárov, ktorí ako nositelia mandátu Nebies, musia vždy vládnuť spravodlivo.[5] Aj narodenie a smrť Žltého cisára je opradená legendami o drakoch.[13] Význam draka pre vládnuce dynastie dokazuje i skutočnosť, že symbol draka bol na čínskej vlajke až do roku 1912.[12]

Pozícia v mytológii

[upraviť | upraviť zdroj]

Drak je najvyššie postavené zviera v čínskej hierarchii.[8] Jeho pozícia v čínskej mytológii by sa dala porovnať s pozíciou leva alebo tigra v európskej kultúre. V Číne sa drak považuje za kráľa zvierat a tvorov žijúcich v mori, zatiaľčo Chi Ling (čínsky druh jednorožca) vládne zvieratám, ktoré žijú na zemi, a fénix vládne nad lietajúcimi živočíchmi. Tieto tri bytosti majú prvé miesto nad všetkými zvieratami a tvormi na svete okrem človeka. Keďže vie drak podľa čínskych predstáv kráčať, plávať i lietať, považuje sa tiež za vládcu všetkého stvoreného s výnimkou človeka.[14]

Drak v náboženstve

[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti bol drak chápaný ako jedno z božstiev. Čínske náboženstvo ho nazývalo bohom dažďa a vládcom riek, jazier a morí. Okrem toho sa dodnes traduje, že každá dvanásta hodina, deň, mesiac a rok lunárneho kalendára sú pod kontrolou draka.[15]

Čínske delenie drakov

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa čínskej mytológie sa draci môžu:

  • buď narodiť,
  • alebo sa z kapra môže stať drak pod podmienkou, že prekročí vodopád, ktorý sa nazýva Dračia brána. O učencoch, ktorí absolvovali náročné cisárske skúšky, sa taktiež hovorilo, že prešli Dračou bránou.[16]

Čínska tradícia delí drakov na najmenej osem rôznych druhov. Všetky patria do rodu draka Lung, ale každý z nich má jednu alebo viac charakteristík, ktoré ho odlišujú od ostatných:

  • Šen Lung je z nich najznámejší. Pôsobí v troch sférach: neba, mora a močiarov
  • Lung Wang má dračiu hlavu a ľudské telo. Tento druh draka zriedka starne a nikdy neumiera
  • Li Lung je jediný druh, ktorý má krídla
  • Čiao Lung
  • Jing Lung
  • Čiu Lung
  • Cao Lung
  • Tu Lung

Ostatné sú považované za menšie tvory a nie sú až tak významné, no objavujú sa v čínskej literatúre.[17]

Staroveká tradícia tiež hovorí, že jestvujú i draky menom Lan Lung (lenivý drak). Lan Lung sa podľa mytológie skrýva v stromoch alebo pod strechami domov. Keď to boh zistí, poslal na Zem poslov, aby draky našli. Následne boh hromov počas búrky tieto draky zabíjal. Takto si Číňania vysvetľovali ničivé búrky. I dodnes sa leniví ľudia označujú ako Lan Lung.[18]

Typy drakov a ich zápis v znakoch

[upraviť | upraviť zdroj]

Už starí Číňania pred 6000 rokmi rozoznávali rôzne druhy drakov: nebeské, zemské, draky-duchy, drakov-strážcov pokladov.[19] Lingvista Carr analyzoval viac ako 100 názvov pre draky v čínskych klasických textoch.[20] Následujúce tabuľky zobrazujú niektoré z často zmieňovaných drakov.

Typy drakov[21]

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 夔 (Kuí) – Ide o primitívnu formu draka, ktorá svojím vplyvom obmedzuje hriech chamtivosti.
  • 天龍 (Tiānlóng) – Nebeský drak – Drak chrániaci a podporujúci sily bohov.
  • 神龍 (Shénlóng) – Duchovný drak – Drak prospešný tvorbou vetru a dažďa.
  • 伏藏龍 (Fúcánglóng) – Drak skrytého pokladu – Drak strážiaci bohatstvo pred ľuďmi.
  • 應龍 (Yìnglóng) – Okrídlený drak – Pôvodne bol sluhom žltého cisára Huang Di. Neskôr bol zvečnený za draka. Je najstarší zo všetkých východných drakov.[22]
  • 虬龍 (Qiúlóng) – Rohatý drak – Je považovaný za najmocnejšieho draka.[23]
  • 蟠龍 (Pánlóng) – Stočený drak – Drak obývajúci rieky.
  • 黄龍 (Huánglóng) – Žltý drak – Drak z rieky Luo (洛河).

Deviati synovia drakov

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa 陳仁錫 : 潛確類書 (Chén Rénxī: Qián Què Lèi Shū) sú deviati synovia drakov nasledovní:[24][25]

  • 蒲牢 (Púláo) – Bol vyrezávaný na vrcholkoch zvonov a gongov, pretože pri napadnutí veľrybou mal vo zvyku kričať.
  • 囚牛 (Qiúniú) – Bol vyrezávaný na struny huslí, keďže mal údajne rád hudbu.
  • 赑屃 (Bìxì) – Bol vyrezávaný na hornej strane kamenných tabuliek. Verilo sa mu, že má nadprirodzenú silu. Nazýval sa aj bohom riek.
  • 霸下 (Bàxià) – Bol vytesávaný na dne kamenných pamiatok, pretože bol schopný niesť ťažké bremená.
  • 嘲風 (Cháofèng) – Bol vyrezávaný na odkvapoch chrámov kvôli jeho túžbe po nebezpečenstvu.
  • 螭吻 (Chīwěn) – Bol vyrezávaný na trámy mosov pre jeho lásku k vode. Bol umiestený aj na strechách budov, aby sa zabránilo požiaru. Niekedy bol zobrazovaný ako postava ryby s povzneseným chvostom.
  • 狻猊 (Suānní) – Bol vytesaný na Buddhov trón pre jeho sklon k odpočinku. Bol stotožnený so symbolickým levom.
  • 睚眦 (Yázì) – Bol vyrezávaný na rukovätiach mečov.
  • 狴犴 (Bì' àn) – Bol vyrezávaný na väzenské brány. Bol divoký a rád využíval svoju energiu a silu. Bol šupinatý a mal i jeden roh

Symbol čínskeho draka v jazyku – ustálené slovné spojenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Na rozdiel od drakov v západnej kultúre, sú draky v Číne považované za symbol dobra a šťastia, ktorý prináša bohatstvo.[26] Drak je pre Číňanov mocnou a vznešenou bytosťou. Draky sú obsiahnuté v mnohých idiomoch,[27] napríklad:

  • 龙的地位很高 (Lóng de dìwèi hěn gāo) – Postavenie draka je vysoké, drak je medzi mužmi vládca.[28]
  • 人中之龙就是皇帝 (Rénzhōng zhī lóng jiù shì huángdì) – Postavenie draka je vysoké, drak je medzi mužmi vládca.[28]
  • 龙飞凤舞 (lóngfēi-fèngwǔ) – Lietajúce draky a tancujúci fénixy (živý a energický v kaligrafii)[28]
  • 群龙无首 (qúnlóng-wúshǒu) – Skupina drakov bez vodcu (Odkazuje na skupinu, ktorá potrebuje vodcu.)[28]
  • 望子成龙 (wàngzǐ-chénglóng) – Priať si aby sa syn stal drakom. (Vyjadruje túžbu rodičov aby ich deti boli úspešné).[28]
  • 龙马精神 (lóngmǎ-jīngshén) – duša draka a koňa[29]
  • 鱼龙混杂 (yúlóng-hùnzá) – zmiešaná zmes drakov a rýb (Vzťahuje sa to na podvodníkov zmiešaných s poctivými ľuďmi)[28]
  • 龙腾虎跃 (lóngténg-hǔyuè) – Draky sa vznášajú a tigre skáču. (Odkazuje to na scénu rušnej činnosti)[28]
  • 龙潭虎穴 (lóngtán-hǔxué) – Dračí bazén a tigrí brloh (Týka sa to veľmi nebezpečného miesta)[29]
  • 叶公好龙 (yègōng-hàolóng) – Pán Ye miluje drakov. (Vyjadruje, že niekto miluje určitú vec povrchne, ale nie úprimne).[30]
  • 画龙点睛 (huàlóng-diǎnjīng) – (pridať drakovi oči): upozorniť na kľúčový bod.[2]
  • 卧虎藏龙 (wòhǔcánglóng) – (krčiaci sa tiger, skrytý drak): neobjavené talenty.[2]
  • 鱼龙混杂 (yúlóng-hùnzá) – (ryby a draky sú zmiešané): dobrí a zlí ľudia sú zmiešaní.[2]


V literatúre sa zachovalo množstvo príbehov a aj v súčasnom jazyku sa často používajú rôzne idiomatické spojenia, ktoré k drakom nejakým spôsobom odkazujú.

Napríklad:

  • 龙腾虎跃 (Lóng téng hǔ yuè) – stúpajúci drak a skáčúci tiger = prosperujúci, rušný, energický, aktívny.
  • 龙飞凤舞 (Lóng fēi fèng wǔ) – drak lieta a fénix tancuje = okázalosť v kaligrafii.
  • 龙凤呈祥 (lóng fèng chéng xiáng) – drak a fénix sú symbolom šťastia = prosperita.
  • 望子成龙 (wàng zǐ chéng lóng) – dúfať, že sa syn stane drakom = Túžiť po tom, aby bolo dieťa úspešné v živote.
  • 龙马 精神 (lóng mǎ jīng shén ) – duch draka a koňa = Starý, ale stále vitálny.[9]

Draci sa tiež často spájajú s príbehmi mnohých významných osobností Číny. Traduje sa napríklad, že dvaja draci, ako čestní strážcovia, navštívili dom Konfucia v deň, keď sa narodil.[31] Podľa tradície sa v čínskej histórii drak prvýkrát objavil za vlády cisára Chuang-tiho. Povráva sa, že po tom, čo cisár panoval stojedenásť rokov, sa objavil veľký drak a vzal ho na chrbte do neba. Odvtedy sa draci spájajú s každou čínskou dynastiou. Dokonca aj keď sa prezident Jüen Š-kchaj pokúsil obnoviť cisárstvo a sám sa vyhlásil za cisára. Jeho kolegovia sa pokúsili rozšíriť informáciu, že sa našli kosti draka, ako potvrdenie mandátu nebies pre nového cisára.[32]

Dračí tanec

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo vidieckych komunitách bol oddávna praktizovaný dračí tanec, ktorý mal privolávať dážď, ale aj odháňať rôzne choroby. Symbolizovaný bol veľkým papierovým drakom a neskôr sa stal tento zvyk súčasťou dračích festivalov. Číňania verili, že je vodný zdroj sídlom draka, preto má dnes jeho znak v názve približne 40 čínskych riek.[33]

Drak v čínskych názvoch

[upraviť | upraviť zdroj]

Veľký počet miest, prefektúr, riek a hôr má v názve znak „lung“ (龙 – lóng = drak). Napríklad jedna z najväčších riek na polostrove Šan-tung a aj jedna z tamojších provincií sa nazývajú Chej-lung-ťiang (Rieka čierneho draka). Názov pochádza z legendy, ktorá hovorí, že sa raz v tejto rieke objavil veľký čierny drak.

Ďalším príkladom je čaj s názvom Lung-ťing čcha (čaj dračej studne). Svoje meno získal vďaka legende, ktorá hovorí, že v blízkosti mesta Chang-čou sa nachádza kláštor, na ktorom pozemku je studňa s krištáľovo čistou vodou. V hlbinách tejto studne sa raz vraj objavil drak, a preto ju pomenovali Dračia studňa. Okrem studne tento názov nesie aj spomínaný kláštor a nazývajú sa tak aj okolité kopce.[34] Aj keď sa v súčasnosti tento druh čaju už nepestuje výhradne v tejto oblasti, svoj názov si stále zachoval.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ HAYES, L. Newton. The Chinese Dragon. 3. Šanghaj, Čína: Commercial Press, 1923. s. 23-27, ISBN 978-1-105-47865-9.
  2. ↑ a b c d „Chinese Dragons – Origin, Connotations“ Lily Sun China Tours.
  3. ↑ OKAKURA, Kakuzo. Awakening of Japan. [s.l.] : Adamant Media Corporation, 2001. ISBN 978-1402164798. S. 77–78.
  4. ↑ ÇOMAK, YILMAZ. The symbol of reputation and Power: Dragon; A semiotic approach to intercultural transition [online]. Başkanlık Referandumu Paneli, 28.08.2008, [cit. 2020-08-23]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c CARTWRIGHT, Mark. The Dragon in Ancient China [online]. Ancient History Encyclopedia, 29.9.2017, [cit. 2017-07-29]. Dostupné online.
  6. ↑ Blust, R. (2000). The Origin of Dragons. Anthropos, 95(2), 519-536. [1]
  7. ↑ VAŠÍČEK, Arnošt. Záhady Číny a Tibetu. Ostrava : Mystery Film, 2007. ISBN 978-80-254-0235-1. S. 22.
  8. ↑ a b HU, Bin, Oksana ZELENKO, Vaughn PINXIT a Laurie BUYS. A Social Semiotic Approach and a Visual Analysis Approach for Chinese Traditional Visual Language: A Case of Tea Packaging Design. Theory and Practice in Language Studies [online]. 2019, 9(2), s. 175 [cit. 2019-05-04]. ISSN 17992591. Dostupné z: https://shibboleth.ebscohost.com/Shibboleth.sso/Login?providerId=https://idp.upol.cz/idp/shibboleth&target=http://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&db=edsglr&AN=edsgcl.581024978&lang=cs&site=eds-live
  9. ↑ a b QIAN, Jing. The Relation between Language and Culture. Proceedings of the Multidisciplinary Academic Conference [online]. 2018, , s. 151 [cit. 2019-05-04]. Dostupné z: https://shibboleth.ebscohost.com/Shibboleth.sso/Login?providerId=https://idp.upol.cz/idp/shibboleth&target=http://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&db=edb&AN=133418499&lang=cs&site=eds-live
  10. ↑ ČERNÝ, Jiří, HOLEŠ, Jan. Sémiotika. Praha: Portál, 2004. s. 209, ISBN 80-7178-832-5
  11. ↑ VAŠÍČEK, Arnošt. Záhady Číny a Tibetu. Ostrava : Mystery Film, 2007. ISBN 978-80-254-0235-1. S. 10-11.
  12. ↑ a b VAŠÍČEK, Arnošt. Záhady Číny a Tibetu. Ostrava : Mystery Film, 2007. ISBN 978-80-254-0235-1. S. 22.
  13. ↑ VAŠÍČEK, Arnošt. Záhady Číny a Tibetu. Ostrava : Mystery Film, 2007. ISBN 978-80-254-0235-1. S. 14-15..
  14. ↑ HAYES, L. Newton. The Chinese Dragon. 3. Šanghaj, Čína: Commercial Press, 1923. s. 4-5, ISBN 978-1-105-47865-9.
  15. ↑ HAYES, L. Newton. The Chinese Dragon. 3. Šanghaj, Čína: Commercial Press, 1923. s. 6, ISBN 978-1-105-47865-9.
  16. ↑ HAYES, L. Newton. The Chinese Dragon. 3. Šanghaj, Čína: Commercial Press, 1923. s. 16-19, ISBN 978-1-105-47865-9.
  17. ↑ HAYES, L. Newton. The Chinese Dragon. 3. Šanghaj, Čína: Commercial Press, 1923. s. 15-17, ISBN 978-1-105-47865-9.
  18. ↑ HAYES, L. Newton. The Chinese Dragon. 3. Šanghaj, Čína: Commercial Press, 1923. s. 19-20, ISBN 978-1-105-47865-9.
  19. ↑ VAŠÍČEK, Arnošt. Záhady Číny a Tibetu. Ostrava : Mystery Film, 2007. ISBN 978-80-254-0235-1. S. 22.
  20. ↑ Carr, Michael. 1990. "Chinese Dragon Names", Linguistics of the Tibeto-Burman Area 13.2:87–189.
  21. ↑ WILLIAMS, C.A.S.. Chinese Symbolism and Art Motifs: A Comprehensive Handbook on Symbolism in Chinese Art Through the Ages. Tokyo; Rutland, Vermont; Singapore : Tuttle Publishing, 2006. ISBN 9780804837040. S. 149.
  22. ↑ „Chinese Dragon“ Mythical Realm.[2]
  23. ↑ [3]„Oriental Dragon“ Dragons Fandom.
  24. ↑ WILLIAMS, C.A.S.. Chinese symbolism and art motifs: A comprehensive handbook on symbolism in Chinese art through the ages. Tokyo; Rutland, Vermont; Singapore : Tuttle Publishing, 2006. ISBN 9780804837040. S. 149-150.
  25. ↑ Williams, C. A. S. (2006). Chinese symbolism and art motifs: A comprehensive handbook on symbolism in Chinese art throughtheages. Tokyo; Rutland, Vermont; Singapore: Tuttle Publishing, s. 149–150.
  26. ↑ Cartwright, M. (2017). „The Dragon in Ancient China“. Ancient History Encyclopedia.
  27. ↑ „Chinese Sayings“ China Highlights. [4]
  28. ↑ a b c d e f g „Chinese Idioms – Year Dragon“ Fluentu blog.
  29. ↑ a b „Chinese Sayings“ China Hightlights.
  30. ↑ „Lord Ye Loved Dragons“ eChinese Learning. [5]
  31. ↑ HAYES, L. Newton. The Chinese Dragon. 3. Šanghaj, Čína: Commercial Press, 1923. s. 5, ISBN 978-1-105-47865-9.
  32. ↑ HAYES, L. Newton. The Chinese Dragon. 3. Šanghaj, Čína: Commercial Press, 1923. s. 12, ISBN 978-1-105-47865-9.
  33. ↑ CARTWRIGHT, Mark. The Dragon in Ancient China [online]. Ancient History Encyclopedia, 29.9.2017, [cit. 2017-07-29]. Dostupné online.
  34. ↑ HAYES, L. Newton. The Chinese Dragon. 3. Šanghaj, Čína: Commercial Press, 1923. s. 58-61, ISBN 978-1-105-47865-9.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Čínsky_drak&oldid=7264319“